Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje všetky divízie ekonomických činností zo sekcie Q – ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA POMOC, pričom ide o divízie 86 Zdravotníctvo, 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť) a Sociálna práca bez ubytovania.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore zdravotníctvo, sociálne služby. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 35 až 39 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 60 a viac rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 3,5 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 12,4 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore zdravotníctvo, sociálne služby, a to najmä žien vo veku 60 a viac rokov.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby v SR v roku 2018
Legenda:
| HT 1 | 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci | HT 6 | 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve |
| HT 2 | 2 Špecialisti | HT 7 | 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci |
| HT 3 | 3 Technici a odborní pracovníci | HT 8 | 8 Operátori a montéri strojov a zariadení |
| HT 4 | 4 Administratívni pracovníci | HT 9 | 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci |
| HT 5 | 5 Pracovníci v službách a obchode |
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore zdravotníctvo, sociálne služby bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 2 Špecialisti, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 4 700 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to približne 3 400. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku taktiež v hlavnej triede 2 Špecialisti, ktorý dosiahol približne 1 400 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 200 osôb.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trnavskom kraji, a to na úrovni 82 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Bratislavskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 80 %. Podiel na úrovni 77 % bol dosiahnutý v Prešovskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Žilinskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje iba 66 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Trenčianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 68 % a v Košickom kraji, kde to je 69 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore zdravotníctvo, sociálne služby bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 10 300 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 7 000 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 3 200, respektíve 3 900. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 46 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 43 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 32 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Trenčianskom kraji, a to 34 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z hľadiska ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 8 600 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 7 800. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 4 400, respektíve 4 900. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Nitrianskom kraji, kde bol ich podiel 46 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Nitriansky kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 45 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 38 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 42 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 3 500 osôb. V Banskobystrickom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 3 000 zamestnaných osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Košickom kraji nasledovanom Žilinským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity v oboch prípadoch približne 2 400. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 24 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Za ním nasledoval Trenčiansky kraj, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 23 %. Na druhej strane, v Košickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 14 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to približne 15 %.
