Vyhodnotenie funkčnosti a efektívnosti Sektorovej rady pre vzdelávanie, výchovu a šport
Prieskum ⁄ anketa medzi členmi o funkčnosti a efektívnosti Sektorovej rady pre vzdelávanie, výchovu a šport (ďalej len “Sektorová rada”) sa zameral na viacero oblastí spojených s organizáciou činností, so zložením, posúdením väzieb, aktivít a výstupov, až po vyjadrenie názorov a predstáv o spôsoboch ďalšieho fungovania. Prieskumu sa zúčastnilo 12 členov Sektorovej rady z celkového počtu 31, čo tvorí 38,7% zapojených členov.
K činnosti a zloženiu Sektorovej rady: Všetci respondenti vyjadrili absolútnu (100%) spokojnosť pri splnení očakávaní o činnosti Sektorovej rady vo vzťahu k úlohám, určeným zákonom a štatútom, s tým, že Sektorová rada zastupuje všetky určené divízie SK NACE Rev.2, a aj s dôležitosťou pravidelnosti rokovaní Sektorovej rady v záujme podpory funkčnosti v plnení jej cieľov. Samotnú činnosť Sektorovej rady posúdilo na dvoch najvyšších stupňoch spokojnosti rovnako po 41,7% respondentov. Pozitívny či skôr pozitívny efekt činnosti Sektorovej rady pri riešení potrieb zamestnávateľov prezentovalo ešte viac (97,1%) respondentov. Efektívnosť z hľadiska formy rokovania (prezenčné vs. dištančné) nepovažujú za rozhodujúce dve tretiny respondentov, zvyšok označil obe tieto formy za rovnocenné. Absolútny súhlas (100%) bol aj v pozitívnej odpovedi na otázku, či môžu aktivity pri plnení úloh a cieľov Sektorovej rady napomôcť pri riešení problémov a potrieb s ľudskými zdrojmi, s adekvátnym vzdelávaním pracovníkov a zamestnanosťou v danom sektore. Konkrétny prínos videli v prenose požiadaviek na povolanie do procesu prípravy na povolanie (do vzdelávacích programov) a aktualizácii kompetenčných profilov či pomoci zamestnancom úradov práce, ktorí umiestňujú uchádzačov o zamestnanie na trh práce a potrebujú popisy a požiadavky na výkon jednotlivých povolaní.
Na vyhľadávanie resp. identifikáciu inovácií respondenti navrhovali digitalizáciu, okrúhle stoly, vertikálne prepojenie škôl a konkrétne aplikácie inovácií v príslušnom povolaní. V rámci činnosti Sektorovej rady by jej členovia privítali analýzy resp. dáta o úspešnosti a kvalite absolventov, perspektíve potrieb zamestnaní, fluktuácii zamestnancov v sektore, počte odborných učiteľov na stredných odborných školách a vysokých školách, ako aj komparatívne analýzy, porovnania a benchmark so zahraničím. Pritom použitie externých dát pri činnosti Sektorovej rady využila iba štvrtina respondentov a to jednak zo zdrojov vlastnej organizácie, domácich prameňov (RIS, CVTI SR) a zo zahraničných databáz (EK,OECD, EUA).
Inštitucionálne zloženie Sektorovej rady nepovažujú za optimálne iba dvaja z dvanástich respondentov. V prípade možnosti optimalizácie by sa zmeny mali týkať doplnenia a zastúpenia aj o inštitúcie zastupujúce odborníkov (aj nad rámec zákona) a úpravy pomeru v prospech členov asociácií. Všetci respondenti potvrdili zastúpenie v Sektorovej rade pre profesijné a stavovské organizácie, ústredný orgán štátnej správy, ŠIOV, SŠ a VŠ, pri odborovom zväze a zamestnávateľoch to bolo 83,3%, pri orgánoch územnej samosprávy a ÚPSVR 66,7%. Proti zastúpeniu ÚPSVR bol jeden respondent, ostatné odpovede boli „neviem“. Tri štvrtiny respondentov nesúhlasí so stanovením fixných kritérií na členstvo v Sektorovej rade. Ak by sa však mali použiť, tak sú to požiadavky na prax (min. 10 rokov), kvalifikáciu a prácu v sektore. Vyše polovica členov Sektorovej rady je presvedčená, že členstvo zástupcu štátnej správy nie je podmienené pracovnou pozíciou, tretina považuje za minimálnu funkciu riaditeľa odboru a jeden odpovedajúci pozíciu štátneho tajomníka. Dve tretiny respondentov nevidí prínos zastupovania viacerých inštitúcií jedným členom Sektorovej rady a všetci považujú zloženie Sektorovej rady plne v súlade so štatútom na inštitucionálne zastúpenie. Publicitu z činnosti Sektorovej rady považovali za dostačujúcu dve tretiny respondentov.
