Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor

V hospodárstve Slovenskej republiky celková produkcia predstavuje 202 643 832 000 eur. Z celoštátneho hľadiska môžeme skonštatovať, že v roku 2017 sektor zdravotníctvo, sociálne služby predstavoval 2,32 % – ný podiel na celkovej produkcii v Slovenskej republike. Hodnota produkcie sa do roku 2017 v porovnaní s rokom 2013 zvýšila takmer o 500 000 000 eur. Sektor zdravotníctvo, sociálne služby zaraďujeme medzi stredne veľký sektor. Celkový počet zamestnancov v sektore od roku 2013 do roku 2017 stúpol o 13 476 zamestnancov. Špecifikom sektora je dominantné zastúpenie žien. V roku 2017 bolo v sektore evidovaných 93 768 zamestnaných žien, avšak v porovnaní s rokom 2013 tento počet klesol. V roku 2013 bolo evidovaných 104 351 zamestnaných žien v sektore. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele popisujúce sektor zdravotníctvo, sociálne služby. Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore predstavuje 1 057,61 eur. V porovnaní s ostatnými 24 sektormi národného hospodárstva sa sektor zdravotníctvo, sociálne služby nachádza na 13. mieste s najvyššou priemernou hrubou mesačnou mzdou.

Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor

Sektorovo špecifické ukazovatele zamestnanosti

Na celkovej zamestnanosti v hospodárstve Slovenskej republiky sektor zdravotníctvo, sociálne služby predstavuje 6,96% – ný podiel. Zaraďujeme ho v rámci sektorov medzi stredne veľký sektor. V roku 2018 z celoštátneho hľadiska predstavoval podiel mužov približne 21%  na celkovom počte zamestnaných v sektore a podiel žien 79%. V sektore je dominantné ženské zastúpenie, ktoré je najvyššie v rámci Bratislavského samosprávneho kraja.

Najvyšší počet zamestnancov je sústredený u zamestnávateľských subjektov s veľkostnou kategóriou zamestnancov 1000 a viac (26%). Tieto zamestnávateľské subjekty majú z celoštátneho hľadiska najväčšie zastúpenie v Bratislavskom samosprávnom kraji. Najnižšie zastúpenie zamestnávateľských subjektov s veľkostnou kategóriou 1000 a viac zamestnancov sa nachádza v Trnavskom samosprávnom kraji. Druhou dominantnou veľkostnou kategóriou sú zamestnávateľské subjekty s počtom zamestnancov 500 – 999 (17%). Starnutie obyvateľstva významne ovplyvňuje početnosť a štruktúru pracovnej sily. Národný program aktívneho starnutia (2014, s. 24) konštatuje, že zatiaľ čo Európskej únii bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15% pracovnej sily, na Slovensku to bude až 21% pracovnej sily.  Uvedený nepriaznivý demografický vývoj sa prejaví aj v zdravotníctve. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (zdravotnícka ročenka SR 2018), ktoré uskutočnilo štatistické zisťovanie o počte a štruktúre pracovníkov v zdravotníctve bolo k 31. 12. 2018  v evidenčnom stave 109 332 fyzických osôb pracovníkov (23 617 mužov a 85 715 žien) pôsobiacich u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo v iných organizáciách zdravotníctva Slovenskej republiky. Viac ako polovica pracovníkov (52,3 %) vykonávala zdravotnícke povolanie v organizáciách v pôsobnosti iných zriaďovateľov (najmä v neštátnych zdravotníckych zariadeniach). V organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky  pôsobilo 39,6 % pracovníkov, v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC 6,3 % a v pôsobnosti iných rezortov 1,8 %. Podiel zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie, z celkového počtu pracovníkov v zdravotníctve, opakovane predstavoval 75,3 %. Z nich sestry tvorili podiel 37,7 %, lekári 23,3 %, sanitári 6,2 %, farmaceuti 5,3 %, praktické sestry premenované na zdravotnícky asistent 4,0 % a zastúpenie ďalších vybraných povolaní zobrazujú údaje nižšie.

