Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností 19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, 20 Výroba chemikálií a chemických produktov a 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov, pričom všetky uvedené divízie patria do sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora chémia a farmácia v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore chémia a farmácia. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 35 až 39 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora chémia a farmácia bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 40 až 44 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 8,9 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 6,4 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 45 až 49 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je mierny nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore chémia a farmácia, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor chémia a farmácia v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V sektore chémia a farmácia existujú 2 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2012 v divízii 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu, a to 96 086 tis. EUR. V tejto divízii súčasne počas sledovaného obdobia najvýraznejšie vzrástol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach aj relatívnych číslach, pričom tento nárast medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 3 080 tis. EUR, resp. 10 %. Na druhej strane v divízii 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu bol počas sledovaného obdobia evidovaný percentuálny pokles výdavkov na investície vo výške 58 %. EUR. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu, kde to bolo v priemere 53 778 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov, a to 9 457 tis. EUR.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora chémia a farmácia v SR v roku 2018
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore chémia a farmácia bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 3 500 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti taktiež v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 3 100 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 300 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 100.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore chémia a farmácia na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora chémia a farmácia mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Banskobystrickom kraji, a to na úrovni 92 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Bratislavskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 89 %. Podiel na úrovni 79 % bol dosiahnutý v Košickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trenčianskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 68 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Žilinskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 72 % a zhodný pomer bol evidovaný aj v Nitrianskom kraji.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore chémia a farmácia bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol približne 1 600 osôb. V Bratislavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 1 500 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Košickom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb zhodne približne 200. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 29 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 18 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 13 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 14 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Trenčianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 6 200 osôb. V Nitrianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 3 000. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 600, respektíve 700 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Košickom kraji, kde bol ich podiel 50 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 49 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 35 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 41 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol cca 5 100 osôb. V Nitrianskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 3 200 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 400, respektíve cca 500 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 50 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 44 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 25 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to približne 34 %.
