Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor ťažba a úprava surovín, geológia

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje len divízie ekonomických činností zo sekcie B – ŤAŽBA A DOBÝVANIE, pričom ide o nasledovné divízie: 05 Ťažba uhlia a lignitu, 06 Ťažba ropy a zemného plynu, 07 Dobývanie kovových rúd, 08 Iná ťažba a dobývanie, ako aj 09 Pomocné činnosti pri ťažbe.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore ťažba a úprava surovín, geológia. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 55 až 59 rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 35 až 39 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 50 až 54 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 50 až 54 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 16,7 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 3,3 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore ťažba a úprava surovín, geológia, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia v SR v roku 2018

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.

Legenda:

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore ťažba a úprava surovín, geológia bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 400 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti tiež v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 300. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode. V hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, prišlo k miernemu poklesu počtu zamestnaných osôb.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore ťažba a úprava surovín, geológia na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI; D – údaje nie je možné publikovať pre ich dôverný charakter.

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Bratislavskom kraji, a to na úrovni 95 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Prešovskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 94 %. Podiel na úrovni  93 % bol dosiahnutý v Trnavskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora v Trenčianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 66 % a v Košickom kraji, kde to je 80 %. Údaje o mzdových podmienkach v Nitrianskom kraji nie sú zverejniteľné pre ich dôverný charakter z dôvodu nízkej početnosti zamestnaných osôb v daných triedeniach.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore ťažba a úprava surovín, geológia bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol približne 200 osôb, pričom aj v Bratislavskom kraji bol na tejto vzdelanostnej úrovni približne rovnaký počet osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Nitrianskom kraji, nasledovanom Banskobystrickým krajom (v ktorých bol počet zamestnaných osôb minimálny). Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 22 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 20 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 7 % a rovnaká hodnota bola dosiahnutá aj v Prešovskom kraji.

Pri rozbore štruktúry zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Trenčianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 1 000 osôb. V Bratislavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 300. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Nitrianskom kraji, kde bol ich počet minimálny. Nitriansky kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, v ktorom dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 43 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora. Bratislavský kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 40 %. Na druhej strane, v Prešovskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 18 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 29 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol cca 1 800 osôb. V Prešovskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 400 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Nitrianskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity minimálny. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Prešovskom kraji, a to 75 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 60 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 36 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to približne 40 %.