Podiel zdravotníckych pracovníkov podľa povolania

Nezdravotnícki pracovníci zahŕňajúci technicko-hospodárskych, robotníckych a prevádzkových, pedagogických, vedeckých a elektrotechnických pracovníkov tvorili 23,4 %. V štátnozamestnaneckom pomere pracovalo na MZ SR, úradoch verejného zdravotníctva, ŠÚKL a v iných organizáciách 1,3 % osôb. Počet pracovníkov oproti roku 2017 stúpol o 1 603 osôb (o 1,5 %), konkrétne pribudlo 1 263 zdravotníckych pracovníkov (nárast o 1,6%), 335 nezdravotníckych pracovníkov (nárast o 1,3 %) a 5 štátnych zamestnancov. Najvýraznejší medziročný absolútny prírastok zdravotníckych pracovníkov v roku 2018 bol v povolaní lekár (+ 570 osôb), sestra (+ 329 osôb), praktická sestra (+ 178 osôb), fyzioterapeut (+ 122 osôb), farmaceut (+ 111 osôb) a zubný asistent (+ 105 osôb).

Pracovníci v zdravotníctve podľa povolania a zriaďovateľa rok 2018

Pracovníci v zdravotníctve podľa povolania a veku rok 2018

Stúpajúci trend počtu lekárov v poslednom desaťročí pokračoval aj v roku 2018. Od roku 2009 pribudlo v slovenskom zdravotníctve 1 380 lekárov (nárast o 7,8 %), z čoho najvyšší počet (570 lekárov) pribudol práve v roku 2018 (nárast o 3,1 %). Počet zubných lekárov rástol miernejším tempom. Ku koncu roka 2018 vykonávalo povolanie 2 779 zubných lekárov (51,0 zubných lekárov na 100 000 obyvateľov), pričom medziročne sa ich počet zvýšil o 2,1 % (+ 56 osôb) a oproti roku 2009 stúpol o 5,5 % (+ 146 osôb). Klesajúci trend počtu sestier z predchádzajúcich rokov v roku 2018 nepokračoval. Ich počet v roku 2018 vzrástol o 329 osôb na počet 31 061 sestier (569,9 sestier na 100 000 obyvateľov). Oproti roku 2009 to však stále predstavuje pokles o 5 % (- 1 647 osôb). Najintenzívnejší rast bol v posledných desiatich rokoch evidovaný v povolaní praktická sestra (do 1. 9. 2018 evidovaný ako zdravotnícky asistent). Ich počet sa zvýšil z 1 086 v roku 2009 na 3 308 v roku 2018, čo je viac ako 2-násobný nárast. V poslednom sledovanom roku 2018 pribudlo 178 praktických sestier. Trend vo vývoji počtu lekárov, zubných lekárov, sestier a praktických sestier zobrazuje nasledujúci graf.

Vývoj počtu lekárov a zubných lekárov

Vývoj počtu sestier a praktických sestier

Počet zamestnancov podľa SK NACE Rev.2

Veková štruktúra lekárov

Z hľadiska vekovej štruktúry lekárov podľa 10-ročných vekových skupín tvorili najvyšší podiel lekári vo veku nad 60 rokov (26,7 %), pričom vo veku 60 – 64 rokov ich bolo 12,5 % a 14,2 % lekárov bolo vo veku 65 a viac rokov. Početne silné zastúpenie majú aj lekári vo veku 40 – 49 rokov (23,1 %) a 30 – 39 rokov (21,0 %). Oproti koncoročnému stavu 2017 vzrástlo percentuálne zastúpenie lekárov najväčšmi vo vekovej skupine 65 a viac rokov (o 1,5 p. b.) a v absolútnom počte to bol nárast o 353 osôb.

Vzdelanie

V rámci vzdelania evidujeme u zdravotníckych pracovníkov najčastejšie ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa  42,3 %, bakalárske, 6,9 %, 9,9 % vyššie odborné, 5,8% , 34,4 % ich má úplné stredné odborné vzdelanie, stredné odborné a 0,8 % základné a iné vzdelanie. Podiel pracovníkov s vysokoškolským a bakalárskym vzdelaním sa každoročne zvyšuje. Medziročne vzrástol podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov o 0,5 p. b. a podiel pracovníkov s bakalárskym vzdelaním sa v porovnaní s rokom 2017 zvýšil o 0,8 p. b. Úroveň dosiahnutého vzdelania pritom rastie predovšetkým zvyšovaním vzdelanosti sestier, ktoré je v súlade s normami a požiadavkami EÚ na odbornú prípravu sestier. Zatiaľ čo v roku 2009 malo len 7,6 % sestier vysokoškolské a 9,6 % bakalárske vzdelanie, v roku 2018 ich malo vysokoškolské vzdelanie až 17,6 % a bakalárske 15,9 %. Podiel sestier s úplným stredným odborným vzdelaním sa za toto obdobie znížil zo 67,6 % na 53,4 %, čo je prirodzené, lebo sestry odchádzajú s úplným stredným odborným vzdelaním do dôchodku.

