Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií príslušnej klasifikácie: 01 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace, 03 Rybolov a akvakultúra a 75 Veterinárne činnosti. 

Investície do technológií dokážu v tomto sektore efektívne nahrádzať ľudskú prácu, pričom tento jav je možné pozorovať už od minulého storočia. Pokles potreby pracovných síl prebiehal kontinuálne počas celého sledovaného obdobia, s maximom počtu zamestnancov dosiahnutým v roku 2008, kedy v tomto sektore pracovalo cca 38 tis. trvale činných zamestnancov a minimum bolo v roku 2018, kedy bol počet týchto zamestnancov cca 24 tis. Trend z hľadiska vývoja tržieb za predaj poľnohospodárskych výrobkov bol v rovnakom časovom období rastúci, okrem krízového obdobia v roku 2009. Celkovo prišlo k nárastu tržieb o cca 375 mil. EUR, pričom maximum z roku 2018 bolo 1,82 mld. EUR a minimum z roku 2009 dosiahlo hodnotu 1,14 mld. EUR. 

Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov a trvale činní zamestnanci spolu v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v rokoch 2008 až 2018 

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov vzhľadom k počtu trvale činných zamestnancov tým pádom vykazovali pomerne dynamický rast, ktorým sa výsledný podiel ukazovateľov tržieb a zamestnanosti počas celého sledovaného obdobia zdvojnásobil. Kým minimálna hodnota tržieb za predaj poľnohospodárskych výrobkov vzhľadom k trvale činným zamestnancom z roku 2009 bola na úrovni 32,6 tis. EUR, tak v roku 2018 to bolo už 75,3 tis. EUR. V sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bol medzi rokmi 2008 až 2018 jednoznačne identifikovateľný trend zvyšovania hodnoty tržieb prepočítaných na jedného zamestnanca. 

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov 

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov bol za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trnavského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 61,5 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci predmetného sektora a kraja. T. j. z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v Trnavskom kraji ich malo nižšie úrovne EKR približne 61,5 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde bol ich podiel približne 46,5 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 5,4 %  z nich nižšie úrovne EKR.  

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 67,1 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 67,1 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Žilinskom kraji, kde ich podiel bol približne 63,4 %. Najnižší podiel nastupujúcich zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol v Trnavskom kraji, a to približne 29,1 % 
z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. 

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 53 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, a to s podielom približne 30,2 %. Na druhej strane 
v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 9,5 %-ný podiel na celkovom pošte zamestnancov nastupujúcich do pracovného pomeru v rámci sektora a kraja. 

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 70,9 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trenčianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 50,4 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 13,6 % z nich nižšie úrovne EKR.  

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 61,8 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Žilinskom kraji a ich podiel tu bol približne 50,1 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol zaznamenaný v Trnavskom kraji, a to približne 21,9 %. 

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 54,9 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji (52,3 %). Na druhej strane v Trenčianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 5 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja. 

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 3 311 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 53,2 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 18,2 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 5 Pracovníci v službách a obchode, a to s 7,7 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov pracovali v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, predstavovali podiel len 1,1 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to približne 1,8 %.  

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019 

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI