Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 41 Výstavba budov, 42 Inžinierske stavby, 43 Špecializované stavebné práce, 71 Architektonické
a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy, 81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou.
Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).
V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými štatistickými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 2 512 RPÚ, a to s podielom 5,4 % na celkovej početnosti RPÚ v SR za sledované obdobie. Tento podiel patrí medzi štvrtý najvyšší z pomedzi všetkých 24 sektorov NSP/SRI. Ako je evidentné z nižšie uvedeného grafu, v sektore došlo k poklesu počtu RPÚ, čo bolo spojené taktiež s poklesom pod medián jednotlivých sektorov NSP/SRI. Ak sa porovnajú roky 2014 a 2018, v sektore došlo k zníženiu počtu RPÚ o 4,3 %.
Ako vyplýva z nasledujúceho grafu, pri porovnaní rokov 2014 a 2018 vo väčšine veľkostných kategórií zamestnávateľských organizácií došlo k zníženiu počtu RPÚ. Len v prípade veľkostnej kategórie 250 až 499 zamestnancov došlo k významnému zvýšeniu RPÚ, a to o 51,7 %.
V tomto sektore bolo zaznamenaných za päť rokov 46 rôznych pracovísk s výskytom RPÚ. Najviac RPÚ bolo na pracovisku stavenisko – budova vo výstavbe, a to s podielom 19,2 % za vybrané obdobie. Významné pracoviská s výskytom RPÚ v tomto sektore boli taktiež: výrobná plocha, továreň, dielňa,
s podielom 13,5 %, stavebné miesto, stavba, povrchový lom, povrchová baňa – bližšie neurčené, a to
s podielom 13,2 %, či stavenisko – budova počas búrania, opravy alebo pri údržbe, a to s podielom 10,0 %.
RPÚ v tomto sektore za ostatných päť rokov vznikli v 39 rôznych triedach zamestnaní SK ISCO-08. Najviac RPÚ, a to 35,5 %, bolo pri zamestnancoch, ktorí pracovali ako kvalifikovaní stavební pracovníci a remeselníci okrem elektrikárov.
Až v prípade 75,6 % RPÚ v sledovanom období boli príčinou úrazu nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
Početnosť pracovných úrazov s ŤUZ v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia mala klesajúcu tendenciu, keďže sa znížila z 27 pracovných úrazov s ŤUZ v roku 2014 na 13 úrazov s ŤUZ v roku 2018, t. j. o 51,9 %. Za päť rokov boli identifikované pracovné úrazy s ŤUZ na 17-ich rôznych pracoviskách v tomto sektore. Až 19,4 % pracovných úrazov s ŤUZ sa stalo na stavenisku – budove vo výstavbe. Za týmto pracoviskom nasledovalo s 12,9 %-ným podielom stavenisko – budova počas búrania, opravy alebo pri údržbe. Až 30 % pracovných úrazov s ŤUZ sa stalo kvalifikovaným stavebným pracovníkom a remeselníkom okrem elektrikárov. V prípade 23,7 % pracovných úrazov s ŤUZ v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia boli príčinou úrazu nedostatky osobných predpoklad na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bol druhý najvyšší počet SPÚ, a to v počte 45, za roky 2014 až 2018, s podielom 20,6 % na celkovej početnosti SPÚ v SR za vybrané obdobie. Najvyššia miera SPÚ bola na pracovisku stavebné miesto, stavba, povrchový lom, povrchová baňa – bližšie neurčené, a to s podielom 13,3 %. Významné boli taktiež pracoviská ako: stavenisko – budova vo výstavbe, s podielom 11,1 %, či stavenisko – budova počas búrania, opravy alebo pri údržbe, s podielom 8,9 %. Až v prípade 24,4 % SPÚ nebolo identifikované pracovisko zamestnanca a pri 15,6 % SPÚ bolo určené iné pracovisko predtým neuvedené. V 87 % SPÚ nastala smrť v dôsledku úrazu v deň, keď nastal úraz. Najdlhšie obdobie od pracovného úrazu po smrť bolo 174 dní. Významný podiel medzi zamestnancami so SPÚ tvorili prípady kvalifikovaných stavebných pracovníkov a remeselníci okrem elektrikárov, s podielom 31,1 %, pomocných pracovníkov v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave, s podielom 17,8 %, ako aj vodičov a obsluhy pojazdných strojných zariadení, a to s podielom 11,1%. Najčastejšími príčinami SPÚ v sektore stavebníctvo, geodézie a kartografia bolo: používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore, a to s podielom 31,1 %, ďalej nesprávna organizácia práce, s podielom 13,3 %, ako aj ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne
a nebezpečné konanie, a to s podielom 8,9 %. V prípade 28,9 % SPÚ bola nezistená príčina SPÚ.
Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti vysokého počtu inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.
V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 3 540. V Nitrianskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 1 420 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Košickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 340, respektíve približne 400. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to 98 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trnavský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 96 %. Na druhej strane v Prešovskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 86 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Košickom kraji, a to rovnako približne 86 %.
Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Bratislavskom kraji, a to približne 94. V Žilinskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 90 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trnavskom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne deväť, respektíve 40. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde bol ich podiel 11 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Košickým krajom. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len približne 1 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to približne 3 %.
Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to približne 60. V Žilinskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 20 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet VPM približne šesť. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 3 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Na druhej strane, v Trnavskom a v Banskobystrickom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR len minimálny.
V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.