Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)

Silné stránky: 

• dostatočná domáca surovinová základňa pre spracovanie mlieka, obilnín, cukru a hovädzieho mäsa; 
• možnosť dovozu surovín zo zahraničia; 
• prítomnosť nadnárodných korporácií so silným kapitálovým zázemím a financiami na modernizáciu technológií a rozširovanie výrob; 
• vysoký podiel malých a stredných podnikov, ktoré okrem produkčnej výkonnosti rozvíjajú produkciu miestnych špecialít; 
• tradícia výroby kvalitných potravinárskych výrobkov; 
• vysoká profesijná znalosť potravinárskych výrobných technológií; 
• čiastočne zlepšujúca sa finančná disciplinovanosť voči farmárom prejavujúca sa klesajúcim podielom záväzkov voči prvovýrobe; 
• dostatok potenciálnych pracovných síl pre rozvoj potravinárstva v súvislosti s vysokým podielom obyvateľstva vo vidieckych a prechodných regiónoch; 
• dostatočná jazyková vybavenosť mladej generácie; 
• fungujúce profesijné zväzy, združenia a komory presadzujúce záujmy potravinárskeho priemyslu; 
• rozvinutá sieť stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania; 
• dostatočné výrobné kapacity na produkciu potravín, na pokrytie potravinovej sebestačnosti krajiny; 
• čiastočná obnova materiálno-technickej základne potravinárskych podnikov; 
•  na Slovensku vyrobené potraviny spĺňajú predpísané štandardy EÚ a v niektorých prípadoch spĺňajú aj prísnejšie požiadavky nad rámec legislatívy EÚ; 
• vysoký stupeň úradnej kontroly potravinárskych výrobkov na trhu SR;  

Slabé stránky: 

• čiastočná absencia surovín z domácej produkcie, na spracovanie jatočných ošípaných, jatočnej hydiny, zeleniny a ovocia; 
• ohrozenie surovinovej základne – nastupujúci trend preferencie rastlinnej prvovýroby s prevahou monokultúr (obilniny, olejniny) pred diverzifikovanou rastlinnou produkciou a živočíšnou výrobou; 
• nedostatočné generovanie pridanej hodnoty spojené s vývozom agropotravinárskych surovín; 
• rast opotrebovanosti DHNM; 
• vysoká hmotná a morálna opotrebovanosť strojového vybavenia; 
• nedostatočný objem finančných zdrojov pre permanentnú modernizáciu spracovateľských kapacít a obnovu materiálno-technickej základne potravinárskych podnikov; 
• vysoká finančná náročnosť pre zavedenie moderných technológií; 
• veľké rezervy v modernizácii a technologickom vybavení potravinárskeho priemyslu; 
• nedostatočné výdavky na výskum a vývoj a jeho nedostatočná prepojenosť na potravinársky priemysel; 
• nedostatočná inovatívnosť potravinárskych výrobkov; 
• vysoká nákladovosť výnosov; 
• nízka výkonnosť spracovateľského priemyslu prejavujúca sa výrazne obmedzeným produkčným potenciálom a pomalým rastom produktivity práce z pridanej hodnoty, ktorý nie je dostatočne vyvolaný technologickým pokrokom, ale závisí priamo úmerne na vývoji počtu zamestnancov; 
• nízke využitie existujúcich výrobných kapacít; 
• klesajúci podiel potravinárskeho priemyslu na HDP; 
• vysoká závislosť potravinárskeho sektora na obchodných reťazcoch; 
• slabá vyjednávacia pozícia potravinárskeho priemyslu s odberateľmi hotových výrobkov (obchod); 
• nízka konkurencieschopnosť slovenských výrobkov na domácom a zahraničnom trhu; 
• nízka investičná aktivita v potravinárstve; 
• absencia systematického financovania práce so spotrebiteľmi zo štátneho rozpočtu – nedostatok finančných prostriedkov na pravidelnú aktívnu propagáciu domácej potravinárskej produkcie; 
• absencia marketingových stratégií v malých a stredných podnikoch z dôvodu nedostatku zdrojov; 
• nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v potravinárstve, vrátane nevhodnej vekovej štruktúry; 
• nízky záujem mladých ľudí o prácu v potravinárskom odvetví; 
• veľké rozdiely vo výške priemernej mzdy v potravinárstve s hospodárstvom vo všeobecnosti; 
• absencia poradenských služieb v potravinárstve, napr. neexistencia siete poradcov pre potravinársky priemysel ohľadom využívania prostriedkov z Programu rozvoja vidieka; 
• nedostatočná úroveň odbornej prípravy v oblasti podnikateľských zručností; 
• nedostatočné využívanie možností poradenstva na zvýšenie príjmov potravinárskych podnikov; 
• absencia uceleného systému ďalšieho vzdelávania v potravinárstve; 
• nedostatok dobrých príkladov z domácej i zahraničnej praxe a absencia systematického financovania vzdelávaco-poradenskej činnosti v oblasti potravinárstva zo štátneho rozpočtu; 
• chýbajúce odbytové združenia potravinárskej produkcie; 
• náročnosť a komplexnosť potravinárskej legislatívy a hrozba vysokých pokút za porušenie potravinárskych predpisov sú odstrašujúcim faktorom pre vznik nových potravinárskych podnikov; 
• zásadný pokles podielu slovenských výrobkov na trhu SR; 

