Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad hodnôt vybraných makroekonomických ukazovateľov Sektora vzdelávania za aktuálne dostupný rok 2017.
Produkcia v sektore dosiahla v roku 2017 6 934 752 tis. EUR, čo z produkcie celého národného hospodárstva tvorí 3,42%. V päťročnom porovnaní ide o nárast o 2 014 435tis. EUR. Hodnota produkcie sa v roku 2017 zvýšila o viac ako cca 2 milióny EUR oproti porovnávanému roku 2013, nárast produkcie v percentuálnom vyjadrení bol 40 %. Tržby za vlastné výkony a tovar za rok 2017 tvorili v sektore približne 1,4 % z celkových tržieb v národnom hospodárstve. Ich výška sa v porovnaní s rokom 2013 taktiež zvýšila.
Produkcia v sektore vzdelávanie, výchova a šport je jedenásta v poradí sektorov v rámci SR. Najvyššiu produkciu má sektor automobilový priemysel a strojárstvo (42 912 835 tis. EUR), sektor s najnižšou produkciou je sektor pre ťažbu a úpravu surovín a geológiu, s produkciou 543 266 tis. EUR.
Suma kapitálových výdavkov (okrem odpisov) na stroje a zariadenia, nehnuteľnosti, pozemky a iný majetok je vyjadrená prostredníctvom ukazovateľa Tvorba hrubého fixného kapitálu. V roku 2017 bol zaznamenaný v tomto ukazovateli oproti roku 2013 pokles objemu finančných prostriedkov.
Pridaná hodnota bola v roku 2017 na úrovni 3 938 475 EUR, čo predstavuje viac ako 5,15 % na celkovom objeme pridanej hodnoty v hospodárstve. V predmetnom ukazovateli došlo oproti roku 2013 k nárastu. S vyjadrením počtu zamestnancov v sektore dokážeme interpretovať aj pridanú hodnotu na zamestnanca. Tá v tomto sektore dosiahla v roku 2017 hodnotu 20 EUR, čo je oproti roku 2013 nárast o 4 EURÁ. Priemerná výška pridanej hodnoty v národnom hospodárstve za rok 2017 bola na úrovni 41,21 EUR.
Sektor vzdelávania, výchovy a športu zamestnával v roku 2017 celkovo 206 829 zamestnancov, čo z celkového národného hospodárstva predstavovalo 10,09 %. Oproti roku 2013 bolo možné sledovať nárast počtu zamestnancov v tomto odvetví o približne viac ako 10 000 zamestnancov. Na celkovom počte zamestnancov mali ženy podiel viac ako 73 %-ný podiel.
Vo vzdelávaní majú kľúčové postavenie veda, technika a inovácie, ktoré zabezpečujú zvyšovanie konkurencieschopnosti krajiny. Jedným z piatich hlavných cieľov Stratégie Európa 2020 je zlepšovať podmienky pre výskum a vývoj najmä s cieľom zvýšiť celkovú úroveň verejných a súkromných investícií v tomto odvetví na 3 % HDP EÚ (1,2 % HDP SR).
Slovensko využilo silnú integráciu do globálnych hodnotových reťazcov, avšak zisky budú pravdepodobne v budúcnosti klesať. Priame zahraničné investície sa zamerali najmä na činnosti, ktoré síce vytvárali vysoký rast produktivity v minulosti, avšak majú nízku pridanú hodnotu.
Jedným z hlavných činiteľov pre oblasť vzdelávania, výchovy a šprotu je úroveň financovania. Práve financovanie škôl predstavuje dlhodobo diskutovaný a kritizovaný problém. Na grafe je znázornený vývoj financovania rezortu školstva.
Okrem množstva finančných prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie Slovenská republika dlhodobo zaostáva aj v pomere HDP investovanom do vzdelávania. Pri financovaní regionálneho školstva v porovnaní s inými krajinami OECD investuje Slovenská republika len 2,6 % HDP, zatiaľ čo priemer OECD je 3,4 %. Trend nedostatočného financovania je dlhodobým problémom.
Vysoko kvalifikovaní a motivovaní učitelia sú kľúčom k zlepšeniu zručností. Pracovné podmienky a platy slovenských učiteľov sú však neatraktívne; len 4% z nich uviedlo, že ich povolanie je ocenené v spoločnosti (OECD,2013a). Učitelia zarábajú len okolo 60%, rovnako ako priemerný terciárne vzdelaný človek na Slovensku.
Ako v celom národnom hospodárstve, tak aj v rámci sektora vzdelávania, výchovy a športu dosahovali najvyššie mzdy zamestnanci v hlavnej triede zamestnaní 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, ktorých mzdy sa však vyznačovali taktiež najväčšími rozdielmi v rámci hlavnej triedy zamestnaní. V ďalších hlavných triedach zamestnaní bola mzdová úroveň podstatne vyrovnanejšia, v priemere 1 096 EUR zarábali zamestnanci v hlavnej triede 2 Špecialisti, najnižšiu priemernú mzdu, a to na úrovni 533 EUR, mali zamestnanci v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.
Z vyššie uvedeného grafu vyplýva, že v porovnaní s krajinami OECD mzdy učiteľov stále zaostávajú. Rozdiely sa pritom v ostatných rokoch znížili vďaka rýchlejšiemu nárastu v porovnaní s priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Vláda SR prijala v roku 2020 opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok učiteľov. Avšak je nepravdepodobné, že zvýšením miezd pedagógov sa automaticky zlepšia aj výsledky študentov. Je nevyhnutné uskutočniť aj reformy, zlepšujúce vyučovacie metódy prispôsobené individuálnym potrebám žiakov a študentov, prijať opatrenia na zlepšenie výkonnosti škôl, ako i získavať užitočnú spätnú väzbu.
Opatrenia Ministerstva financií SR v roku 2020:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.