Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností 72 Vedecký výskum a vývoj a 74 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti zo sekcie M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOST. Ďalej sem patrí divízia 85 Vzdelávanie, ktorá je jedinou divíziou zo sekcie P – VZDELÁVANIE ako aj divízia 93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti zo sekcie R – UMENIE, ZÁBAVA A REKREÁCIA.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 50 až 54 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 60 a viac rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport bolo v roku 2018 taktiež vo vekovej skupine 60 a viac rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 5,3 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 11,8 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je výrazný nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR

Jedinou divíziou za sektor veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport v rámci ktorej boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie je divízia 72 Vedecký výskum a vývoj. Globálny trend výdavkov na inovácie v tejto divízii možno označiť ako rastúci. Celkový nárast počas sledovaného obdobia dosiahol 41 485 tis. EUR, čo je v percentuálnom vyjadrení nárast o 1 762 %. Najvyššia hodnota výdavkov na inovácie bola dosiahnutá v roku 2016, a to 43 840 tis. EUR a minimum na úrovni 1 590 tis. EUR bolo dosiahnuté v roku 2010. Zaujímavosťou je, že do roku 2014 bol objem výdavkov na investície nízky a prudký rast nastal až v roku 2016.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport v SR v roku 2018

_Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 2 Špecialisti, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 13 500 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to približne 10 000. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb taktiež prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 2 Špecialisti, ktorý dosiahol približne 3 400 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 100.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trenčianskom kraji, a to na úrovni 95 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Trnavskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 93 %. Podiel na úrovni  92 % bol dosiahnutý v Prešovskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Košickom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 85 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Bratislavskom kraji a Žilinskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni približne 86 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore veda, výskum, vzdelávanie, výchova, šport bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 22 600 osôb. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 16 000 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 8 900, respektíve 9 800.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 69 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v danom kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 66 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 57 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 60 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 6 300 osôb.
V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 5 700. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 3 400, respektíve 3 800.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji a Trenčianskom kraji, kde bol ich podiel rovnako 25 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a daného kraja. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 19 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 20 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 3 700 osôb. V Košickom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 3 600 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 2 500, respektíve cca 2 700 osôb z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trenčianskom kraji, ktorý bol 18 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 17 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 11 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 14 %.