Súčasná sieť vzdelávacích ustanovizní a sústava študijných odborov pripravujúcich zdravotníckych pracovníkov na výkon príslušného zdravotníckeho povolania je dostačujúca. Vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov pre získanie odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania sa uskutočňuje na vysokých školách a stredných zdravotníckych školách. Odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania je možné získať v nasledovných stupňoch vzdelania:

• stredné odborné vzdelanie,
• úplné stredné odborné vzdelanie,
• vyššie odborné vzdelanie,
• vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe,
• vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe,
• vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v doktorskom študijnom programe.

Odborná príprava pre výkon zdravotníckeho povolania sa uskutočňuje na nasledovných vysokých školách :

1. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave (Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, Fakulta verejného zdravotníctva, Lekárska fakulta, Fakulta zdravotníctva v Banskej Bystrici);
2. Univerzita Komenského v Bratislave (Lekárska fakulta v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Farmaceutická fakulta v Bratislave);
3. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Lekárska fakulta); 
4. Prešovská univerzita v Prešove (Fakulta zdravotníckych odborov); 
5. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (Fakulta zdravotníctva); 
6. Trnavská univerzita v Trnave (Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce );
7. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva); 
8. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (Inštitút fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie);
9. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach; 
10. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave; 
11. Katolícka univerzita v Ružomberku (Fakulta zdravotníctva).

Vyššie uvedené vysoké školy poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch podľa sústavy študijných odborov, ktoré získali akreditáciu ministerstva školstva v zmysle vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.244/2019 Z. z. o sústave študijných odborov Slovenskej republiky:

Stredné zdravotnícke školy pripravujú žiakov vo štvorročnom, trojročnom a dvojročnom vzdelávacom programe príslušného zdravotníckeho odboru vzdelávania. Vzdelávacie programy sú zamerané na výkon povolaní a odborných pracovných činností v zdravotníctve. Žiakom sa zabezpečuje teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie na stredných zdravotníckych školách je tvorené z 50% odbornej prípravy priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na území Slovenskej republiky pôsobí 30 stredných zdravotníckych škôl, z toho 6 je v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví. Na stredných zdravotníckych školách sa uskutočňuje vzdelávanie v  študijných odboroch:

Na základe údajov Centra vedecko-technických informácií SR navštevovalo k 31. 10. 2018 na lekárskych fakultách odbor všeobecné lekárstvo 4 062 slovenských študentov (o 115 viac ako v roku 2017) a 2 789 študentov iného štátneho občianstva (o 57 menej ako v roku 2017). Medziročne sa zvýšil počet novoprijatých študentov slovenského občianstva o 156. Odbor všeobecné lekárstvo v roku 2018 absolvovalo spolu 962 lekárov, z toho 325 bolo cudzincov. Ak by sme chceli tento trend ešte viac posilniť a zabezpečiť dostatočný počet personálu, tak každý rok, od roku 2019 do roku 2 025 by bolo potrebné prijať o 660 študentov viac (za všetky roky 4 617) s tým, že predpokladáme, že okolo 530 študentov by bolo zapísaných (za všetky roky 3 708) a priemerne 435 aj zaregistrovaných absolventov  (za všetky roky 3 141).

V odbore zubné lekárstvo v sledovanom roku 2018 študovalo 670 študentov slovenského štátneho občianstva (o 13 viac ako v roku 2017) a 278 cudzincov (o 14 menej ako v roku 2017). Počet novoprijatých slovenských študentov sa medziročne zvýšil o10 študentov. Štúdium zubného lekárstva ukončilo 123 absolventov, v tom 92 študentov slovenského štátneho občianstva a 31 cudzincov. Súčasný stav počtu novonastúpených do povolania, aj s ohľadom na prílev slovenských absolventov vracajúcich sa zo zahraničia, by v roku 2030 vyvolal navýšenie nad optimálny počet o 161 zubných lekárov (s predpokladom konštantného vstupu pracovnej sily, ako v roku 2016), a preto nie je potrebné extra podporené štúdium.

