Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 86 Zdravotníctvo, 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť), 88 Sociálna práca bez ubytovania.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní). V sektore zdravotníctvo, sociálne služby bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 2 362 RPÚ, a to s podielom 5,1 % na celkovej početnosti RPÚ v SR. Ako aj z grafu vyplýva, v sektore došlo k zvýšeniu počtu RPÚ zo 418 na 550 RPÚ, t. j. o 31,6 %. V roku 2018 sa tak sektor dostal nad úroveň mediánu v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa v sektore zdravotníctvo, sociálne služby za roky 2014 až 2018

Podľa nasledujúceho grafu bolo najviac RPÚ za sledované obdobie u zamestnávateľov s 500 a viac zamestnancami, ktorí sa na celkovej početnosti RPÚ v sektore podieľali približne 48,5 %-ami. Druhý najvyšší podiel na RPÚ bol u zamestnávateľov s 50 až 249 zamestnancami, ktorých podiel na celkovej početnosti RPÚ v rámci sektora bol približne 26,6 %.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore zdravotníctvo, sociálne služby za roky 2014 až 2018

Až 73,4 % RPÚ v tomto sektore sa za sledované obdobie stalo v zdravotníckych zariadeniach, nemocniciach, domovoch opatrovateľskej služby.

Najvyšší podiel na počte RPÚ v sektore, a to 27,7 %, vznikol za sledované obdobie medzi odbornými pracovníkmi v zdravotníctve. Významný podiel mali taktiež pracovníci v oblasti osobnej starostlivosti. Podrobnejšie údaje prezentuje nasledujúca tabuľka.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore zdravotníctvo, sociálne služby za roky 2014 až 2018

Príčinou 73,2 % RPÚ v sektore boli nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).

V sektore zdravotníctvo, sociálne služby bol jeden z najnižších počtov pracovných úrazov s ŤUZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI za sledované obdobie rokov 2014 až 2018. S počtom deväť úrazov s ŤUZ mal tento sektor len 1,5 % podiel na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v SR. Až v 55,6 % pracovných úrazov s ŤUZ sa úraz stal v zdravotníckom zariadení, nemocnici, dome opatrovateľskej služby. V rovnakom percente prípadov bolo príčinou pracovných úrazov s ŤUZ ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie.

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti vysokého počtu inzerovaných voľných pracovných miest.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore zdravotníctvo, sociálne služby podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019

V sektore zdravotníctvo, sociálne služby bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 350. V Trnavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 180 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Košickom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 30, respektíve približne 50. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to 57 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trnavský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 51 %. Na druhej strane v Košickom kraji a Prešovskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len približne 21 %.

Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 230. V Trenčianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 110 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Košickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne 40, respektíve 50. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, a to 36 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 33 %. Na druhej strane, v Prešovskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 17 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 21 %.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR  bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, a to približne 200. V Žilinskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 130 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet VPM približne 70, respektíve 80. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde bol ich podiel 62 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol 53 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR len 17 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 22 %.

V sektore zdravotníctvo, sociálne služby boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

• Opatrovateľ v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• Lekár bez špecializácie,
• Sestra, Sestra bez špecializácie,
• Sestra na lôžkovom oddelení, špecialistka v starostlivosti o dospelých,
• Praktická sestra,
• Sanitár,
• Zubný lekár bez špecializácie,
• Kuchár (okrem šéfkuchára).