Ku kvalite práce reprezentantov Sektorovej rady: Spokojnosť s činnosťou tajomníčky Sektorovej rady v maximálnej miere vyjadrilo 10 z 12 respondentov, zvyšní dvaja vyjadrili spokojnosť v druhej najvyššej miere. Členovia Sektorovej rady vyjadrili 100%-nú spokojnosť s prácou tajomníčky pri hodnotení poskytovania informácií o úlohách a činnosti Sektorovej rady na nasledujúce obdobie, aj s úrovňou vzájomnej komunikácie. Absolútna miera spokojnosti bola s kvalitou riešenia námetov členov a riešenia vzniknutých problémov v Sektorovej rade.
Spokojnosť s úrovňou riadenia a reprezentovania Sektorovej rady predsedom je 100%, s jeho činnosťou bolo v maximálnej miere spokojných 9 respondentov, druhú najvyššiu mieru spokojnosti vyjadrili ďalší dvaja.
Rovnako sa členovia Sektorovej rady vyjadrili ku garantke Sektorovej rady v oblasti zabezpečovania kvalitných výsledkov činnosti Sektorovej rady a s jej celkovou činnosťou.
K aktivitám Sektorovej rady a jej členov: Z ponúkaných možností o funkcii Sektorovej rady pri vytváraní sektorových partnerstiev bolo najviac odpovedí „vytvárať priestor na diskusiu“, nasledovaných funkciou „priamy účastník“ a potom rovnakou mierou „propagátor“ a „hodnotiteľ“. Inštitucionálne zapojenie do sektorových partnerstiev organizáciami zastúpenými v Sektorovej rade potvrdila iba polovica respondentov. Z konkrétnych sektorových partnerstiev uviedli partnerstvá škôl so vzdelávacími organizáciami zabezpečujúcimi vzdelávanie zamestnancov a so zamestnávateľmi, z konkrétnych projektov zasa Erasmus+.
Príležitosť reprezentovať činnosť Sektorovej rady a jej výsledky využili členovia na národných aj medzinárodných podujatiach. Menovite uviedli iba medzinárodnú konferenciu na PU Olomouc a domáce konferencie ku kvalite vzdelávania a konferenciu zamestnávateľských zväzov ITAPA. Iba tretina členov Sektorovej rady sa osobne zúčastnila práce v medzirezortných pracovných skupinách, resp. na príprave národných strategických dokumentov. Rovnakou mierou to bolo na príprave Plánu obnovy a odolnosti SR, procese akreditácie študijného programu a tvorbe resp. novelizácii právnych predpisov. Nikto sa nezúčastnil na príprave Partnerskej dohody a OP Slovensko, či na tvorbe národných, resp. odvetvových stratégií, koncepcií rozvoja ľudských zdrojov.
K pozícii Sektorovej rady: Veľmi pestrá bola škála konkrétnych odpovedí zdôvodňujúcich nezastupiteľnosť Sektorovej rady ako zákonom vytvoreného nezávislého združenia. Okrem nezávislosti a plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona sa uvádzali dôvody ako priestor na diskusiu, výmenu názorov, smerovanie a prognózy, na komunikáciu medzi rôznymi zastúpenými aktérmi, združujúci odborníkov zo všetkých oblastí vzdelávania, štátny aj súkromný sektor, odbory a zamestnávateľov, ktorého výstupy ovplyvňujú profesie všetkých rezortov. Rovnako široké boli aj vyjadrenia o kľúčovej pridanej hodnote Sektorovej rady. Respondenti ju vidia práve v komunikácii medzi jej členmi, možnosti prezentovania rôznych aspektov, uhlov pohľadu a širšieho kontextu, systematickosti, v inováciách a aktualizácii už existujúcich NŠZ a schopnosti posúdiť profesie v danej oblasti, či tvorbe nových povolaní. Sumarizujúce bolo vyjadrenie, že kľúčová pridaná hodnota Sektorovej rady je v zastúpení odborníkmi z praxe, ktorí prezentujú svoje skúsenosti, ktoré často ľudia v štátnych a verejných inštitúciách či akademickom prostredí vždy nemajú. Drvivá väčšina (91,7%) respondentov by privítala možnosť byť oficiálnym účastníkom medzirezortného pripomienkového konania v rámci legislatívneho procesu.
Postoj Sektorovej rady k Národnému projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce (NP SRI): Respondenti podľa odpovedí využili (v rôznej miere) všetky ponúkané výstupy z projektu – podľa početnosti najviac inovácie a NŠZ, nasledované informáciami zo Sektorovej stratégie rozvoja ľudských zdrojov v horizonte 2030, (ďalej len „SSRĽZ“) a sektorovými partnerstvami. Prekvapivo nikto nevyužil výstupy z expertnej činnosti Sektorovej rady. Konkrétne formy využitia pokrývajú širokú oblasť: od všeobecného konštatovania „vo svojej práci“ či „v praxi“, po konkrétne účely ako tvorba kurikúl v odbornom vzdelávaní a príprave, východiská k príprave inovácií vzdelávacích programov, komparáciu požiadaviek jednotlivých subjektov na odborné vedomosti a odborné zručnosti, či v rámci riadenia ľudských zdrojov a ich aplikovanie pri práci, alebo až po využitie pri účasti na konferenciách. Publicitu výstupov NP SRI vyhodnotili dve tretiny respondentov ako dostačujúcu. Kvalitu ich implementácie negatívne nezhodnotil nikto, neutrálne štvrtina, ostatní pozitívne. Kľúčovú pridanú hodnotu NP SRI videli zúčastnení členovia Sektorovej rady v ôsmich rozličných prínosoch. Konkrétne – príprave zamestnancov na nové požiadavky trhu práce; poskytnutie „best practice“ od odborníkov; odbornosti aktérov; v spolupráci a kooperácii všetkých zainteresovaných strán, v jednotnom národnom systéme popisu povolaní, aktualizácii informácií a poznaní východiskového stavu pre analýzy a informácie v oblasti trhu práce; v inovácii a aktualizácii NŠZ; v priestore pre diskusiu a prezentovanie rôznych pohľadov na problematiku; projektovanie budúcich potrieb povolaní; v nastavení štandardov, zohľadnení inovácií a progresu v jednotlivých odvetviach; v komplexnom spracovaní informácií. Na možnosť presadzovania záujmov a potrieb sektora prostredníctvom NP SRI sa objavili odpovede áno, čiastočne a neviem. Záporne sa nevyjadril žiadny člen Sektorovej rady. Organizačné zabezpečenie činnosti Sektorovej rady v rámci NP SRI považujú za optimálne tri štvrtiny zúčastnených. Zlepšenie navrhovali v prísune aktuálnych informácií a požiadaviek na jednotlivé profesie a v účasti viac odborníkov z regionálneho školstva. Analytické a prognostické vstupy dodávateľa projektu boli hodnotené vysoko pozitívne (75%), negatívne ich nehodnotil žiadny respondent.
Posúdenie prínosu inštitúcií na činnosť Sektorovej rady: Na škále 1 (najnižšia spokojnosť) – 5 (najvyššia spokojnosť) pri pozitívnom hodnotení (4 a 5) bolo poradie: stredné školy a profesijné a stavovské organizácie, nasledoval ŠIOV, VŠ a OZ. Najnižšie pozitívne hodnotenie dostali vedecké inštitúcie a orgán územnej samosprávy (jediné dve pod 50%), nasledované zamestnávateľmi. Najvyššie neutrálne hodnotenie (3) obdržali vedecké inštitúcie, nasledované ÚPSVR, orgánom územnej samosprávy, ŠIOV a ústredným orgánom štátnej správy. Ostatné inštitúcie boli neutrálne hodnotené v rovnakej miere. Najviac negatívnych hodnotení (1 a 2) dostali orgán územnej samosprávy a ÚPSVR. Žiadne negatívne hodnotenie nedostali SŠ a ŠIOV.
Vyjadrenia Sektorovej rady k SSRĽZ: Za vhodný nástroj zabezpečenia kvalifikovaných ľudských zdrojov (ďalej len „ĽZ“) v nadväznosti na inovačné trendy a vývoj trhu práce považuje sektorovú stratégiu rozvoja ľudských zdrojov 91,7% respondentov, rovnako posúdili aj jej implementovateľnosť v sektore vlastného pôsobenia a dostatok aktivít uvedených v akčnom pláne stratégie pre rozvoj sektora. Najväčšie výzvy implementácie stratégie do praxe videli účastníci ankety v samotných inováciách, náročnosti a rýchlosti implementácie aj v prenose informácií či digitalizácii. Významným činiteľom je prístup a spôsob myslenia ľudí pôsobiacich v praxi, ktorí sa bránia zmenám. Ponúkané časové obdobie aktualizácie SSRĽZ respondenti uviedli v hierarchickom poradí priebežne (41,7%) – dlhší interval – raz za dva roky a raz ročne (po 16,7%). Prioritné oblasti zamerania aktualizácie stratégie z pohľadu potrieb trhu práce videli respondenti v širokom spektre – od rekvalifikácie, digitalizácie, vývojových zmien a inovácie na trhu práce, výziev po pandémii po konkrétne oblasti ako kompetencie pracovníkov, požiadavky na vzdelávanie, hybridný spôsob práce. Pragmatický prístup reprezentuje vyjadrenie „na tie oblasti, ktoré sa najdynamickejšie menia“. Možnosť zmeny štruktúry stratégie a vypustenie analýzy sektora odmietlo 69,2% respondentov, 15,4% by vynechalo strategické zámery, charakteristiku a poslanie sektora a akčný plán po 7,7%. V prípade možnosti zmeny by štruktúru stratégie doplnili o zahraničné skúsenosti, finančné krytie úloh, míľniky dosahovania cieľov a o prípravu odborníkov na OVP. Celkový prínos vypracovanej stratégie pozitívne hodnotilo 83,3% respondentov, negatívne 8,3%. Kvalitu vypracovanej SSRĽZ negatívne nehodnotil nikto, pozitívne 10 z 12 respondentov.
Dáta spracované v stratégii na iný účel ako pre činnosť Sektorovej rady využil iba jeden respondent pre vzdelávanie na VŠ, čo je alarmujúce.
Zastúpenie SOŠ aktívnych v systéme duálneho vzdelávania v Sektorovej rade: 7 respondentov zo Sektorovej rady, ktorí sa zúčastnili dotazníka, odpovedalo, že má v Sektorovej rade zastúpené stredné odborné školy, ktoré sú aktívne v rámci systému duálneho vzdelávania. Medzi všetkými respondentmi sa vyskytlo iba jedno známe partnerstvo v systéme duálneho vzdelávania v sektore (SSOŠ DSA Trebišov).
Celkové hodnotenie NŠZ spracované Sektorovou radou: Dominantné je pozitívne hodnotenie (83,3%), negatívne hodnotil NŠZ iba jeden zúčastnený člen Sektorovej rady. Názor na prenos inovácií do NŠZ nebol jednoznačný, pretože 41,7% respondentov si vie predstaviť efektívnejší prenos, zatiaľ čo 58,3 % členov Sektorovej rady si nevie predstaviť efektívnejší prenos inovácií do NŠZ.
Postoj Sektorovej rady k budúcnosti: Budúci potenciál využitia NSP a činnosti sektorových rád videli respondenti v jeho šírke, konkrétne v nastavení smerovania a reforme školstva, v celoživotnom vzdelávaní, pre potreby trhu práce (analýza trendov), hľadaní zamestnania, aktualizácii vzdelávacích programov a v inovácii študijných odborov. V prípade potreby zabezpečiť v prechodnom období fungovanie Sektorovej rady bez podpory zdrojov EÚ by boli ochotní v spolupráci pokračovať tri štvrtiny respondentov. V otázke o možnosti zlepšenia činnosti sektorových rád v budúcnosti sa okrem vyjadrenia “neviem posúdiť” či vo fungovaní “nevidím žiadne kritické miesta” vyskytli aj konkrétne námety, ako cielené zahraničné stáže členov, medzinárodná spolupráca, operatívnejší spôsob práce, sledovanie trhu práce (vyhodnocovanie trendov, potrieb a možností Sektorovej rady), prepojenie na OVP. Objavilo sa aj odporúčanie inštitucionálne zabezpečiť sústavnú činnosť (prípadne profesionalizáciu) sektorových rád, aby ich činnosť nebola viazaná len na financovanie prostredníctvom projektov.