Príležitosti: 

• stimulácia rastu pridanej hodnoty v rozhodujúcich potravinárskych odboroch prostredníctvom zvyšovania ekonomickej efektívnosti a predajnej výkonnosti; 
• zvýšenie podnikových výdavkov na výskum a vývoj; 
• rozvoj marketingových stratégií; 
• zlepšenie štruktúry produkcie v prospech moderných spotrebných trendov; 
• rozšírenie portfólia výroby a jej sortimentu; 
• vývoj nových, špeciálnych inovovaných produktov vrátane bioproduktov; 
• rozvoj malých a stredných podnikov, ktoré sú nositeľmi regionálnej diferenciácie výrobkov, t.j. miestnych špecialít; 
• rozvoj regionálnych značiek; 
• voľné výrobné kapacity vhodné na operatívne rozšírenie výroby; 
• permanentné vzdelávanie zamestnancov; 
• možnosti zavedenia zjednodušeného zamestnávania a príležitostného zamestnávania; 
• vyššia špecializácia výroby vo veľkých podnikoch, profitovanie z výnosov z rozsahu; 
• zvýšenie exportu produktov s vysokou pridanou hodnotou; 
• investície do modernizácie a inovácií; 
• zmodernizované vybavenie, zavádzanie inteligentných technológií, kooperatívnych robotov, zavádzanie technológií šetrných k životnému prostrediu; 
• zlepšenie spotrebiteľskej orientácie na domáce potravinárske výrobky; 
• zvýšenie spotrebiteľského patriotizmu a dopytu po domácich výrobkoch;
• rozvoj alternatívnych odbytových kanálov založených na priamom predaji spotrebiteľovi na regionálnej forme predaja a skrátených regionálnych odbytových reťazcoch, a na zvýšení dodávok v rámci sektoru súkromného i inštitucionálneho verejného stravovania; 
• rozvoj internetového predaja a propagácie potravín; 
• zvyšujúci sa dopyt po výrobkoch pre osobitné výživové účely vrátane potravín pre spotrebiteľov trpiacich na potravinové alergie a intolerancie; 
• zvýšenie informovanosti o systémoch kvality potravín v SR; 
• nárast spotreby kvalitných slovenských potravín; 
• možnosť prieniku na nové trhy aj mimo krajín Európskej únie; 
• vzdelávanie spotrebiteľov – zvýšenie záujmu o kvalitné, regionálne potraviny so špeciálnymi hodnotami súvisiacimi so zdravím; 
• zavedenie podpôr potravinárskych výrobkov vyrábaných v SR v rámci systémov Politiky kvality EÚ; 
• lepšia informovanosť spotrebiteľa o problematike a rizikách afrického moru ošípaných a o kvalite a bezpečnosti potravín v širšom zmysle; 
• zníženie potravinového odpadu; 
• záujem médií a spotrebiteľov ohľadom kvality potravín a potravinovej sebestačnosti SR; 
• vládna podpora vzdelávacích, vedecko-výskumných, informačných a inovačných aktivít a programov, zvýšenie vzdelanosti a vytvorenie nových pracovných miest s pridanou hodnotou (vyššia kvalifikácia) v danej oblasti; 
• integrácia prvovýrobcov a spracovateľov na zlepšenie ich vyjednávacej pozície voči tretiemu článku potravinovej vertikály, ktorým je obchod; 
• rast spoločenskej objednávky po kvalitných potravinách vyrobených na Slovensku s nízkou uhlíkovou stopou; 
• rozvoj nových foriem finančnej pomoci pre rozvoj a obnovu materiálno-technickej základne potravinárskych podnikov, napr. cez systém zvýhodnených úverov; 
• posilnenie atraktivity sektora cez systém znížených odvodov na zamestnancov potravinárskeho sektora; 
• štátna finančná pomoc na zavádzanie inovácií v oblasti obalových technológií; 
• zabezpečenie systematického celoživotného vzdelávania (kvalitu a kontinuitu celého procesu); 
• prenos výsledkov vedy a výskumu do praxe; 
• rozvoj vzdelávania a poradenstva v potravinárskom priemysle. 