Na štúdium farmácie bolo prijatých 283 študentov slovenského občianstva, čo je o 19 viac ako v roku 2017. Štúdium ukončilo 283 absolventov slovenského a 15 absolventov iného štátneho občianstva.

Zo štúdia nelekárskych vied na vysokých školách bol v roku 2018 najnavštevovanejší študijný odbor ošetrovateľstvo, v dennej i externej forme. V obidvoch formách štúdia, v I. aj II. stupni v ňom získavalo kvalifikáciu na výkon zdravotníckeho povolania sestra 3 517 slovenských študentov a 915 cudzincov (o 341 slovenských študentov viac a 8 cudzincov menej ako v roku 2017). Odbor ošetrovateľstvo absolvovalo spolu 1 379 študentov. Zároveň sa vo vyššom odbornom štúdiu pripravovalo v roku 2018 v odbore diplomovaná všeobecná sestra ďalších 259 študentov a toto štúdium absolvovalo 61 študentov.

Chýbajúci počet pôrodných asistentiek je získaný od zisťovania NCZI. Dáta o ambulantnej zdravotnej starostlivosti nie sú dostupné, ale pôrodné asistentky nepôsobia v ambulanciách, čiže rátame len s ústavnou starostlivosťou. Na základe týchto dát chýba 50 pôrodných asistentiek, keby sme k tomuto počtu pripočítali aj pôrodné asistentky nad 65 rokov, tak počet chýbajúcich pôrodných asistentiek by predstavoval 94. Počet nedostatkového personálu (dôchodok v 65ke) by v roku 2030 predstavoval kolo 500 pôrodných asistentiek (s predpokladom vstupu pracovnej sily na úrovni priemeru rokov 2010 – 2016). Ak by sme chceli tejto predikcii predísť, tak každý rok, od roku 2019 do roku 2028 by bolo potrebné prijať o 181 študentov viac (za všetky roky 1 807), z ktorých okolo 125 by bolo zapísaných (za všetky roky 1 250). Z tohto počtu by bolo priemerne zaregistrovaných do komory 52 pôrodných asistentiek (za všetky roky 518). (Predikcia potreby zdravotníckeho personálu v Slovenskej republike, IZP MZ SR, 2019 )

Významným motivačným faktorom migrácie zdravotníckych pracovníkov (predovšetkým lekárov a sestier) do ekonomicky silných krajín EÚ sú spravidla lepšie pracovné podmienky (hlavne odmeňovanie, ktoré zodpovedá celkove vyššej úrovni miezd, resp. priemerných miezd v týchto krajinách). Priemerná mesačná hrubá mzda v zdravotníctve je síce 1047 eur, ale reálne v niektorých zdravotníckych povolaniach dosahuje minimálnu mzdu alebo mierne nad minimálnu mzdu, a to spôsobuje silný odliv kvalifikovanej pracovnej sily (napr.: sanitár a pod. ako aj možnosť zdravotníckych pracovníkov nadobudnúť nové skúsenosti. Najvýznamnejšími faktormi, ktoré ovplyvnili a stále ovplyvňujú reálny rozsah migrácie, sú najmä:

• starnutie populácie, zvýšený a narastajúci dopyt po zdravotníckych a sociálnych službách prijímajúcich krajín;
• nedostatočná schopnosť prijímajúcich krajín zabezpečiť na pokrytie svojich potrieb výchovu potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov (ale aj pracovníkov pre oblasť sociálnej starostlivosti) a ich následné udržanie v systéme (nízka miera sebestačnosti).    

Pokiaľ ide o sestry, ich počet ovplyvňuje nielen rozsah a štruktúra zahraničnej migrácie, ale aj vnútornej migrácie (pôsobenie v iných rezortoch, predovšetkým v oblasti sociálnej starostlivosti, pričom u nich nie vždy dochádza aj k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania).