Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci divízie 84 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie.
Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).
V sektore verejné služby a správa bolo za ostatných päť rokov, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 1 317 RPÚ, s podielom 2,9 % na celkovej početnosti RPÚ v SR. Ako je možné z grafu sledovať, vývoj RPÚ má v tomto sektore stúpajúcu tendenciu a dostal sa nad medián ostatných sektorov. Počet RPÚ sa v porovnaní rokov 2014 a 2018 zvýšil o 79,0 %.
Z nasledujúceho grafu vyplýva, že v sledovanom období sa najvýraznejšie zvýšila početnosť RPÚ u zamestnávateľov s 10 až 49 zamestnancami, ako aj vo veľkostnej kategórii neznáma veľkosť. Na druhej strane došlo k poklesu v kategórii 1 až 9 zamestnancov.
RPÚ v tomto sektore sa za sledované obdobie, t. j. 2014 až 2018, stali na 40 rôznych pracoviskách. Najväčší podiel mali: pracovisko výrobná plocha, továreň, dielňa, ako aj úrad, zasadacia miestnosť, knižnica a iné, či plochy trvalo prístupné prechodu verejnosti (hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné alebo letiskové čakárne a iné).
Z nasledujúcej tabuľky je zrejmé, že značný podiel RPÚ v sektore verejné služby a správa utrpeli najmä zamestnané osoby vykonávajúce pracovné činnosti ako pomocní pracovníci.
V 68,4 % prípadov RPÚ v sektore boli príčinou úrazu nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
V sektore verejné služby a správa bolo za ostatných päť rokov, t. j. 2014 až 2018, len deväť pracovných úrazov s ŤUZ. Počet pracovných úrazov s ŤUZ v tomto sektore sa znížil z troch v roku 2014 na jeden v roku 2018. V 80,0 % pracovných úrazov s ŤUZ v tomto sektore boli príčinou nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
Sektor verejné služby a správa patrí v sektorovej štruktúre NSP/SRI k sektorom s najnižším počtom SPÚ, keďže za roky 2014 až 2018 bol v danom sektore zaznamenaný len jeden SPÚ, a to v roku 2017. Príčinou tohto SPÚ bolo používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore.
Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.
V sektore verejné služby a správa bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Prešovskom kraji, a to približne 120. V Košickom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 80 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne desať, respektíve približne 30. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, a to 77 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Prešovský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 68 %. Na druhej strane v Trnavskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 27 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Trenčianskom kraji, a to približne 29 %.
Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 60. V Trnavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 40 VPM. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Banskobystrickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne 20. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, kde bol ich podiel 53 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 47 %. Na druhej strane, v Prešovskom kraji bol tento podiel len 14 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Košickom kraji, a to 21 %.
Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to približne 30 a podobne aj v Bratislavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 30 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Nitrianskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet VPM sedem, respektíve osem. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde bol ich podiel 34 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol približne 20 %. Na druhej strane, v Prešovskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR len 9 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to približne 11 %.
V sektore verejné služby a správa boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.