Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

Remeslá a osobné služby vo veľkej miere dopĺňajú priemyselné sektory, pričom zásadným rozdielom je výrazne vyšší podiel manuálnej práce v tomto sektore, čo je logické vzhľadom ku nízkej automatizácii pracovných procesov. Jedným z hlavných dôvodov je nedostatok kapitálu remeselníkov, čo sa prejavuje aj v nižších nákladoch na BOZP. Osobitné riziká sú spojené so zabezpečovaním bezpečnostných a pátracích služieb, a to najmä situácie pri možnej konfrontácii s agresívnymi jedincami, častokrát pod vplyvom drog alebo alkoholu, pri ktorých existuje reálne riziko fyzickej potýčky spojenej so zdravotnými následkami.

V remeslách a osobných službách, ktoré sú v širšom kontexte súčasťou terciárneho sektora národného hospodárstva, bol najvyšší počet pracovných úrazov identifikovaný na strednej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 bolo najviac pracovných úrazov zaznamenaných v nasledovných hlavných triedach zamestnaní:

• 5 – Pracovníci v službách a obchode, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 51 – Pracovníci v osobných službách,
  • 54 – Pracovníci verejnej ochrany a bezpečnostných služieb,
• 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 81 – Operátori stacionárnych strojov a zariadení.

Veľkú časť činností sektora remeslá a osobné služby tvoria opravárske práce, ktoré sú spojené s ohrozeniami zdravia typickými pre ďalšie sektory. Napr. opravy elektroniky a elektrotechniky majú úzky súvis so sektorom elektrotechnika, opravy domácich zariadení sa viažu na strojárstvo, pri oprave obuvi ide o sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože.

Sektor remeslá a osobné služby zahŕňa širokú škálu činností spojených s vystavením pracovníkov statickému preťaženiu v neprimeranej polohe tela. Spoločným znakom sektora je veľký podiel manuálnej práce, pri ktorej vzniká veľké riziko zranení. Vyskytujú sa poškodenia opornej a pohybovej sústavy, čo obsahuje širokú škálu zdravotných problémov. Ide najmä o bolesti a zranenia chrbta, úrazy horných končatín a poškodenia z opakovaných pohybov. Hlavné fyzické príčiny poškodenia opornej a pohybovej sústavy sú:

• manipulácia s bremenami,
• nevhodná poloha,
• vykonávanie opakovaných pohybov a
• požadovaná rýchlosť a monotónnosť práce.

Pred negatívnymi následkami vyplývajúcimi zo zdvíhania je možné chrániť sa správnymi technikami. Z aspektu ergonómie je nutné pred zdvihnutím bremena danú úlohu naplánovať a pripraviť. Existuje niekoľko základných zásad správneho dvíhania bremena:

• mať nohy okolo predmetu a telo nad ním,
• používať svaly nôh,
• používať pohyb vo veľkých kĺboch končatín,
• vystrieť chrbát,
• predmet ťahať čo najbližšie pri tele,
• predmet zdvíhať a prenášať s vystretými pažami.

Obdobné zásady platia aj pri tlačení a ťahaní, pričom najdôležitejším je, aby tlačenie a ťahanie bolo vykonávané hmotnosťou vlastného tela. Zariadenia určené na manipuláciu majú byť dobre vybavené, kolieska plynulé, podlaha pevná, rovná, s odstránenými prekážkami.

Technologický pokrok napreduje aj pri vyššie uvedených činnostiach prostredníctvom využívania inovatívnych manipulačných prostriedkov, dielenských zdvihákov, žeriavov, prepravníkov a pod., ktoré podstatne znižujú riziká poranení, resp. opotrebenia pohybového aparátu remeselníkov.