Ohrozenia: 

• odchod nadnárodných korporácií kvôli meniacemu sa makroekonomickému prostrediu; 
• efektívnejšia potravinárska veľkovýroba v iných členských krajinách EÚ s nižšími mzdovými nákladmi;
• disproporcia v štátnej pomoci členských štátov do spracovateľského potravinárskeho odvetvia; 
• nedostatok vlastného finančného kapitálu a prostriedkov z verejných zdrojov na prispôsobenie sa novým požiadavkám odberateľov v súvislosti s ochranou životného prostredia a welfare zvierat; 
• dominantný vplyv obchodných reťazcov na výber dodávateľa a zmluvné podmienky predaja; 
• ukončenie výroby časti malých a stredných podnikov z dôvodu insolventnosti; 
• rast objemu štandardnej produkcie na úkor produkcie vyššej kvality s následným poklesom tržieb vytvára riziko neuspokojivej investičnej aktivity pre rozvoj odvetvia; 
• rýchly vývoj technológií môže viesť k ich rýchlemu morálnemu opotrebeniu a permanentnej potrebe investovania do najmodernejších technológii; 
• nedostatočná prepojenosť učňovského školstva a vysokých škôl s podnikmi; 
• odchod kvalifikovaných pracovníkov z niektorých potravinárskych odvetví do lepšie platených sektorov; 
• zvyšujúci sa vekový priemer zamestnancov v potravinárskych podnikoch a nízky podiel prílevu novej pracovnej sily do potravinárskeho odvetvia do 35 rokov; 
• nevytváranie vhodných podmienok na stabilizáciu zamestnancov v potravinárskom sektore, pokračujúci dynamickejší rast miezd v iných odvetviach môže prispieť k odčerpaniu kvalifikovaných pracovných síl z potravinárstva; 
• nízky záujem absolventov škôl s potravinárskym zameraním pracovať v potravinárskom odvetví; 
• zníženie konkurencieschopnosti v súvislosti s nedostatočným tempom modernizácie a inovácie a nedostatočnou úrovňou odbornosti a informovanosti; 
• variabilita dostupnosti širokého spektra profesií s vyššími príjmami a pretrvávajúca mzdová disparita medzi odvetvím potravinárstva a ostatnými odvetviami národného hospodárstva; 
• výrazný vplyv volatility cien (pri vstupoch i výrobkoch) na podnikanie v potravinárstve; 
• permanentné vytláčanie domácej produkcie importom z dôvodu jej nízkej konkurencieschopnosti; 
• pretrvávajúca slabá kúpyschopnosť obyvateľstva a uprednostňovanie potravín s nízkou cenou na úkor kvality; 
• nedostatočný vstupný kapitál mladej populácie na začiatok podnikania v potravinárstve; 
• finančná podpora do potravinárstva ovplyvnená protichodnosťou cieľov (požiadavkou rastu produkčných ukazovateľov s hlavným parametrom rastu produktivity práce a na druhej strane požiadavkou na zvyšovanie zamestnanosti); 
• nízka výkonnosť potravinárstva prejavujúca sa výrazne obmedzeným produkčným potenciálom a pomalým rastom produktivity práce z pridanej hodnoty, ktorý nie je dostatočne vyvolaný technologickým pokrokom, ale závisí nepriamo úmerne na vývoji počtu zamestnancov; 
• zníženie podielu slovenských agropotravinárskych výrobkov v obchodnej sieti SR; 
• prehlbujúce sa saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami; 
• ohrozenie z dôvodu volatility trhu (pri niektorých potravinárskych produktoch); 
• nepriaznivý scenár v súvislosti s pandémiou COVID-19, ohrozenie zdravia populácie a z toho plynúce opatrenia (najmä ekonomického a hygienického charakteru), ktoré vplývajú na odvetvie.