Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje jednu divíziu ekonomických činností zo sekcie N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY, a to divíziu 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti. Zo sekcie M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI zahrňuje divízie 69 Právne a účtovnícke činnosti a 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia. Do tohto sektora patrí aj divízia 99 Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení zo sekcie U – ČINNOSTI EXTRATERITORIÁLNYCH ORGANIZÁCIÍ A ZDRUŽENÍ.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore administratíva, ekonomika, manažment. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 35 až 39 rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 25 až 29 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 25 až 29 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 30 až 34 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 8,6 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 10,4 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 25 až 29 rokov. Výsledkom spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je relatívne lepšia veková skladba pracovných síl v porovnaní so sektormi ohrozenými výrazným starnutím zamestnancov, ako sú napr. poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, ťažba a úprava surovín, geológia, energetika a i.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment v SR v roku 2018
Legenda:
| HT 1 | 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci | HT 6 | 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve |
| HT 2 | 2 Špecialisti | HT 7 | 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci |
| HT 3 | 3 Technici a odborní pracovníci | HT 8 | 8 Operátori a montéri strojov a zariadení |
| HT 4 | 4 Administratívni pracovníci | HT 9 | 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci |
| HT 5 | 5 Pracovníci v službách a obchode |
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore administratíva, ekonomika, manažment bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 2 Špecialisti, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 800 osôb. Naopak, v rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, a to približne 1 300 osôb.
Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 2 Špecialisti, ktorý dosiahol približne 600 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 400.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore administratíva, ekonomika, manažment na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Banskobystrickom kraji, a to na úrovni 113 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Nitrianskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 98 %. Podiel na úrovni 93 % bol dosiahnutý v Žilinskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trnavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 71 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Bratislavskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 76 % a v Trenčianskom kraji, kde to je 79 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore administratíva, ekonomika, manažment bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 13 600 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 1 300 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Prešovskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 400, respektíve 600. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 54 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 50 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 22 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Trenčianskom kraji, a to 29 %.
Pri rozbore štruktúry zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 8 900 osôb. V Trenčianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 1 800. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Prešovskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 500, respektíve 800 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Trenčianskom kraji, kde bol ich podiel 51 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 44 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 31 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Košickom kraji, a to 33 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 2 500 osôb. V Trnavskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 1 200 zamestnaných osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Žilinskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity približne rovnako na úrovni cca 300 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 47 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 30 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 10 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to približne 13 %.
