Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje zo sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA divízie ekonomických činností 13 Výroba textilu, 14 Výroba odevov a divíziu 15 Výroba kože a kožených výrobkov.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 40 až 44 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 4,1 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 14 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Výsledkom vzájomného pôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože existujú 3 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2016 v divízii 13 Výroba textilu, a to 8 829 tis. EUR. Zároveň v tejto divízii počas sledovaného obdobia najvýraznejšie vzrástol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach aj relatívnych číslach, pričom tento nárast medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 7 738 tis. EUR, resp. 709 %. Najvyšší percentuálny pokles bol počas sledovaného obdobia evidovaný v divízii 15 Výroba kože a kožených výrobkov, a to až o 37 %. V tretej sledovanej divízií SK NACE Rev. 2 za obdobie rokov 2008 až 2016 prišlo ku zvýšeniu výdavkov na inovácie, konkrétne išlo o divíziu 14 Výroba odevov s nárastom o 145 %. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 13 Výroba textilu, kde to bolo v priemere 4 812 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 14 Výroba odevov, a to 2 097 tis. EUR.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Legenda:
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 200 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti taktiež v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to približne 1 500 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 100 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 300 osôb.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Bratislavskom kraji, a to na úrovni 96 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 89 %. Podiel na úrovni 81 % bol dosiahnutý v Košickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trnavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 60 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Žilinskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 62 % a v Prešovskom kraji, kde to je 63 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Prešovskom kraji, ktorý dosiahol približne 400 osôb. V Trenčianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 300 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb veľmi nízky. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 8 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji a rovnaký podiel bol evidovaný aj v Žilinskom kraji. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 3 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to 4 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Trenčianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 2 100 osôb. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 1 900. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Bratislavskom kraji, kde bol ich počet minimálny. Nasledovaný bol Trnavským krajom, v ktorom už dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 400. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji, kde bol ich podiel 35 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a rovnaký podiel bol aj v Nitrianskom kraji. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 11 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to 25 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol cca 4 400 osôb. V Prešovskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 3 600 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 200, respektíve cca 900 osôb z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Bratislavskom kraji, ktorý bol 81 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Bratislavský kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 71 %. Na druhej strane, v Žilinskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 57 % a druhá najnižšia hodnota po Žilinskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to približne 58 %.
