Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 69 Právne a účtovnícke činnosti, 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia, 78 Sprostredkovanie práce, 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti. V rámci divízie 78 Sprostredkovanie práce sú zabezpečované taktiež činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania, ako aj ostatné poskytovanie ľudských zdrojov pre ďalšie sektory v národnom hospodárstve, a preto sa v štruktúre pracovných úrazov vyskytujú viaceré zamestnania, ktoré nie sú typické pre daný sektor.
Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).
V sektore administratíva, ekonomika, manažment bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 9 026 RPÚ, a to s podielom približne 19,6 % na celkovej početnosti RPÚ v SR. Výskyt RPÚ mal v tomto sektore klesajúcu tendenciu, ktorá sa prejavila v poklese počtu RPÚ o 7,9 % za roky 2014 a 2018.
Vo väčšine veľkostných kategórií zamestnávateľov došlo k poklesu počtu RPÚ za ostatných päť rokov. Významný nárast počtu RPÚ, a to o 48,4 %, je možno sledovať v kategórii 500 a viac zamestnancov.
Až 69,4 % RPÚ bolo na pracovisku výrobná plocha, továreň, dielňa. Plocha používaná hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie bola taktiež pracoviskom s významným podielom RPÚ, keďže podiel tohto pracoviska na počte RPÚ v sektore bol 15,3 %.
Pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave mali významný podiel na RPÚ v sektore. Približne 15 %-ný podiel na RPÚ mali kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci, podobne ako aj operátori stacionárnych strojov a zariadení.
Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) boli v tomto sektore príčinou RPÚ v najväčšej miere, a to s podielom 82,4 %.
Vo vymedzenom časovom období, t. j. v rokoch 2014 až 2018, bolo v sektore administratíva, ekonomika, manažment zaznamenaných 27 pracovných úrazov s ŤUZ, pričom ich podiel bol 4,5 % na všetkých pracovných úrazoch s ŤUZ v SR. Až 40,7 % pracovných úrazov s ŤUZ sa stalo v priestore výrobnej plochy, továrne, dielne. Medzi najčastejšie zamestnania s pracovnými úrazmi s ŤUZ patrili zhodne s podielom 33,3 % operátori stacionárnych strojov a zariadení a pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave. Príčinou pracovných úrazov s ŤUZ bolo najmä chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie.
Medzi sektory s najnižším počtom SPÚ patrí taktiež sektor administratíva, ekonomika, manažment, keďže za roky 2014 až 2018 boli v danom sektore zaznamenané len tri SPÚ, a to s podielom 1,4 % na všetkých SPÚ sektorovej štruktúre NSP/SRI. SPÚ sa vyskytli najmä v dopravných prostriedkoch – pozemných alebo koľajových (všetky druhy: vlak, autobus, automobil, atď.) bez ohľadu na vlastníctvo, a to konkrétne dva SPÚ. Na výrobnej ploche, továrni, dielni sa vyskytol jeden SPÚ. Medzi zamestnania so zaznamenanými SPÚ patrili pracovníci pri likvidácii odpadu a ostatní nekvalifikované pracovníci a vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení. Medzi príčinami SPÚ v tomto sektore boli chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie, a to so zaznamenaným jedným SPÚ a používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore, a to so zaznamenanými dvomi SPÚ za sledované obdobie rokov 2014 až 2018.
Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.
V sektore administratíva, ekonomika, manažment bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 2 320. V Trnavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 1 060 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 210, respektíve približne 220. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to 97 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trnavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 96 %. Na druhej strane v Košickom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 77 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to približne 79 %.
Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Bratislavskom kraji, a to približne 140. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 50 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne 20, respektíve 30. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde bol ich podiel 15 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol takmer 15 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 2 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Trenčianskom kraji, a to 4 %.
Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to približne 190. V Košickom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 20 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet VPM tri, respektíve päť. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde bol ich podiel 8 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol 7 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji a v Trnavskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR marginálny.
V sektore administratíva, ekonomika, manažment boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania typické pre daný sektor:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.