Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 13 Výroba textilu, 14 Výroba odevov, 15 Výroba kože a kožených výrobkov. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad  sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.

Za divíziu 13 Výroba textilu sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 7,2 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 17,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2016, kedy to bolo 19,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 11,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 13 Výroba textilu v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V divízii 13 Výroba textilu prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom
k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 2,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 11,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 12,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 9,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 14 Výroba odevov sa za roky 2008 až 2017 prejavil taktiež rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na jedného zamestnanca predstavovalo približne 4,4 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 9,8 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 11,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 6,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 14 Výroba odevov v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V divízii 14 Výroba odevov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom
k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 2,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 8,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 9,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 7,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 15 Výroba kože a kožených výrobkov sa za roky 2008 až 2017 prejavil mierne rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 6,5 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 13,7 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 16,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 9,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 15 Výroba kože a kožených výrobkov v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V divízii 15 Výroba kože a kožených výrobkov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 4,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 10,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 12,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 7,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trenčianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 74,9 %. Čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 74,9 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trnavskom kraji, kde ich podiel bol približne 61,9 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 25 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Prešovskom kraji, kde to bolo približne 47,4 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 47,4 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Košickom kraji, kde ich podiel bol približne 45,5 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Trenčianskom kraji, a to približne 21,6 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 39,1 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (20,8 %). Na druhej strane v Trenčianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 3,5 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 56,7 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trnavskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 52,5 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 9,9 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, kde to bolo približne 79,7 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Košickom kraji a ich podiel bol približne 51,4 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Banskobystrickom kraji, a to približne 38,6 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Prešovskom kraji, a to približne 28,2 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (16,9 %). Na druhej strane v Trenčianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 2,8 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných 3 489 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, pričom tento podiel predstavoval približne 46,1 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 25 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to s 17,9 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,2 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to 0,8 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI