Vývojové tendencie v oblasti ľudských zdrojov

Očakávané trendy v potrebe dopĺňania pracovných síl v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v období 2019-2024

Vývoj nahradzujúceho a expanzného dopytu v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v období 2019 – 2024

Celková dodatočná potreba v sektore zdravotníctvo, sociálne služby bude do roku 2024 na úrovni približne 34 tisíc osôb, z toho najviac v roku 2019 a najmenej v roku 2024. Pri analýze dodatočnej potreby pracovných síl je dôležité poznať aj to, akým spôsobom budú na trhu práce vznikať dodatočné pracovné príležitosti. Najviac pracovných miest uvoľnených v dôsledku odchodu pracovných síl z trhu práce (predovšetkým do starobného dôchodku) bude potrebné obsadiť v roku 2024. Najvyšší expanzný dopyt sa očakáva v roku 2019.

Identifikácia kritických a kľúčových činiteľov

Kritické a kľúčové činitele zdravotníctvo

Kritické činitele zdravotníctvo:

• výkon pracovných činností zdravotníckymi pracovníkmi, na ktoré nezískali odbornú spôsobilosť,
• zamestnávanie nekvalifikovanej pracovnej sily bez príslušnej odbornej spôsobilosti na výkon pracovných činností zdravotníckeho pracovníka,
• nízke mzdy zdravotníckych pracovníkov (napr. v oblasti kultúry je vyšší priemerný mesačný hrubý príjem ako v zdravotníctve),
• demografický vývoj v spoločnosti a nízka pôrodnosť žien,
• výskyt sociálno-patologických javov, sociálnej a najmä príjmovej nerovnosti,
• zraniteľnosť z hľadiska pravdepodobnosti výskytu a dopadov nepriaznivých javov, udalostí prírodnej povahy na ľudský systém, aj ekosystém,
• devalvácia odbornej prípravy pri príprave na výkon zdravotníckeho povolania,
• neflexibilita (resp. oneskorená) vzdelávania na stredných zdravotníckych školách,
• migrácia zdravotníckych pracovníkov do zahraničia a iných sektorov národného hospodárstva,
• neuplatnenie sa absolventov vo vyštudovanom zdravotníckom odbore,
• absencia mechanizmu povinnosti zamestnávateľov prijímania absolventov zdravotníckych študijných odborov do pracovného pomeru,
• migrácia zdravotníckych pracovníkov do ekonomicky silnejších štátov (lepšie pracovné podmienky, interpersonálne vzťahy, lepšie finančné ohodnotenie a i.) v spojení s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov a ich nepriaznivou vekovou štruktúrou,
• schopnosť /neschopnosť systému zabezpečiť kvalitné a dostupné zdravotné služby pre pacientov, pričom starnutie populácie zvyšuje dopyt po službách zdravotnej starostlivosti, čo predstavuje výzvy na zefektívnenie systému poskytovania zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj spôsobu využívania kompetencií zdravotníckych pracovníkov,
• limitovaný a nepostačujúci objem disponibilných zdrojov (ľudské, finančné, materiálno-technické, IT, a i.), úroveň a kvalita pracovných podmienok v zdravotníckych zariadeniach (zastarané materiálno–technické vybavenie niektorých pracovísk, nevhodné priestorové podmienky a i.), predstavujú výzvy na posilnenie a podporu politík zameraných na zabezpečenie a udržanie potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov.

Kľúčové činitele zdravotníctvo:

• zvýšenie personálnych kapacít vysokých škôl pre vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a zvýšenie podielu populácie v oblasti terciárneho vzdelávania k úrovni očakávaného priemeru OECD v roku 2030, ktorý sa predpokladá na úroveň 50 %,
• naviazanie profilov absolventov zdravotníckych študijných odborov vysokých škôl na potreby trhu práce v zdravotníckom sektore,
• zabezpečenie stability ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• zníženie podielu odchodu zdravotníckych pracovníkov najmä lekárov a sestier v strednom veku za prácou do zahraničia o minimálne jednu tretinu,
• zlepšenie mzdového ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov,
• zvýšenie kvality života zdravotníckych pracovníkov ako kľúčového faktora atraktivity pre stabilizáciu mladšej generácie vo všetkých regiónoch SR, a to hlavne rozšíriť stabilizačné pôžičky aj pre iné zdravotnícke povolania napr.: pôrodné asistentky, zabezpečiť cenovo dostupné bývanie a sociálnu infraštruktúru pre mladé rodiny s nárokom umiestnenia dieťaťa do škôlky, možnosť pracovať na kratší pracovný úväzok a pod.,
• zavedenie motivačných nástrojov zamestnávateľmi: celoživotné vzdelávanie – poskytovať viac voľna na vzdelávanie, umožniť výmenné aj zahraničné stáže a ešte viac posilniť ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov vo všetkých zdravotníckych povolaniach podľa § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. s ohľadom na bezpečnosť pacienta, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti,
• zabezpečenie prepojenia vzdelávania zdravotníckych pracovníkov s investíciami verejného sektora do zdravotníckeho personálu s potrebami obyvateľov a požiadavkami zdravotných systémov za účelom zabezpečenia najvyššej kvality, bezpečnosti, efektívnosti a kontinuity poskytovania starostlivosti ako aj zníženia nerovnosti z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni,
• zavedenie systematického prognózovania pracovnej sily v zdravotníctve pri analýze trhu práce v zdravotníctve, vrátane zvýšenia kvality a dostupnosti spracúvaných dát, ako aj ich prepojenia a vzájomného poskytovania zainteresovanými subjektmi za týmto účelom, zvýšenie vplyvu plánovania a prognózovania zdravotníckych pracovníkov na politické rozhodovanie,
• zabezpečiť udržanie zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom bezpečného pracovného miesta, primeraného pracovného zaťaženia, kontinuálneho vzdelávania a možnosti profesionálneho rozvoja, kariérneho postupu, zlepšovania pracovných podmienok a podporovaním stimulov na podporu rodinného života a životného štýlu, pričom politiky zamerané na zabezpečenie a udržanie potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov si vyžadujú spoluprácu a podporu na úrovni viacerých rezortov,
• rozvíjanie spôsobilostí zdravotníckych pracovníkov: kritického myslenia, vedomostí a zručností o nových digitálnych a technických technológiách prostredníctvom vzdelávacích ustanovizní a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré disponujú špičkovým materiálno technickým zdravotníckym vybavením s ohľadom na bezpečnosť pacienta a celoživotné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a ich kariérny rast v systéme zdravotnej starostlivosti.

Kritické a kľúčové činitele sociálne služby

Kritické činitele sociálne služby:

• vysoká fluktuácia zamestnancov v sociálnych službách a v niektorých službách ich nedostatok z dôvodu nemotivujúcich pracovných podmienok (nízke finančné aj spoločenské ohodnotenie pracovníkov v sociálnych službách, neprimerané pracovné zaťaženie, nemotivujúci/chýbajúci systém profesionálneho rozvoja a kariérneho postupu a pod.),
• slabá vymožiteľnosť aplikovania Národných priorít sociálnych služieb v rámci koncepcií rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov na regionálnej a lokálnej úrovni – vrátane nedodržiavania zákonných podmienok pre kvalifikačné predpoklady odborných zamestnancov v sociálnych službách (návrh na riešenie situácie: vytvorenie systému vymožiteľnosti aplikovania Národných priorít sociálnych služieb a príprava samostatného zákona o sociálnych pracovníkoch a odborných pracovníkoch v sociálnych službách, vrátane mechanizmov kontroly a sankcií),
• sociálne služby poskytované vo veľmi obmedzenej forme osobám, ktoré zotrvávajú v segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby z dôvodu absencie/slabo vybudovanej sociálnej a technickej infraštruktúry v daných lokalitách – potreba hľadania riešenia tejto situácie.

Kľúčové činitele sociálne služby:

• rozvoj sociálnych služieb na komunitnej úrovni a s tým súvisiaci dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile vo všetkých regiónoch (možnosť motivovať vyštudovaných odborníkov k navráteniu sa do sektoru sociálnych služieb),
• vybudovanie jednotného Informačného systému Sociálnych služieb a potreba postupného zavádzania povinnej registrácie sociálnych pracovníkov a odborných pracovníkov v sociálnych službách s cieľom zvýšenia kvality poskytovaných služieb a systematickej práce s pracovnou silou v sektore sociálnych služieb,
• posilnenie medzirezortnej spolupráce (vrátane rozvoja služieb dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti) vychádzajúcej z holistického prístupu k pomoci človeku a potreba využívania potenciálu informačno-komunikačných technológií pri poskytovaní služieb (rozširovanie kompetencii pracovníkov v sociálnych službách o zručnosti v IKT a tímovú spoluprácu).