Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 41 Výstavba budov, 42 Inžinierske stavby, 43 Špecializované stavebné práce, 71 Architektonické
a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy, 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou.
Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 41 Výstavba budov sa za roky 2008 až 2017 prejavil kolísavý trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 2,8 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 21,7 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo 27,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2013, s hodnotou približne 15,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 41 Výstavba budov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 4,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 12,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 16,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 10,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 42 Inžinierske stavby sa za roky 2008 až 2017 prejavil v celku rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 9,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 25,9 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 36,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2014, s hodnotou približne 20 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 42 Inžinierske stavby prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 18,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 21,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 16,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 43 Špecializované stavebné práce sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 10,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 34,4 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo 46,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2013, s hodnotou približne 28,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 43 Špecializované stavebné práce prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 11,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 13,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 25,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2014, kedy to bolo približne 9,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 48,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 44,1 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 88,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 30,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 29,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 24,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 53,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 15,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou sa za roky 2008 až 2017 prejavil celkovo rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 8,2 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 15 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 20,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 12,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 0,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 8,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 9,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2015, kedy to bolo približne 7,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Prešovského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 69,1 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 69,1 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 68,1 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 50,7 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Košickom kraji, kde to bolo približne 32,6 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 32,6 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trnavskom kraji, kde ich podiel bol približne 28,9 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Trenčianskom kraji, a to približne 19,8 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 23 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji (12,9 %). Na druhej strane v Prešovskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 5,6 %.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 78,7 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Nitrianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 71,5 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 46,5 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Košickom kraji, kde to bolo približne 37,6 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Bratislavskom kraji a ich podiel bol približne 33 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Žilinskom kraji, a to približne 17,6 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 20,4 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (14,7 %). Na druhej strane v Žilinskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 3,7 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných 10 456 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 53 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 19,9 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to s 5,6 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 1 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, a to 1,5 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.