Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Klasifikačné vymedzenie sektora podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divíziu ekonomických činností 86 Zdravotníctvo, ďalej divíziu 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť), ako aj divíziu 88 Sociálna práca bez ubytovania.
Najvyšší podiel osôb zamestnaných v sektore zdravotníctvo, sociálne služby patril v roku 2018 do vekovej skupiny 45 až 49 rokov nasledovanej vekovými skupinami 60 a viac rokov a 40 až 44 rokov. Oproti roku 2009 celkovo do roku 2018 najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnancov vo vekovej skupine 60 a viac rokov a najvýraznejšie ich počet poklesol vo vekovej skupine 35 až 39 rokov. Podiel zamestnancov mužského pohlavia bol najvyšší vo vekových skupinách 60 a viac, 45 až 49 a 25 až 29 rokov. Pri ženskom pohlaví dominovali zamestnankyne z vekových skupín 40 až 44, 45 až 49 a 50 až 54 rokov. Najvyšší podiel zamestnancov mužského pohlavia bol v roku 2018 z vekovej skupiny 60 a viac rokov, pričom v tomto roku dosiahol 16,8 % z celkového počtu mužov zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s podielom 15,6 % najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Sektor sa na základe porovnania početností jednotlivých vekových skupín medzi rokmi 2009 a 2018 vyznačuje veľmi výrazným zvýšením zastúpenia osôb vo veku 60 a viac rokov, a to u oboch pohlaví.
Sektor zdravotníctvo, sociálne služby tvorí 6,96 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR, čím sa radí medzi stredne veľké sektory. Z celoštátneho hľadiska predstavuje podiel mužov na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore približne 21 % a na základe toho možno skonštatovať, že v porovnaní s ostatnými sektormi sa vyznačuje značne vysokou feminitou. Najvyšší počet zamestnancov v tomto sektore je v Bratislavskom kraji, kde ich počet v roku 2018 dosiahol približne 24,9 tis. osôb. Najvyšší počet mužov sa nachádza v Bratislavskom kraji, a to sa týka aj žien. Na druhej strane, vzhľadom na charakter regiónu, je najnižší počet zamestnancov v tomto sektore v Trnavskom kraji, kde ich bolo v roku 2018 evidovaných približne 10,7 tis. Najnižší počet mužov sa taktiež nachádza v Trnavskom kraji, čo platí rovnako aj pre ženy. Z regionálneho hľadiska má sektor najvyšší podiel na celkovej zamestnanosti v Banskobystrickom kraji, a to na úrovni 9,13 % z celkového počtu zamestnancov v kraji. Najnižší podiel na zamestnanosti má sektor v Bratislavskom kraji, a to len 5,05 %. Regionálna distribúcia zamestnancov podľa pohlavia je diverzifikovaná, najvyšší podiel mužov na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore, a to na úrovni 23 %, je v Bratislavskom kraji a najvyšší podiel žien na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore je v Žilinskom kraji, a to 83 %. V sektore zdravotníctvo, sociálne služby patria z hľadiska počtu zamestnancov medzi najpočetnejšie nasledovné podskupiny zamestnaní SK ISCO-08: Špecialisti v ošetrovateľstve; Lekári špecialisti; Zdravotné sestry; Pracovníci v oblasti osobnej zdravotnej starostlivosti; Všeobecní lekári; Zdravotnícki asistenti; Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti zdravotnej starostlivosti; Laboranti v zdravotníckych laboratóriách a na patológii a Opatrovatelia a asistenti v zariadeniach pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Počet zamestnancov v tomto sektore sa v najpočetnejších podskupinách zamestnaní SK ISCO-08 pohybuje od približne 2,7 tis. do 19,9 tis. zamestnancov (v každej podskupine jednotlivo).
Priemerná mesačná hrubá mzda v sektore zdravotníctvo, sociálne služby za rok 2018 dosahuje hodnotu 1 130 EUR, čo predstavuje 97 %-ný podiel na priemernej hrubej mesačnej mzde v celom národnom hospodárstve SR. Hodnota mediánu mesačných hrubých miezd v tomto sektore je 902 EUR, čo je 97 % z mediánu mesačnej hrubej mzdy v SR. V sektore zdravotníctvo, sociálne služby dosahujú najvyššiu priemernú mesačnú hrubú mzdu zamestnanci s najvyšším dosiahnutým stupňom vzdelania Vysokoškolské – 3. stupeň, a to 2 059 EUR. Na druhej strane najmenej zarábajú zamestnanci, ktorých najvyšší ukončený stupeň vzdelania je Základné a ich priemerná mesačná hrubá mzda je 673 EUR. Z hľadiska mediánovej mesačnej hrubej mzdy v sektore je jej maximum, a to 1 825 EUR evidované pri rovnakom stupni najvyššieho dosiahnutého vzdelania ako pri priemernej mesačnej hrubej mzde. Najnižšia úroveň mediánovej mesačnej hrubej mzdy je 611 EUR, a to taktiež v rovnakom stupni vzdelania ako pri priemernej mzde. Najvyšší podiel mediánovej mesačnej hrubej mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, a to na úrovni 95 %, je u zamestnancov s najvyšším stupňom vzdelania Vyučení s maturitou. Inverzne, u zamestnancov s najvyšším ukončeným stupňom vzdelania Vysokoškolské – 2. stupeň je tento podiel v rámci sektora najnižší, a to 79 %.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.