Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

BOZP v sektore zdravotníctvo, sociálne služby výrazne ovplyvňujú sústavne inovované dezinfekčné, dezinsekčné, či deratizačné látky, zariadenia a pracovné prostriedky na zabezpečenie prevencie výskytu a šírenia chorôb, ako  aj vzniku materiálnych škôd. Riziká, ktorým čelia pracovníci v zdravotníctve, sociálnych službách, sú najmä nasledovné:

• Ergonomické riziká, ako napr. manipulácia s pacientmi. Imobilného pacienta musí zdravotnícky personál dvíhať aj niekoľkokrát za deň, pričom ide najmä o zdravotníčky – ženy. V ostatnom hospodárstve môže žena dvíhať 15 kg bremeno, imobilný pacient môže mať aj 120 kg a keď ho musia hoci aj dve sestry polohovať každé tri hodiny, pripadá na jednu sestru hmotnosť až 60 kg. Obchádza sa to administratívnym preformulovaním záťaže, a to tak, že pacient nie je bremeno, ale živý človek. V tejto súvislosti treba konštatovať, že vo výučbe na základných, stredných ako aj vysokých školách, nie je zaradená problematika chránenia pohybového aparátu, hlavne chrbtice, pred statickou a dynamickou záťažou. Chronicky známe je jednostranné statické preťaženie u zubárov. Zubárske kreslá a potom aj výučba je situovaná sprava, podstatne menší počet zubárov sa učí a pristupuje k pacientovi aj zhora, pritom by stačilo aplikovať zubárske kreslá, kde by sa mohlo pristupovať raz sprava a hneď druhýkrát zľava a k tomu ešte aj zhora. Jedná sa len o stoličku zubára, pult s nástrojmi a potom výučbu z oboch strán. V ostatných rokoch pribúda počet sonografistov, ktorí pristupujú k pacientovi len sprava, tu je to len o zostave k jednému sonografickému prístroju pripojiť dve lôžka, takže jedného pacienta by lekár vyšetroval sprava a druhého zľava. Existujú rôzne zdravotnícke profesie, kde musia byť už pri vzdelávaní adepti oboznámení s tým, že masáž sa dá robiť z oboch strán a nielen z jednej. Rehabilitační pracovníci a fyzioterapeuti by mali byť oboznámení s tým, že terapeutický výkon so statickou zložkou sa dá urobiť aj z jednej aj z druhej strany a pod.
• Psycho-sociálne riziká, ako napr. násilie v práci, práca na zmeny a i. Najzávažnejším ohrozením je syndróm vyhorenia, ktorý často postihuje pomáhajúce zamestnania. Ide o štádium postupne na seba nadväzujúcich a vnútorne vzájomne spojených javov, pri ktorom ľudia, ktorí sa svojou prácou hlboko emocionálne zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie a motiváciu. Je to spojené s emocionálnou únavou, frustráciou a vyčerpaním. Syndróm vyhorenia treba rozlišovať na vyvíjajúci sa, vtedy postačuje skrátenie pracovnej doby na obmedzený čas a na dokončený syndróm, kedy je potrebné vysadenie z pracoviska a rodinného prostredia aj na dva roky.

Ďalšie psycho-sociálne riziko, a to fenomén útoku na zdravotníka, bol v minulosti nemysliteľný, ale vďaka nenávistnej dlhodobej propagande niektorých médií proti zdravotníkom (neschopnosť, lenivosť, úplatkárstvo) sa tento problém stáva čoraz vypuklejším. Kritika zdravotníckych pracovníkov býva používaná aj cielene zo strany vedúcich pracovníkov, keď sa cítia byť ohrození a snažia sa presunúť zodpovednosť za problémy podriadených.

• Biologické riziká, ako napr. infekcia z poranení, ktoré sú spôsobené ihlou alebo ostrým predmetom, s rizikom nákazy patogénmi (vírusy, baktérie, plesne a ďalšie mikroorganizmy). V ohrození nie sú len lekárski špecialisti. Najvyššie riziko bolo identifikované u zdravotných sestier pracujúcich pri akútnych zdravotných prípadoch, avšak aj u mnohých ďalších pracovníkov existuje riziko takýchto javov. Napríklad to môžu byť pomocní zamestnanci, upratovačky alebo pracovníci práčovní. Preventívne  ochranné opatrenia zahrňujú:
• elimináciu nadbytočného používania ostrých predmetov,
• využívanie ochranných mechanizmov, bezpečných postupov používania a likvidácie ostrých predmetov,
• využívanie moderných zdravotníckych zariadení a organizácie práce,
• po použití zabezpečiť bezpečné uschovanie a odstránenie ihiel prostredníctvom postupov a pomôcok na to určených, a to bez opätovného nasadenia krytu ihly,
• používanie osobných ochranných pomôcok, preventívne očkovania a
• včasné a aktuálne informácie a školenia.
• Chemické riziká, ako napr. lieky používané pri liečbe rakoviny a dezinfekčné potreby. Tu sa vykonal v ostatných rokoch veľký pokrok, keď sa zadefinovali podmienky, za ktorých možno aplikovať  takéto lieky (je vhodné direktívne sprísnenie zákonom, podobne ako sa urobil pokrok s možnosťami aplikácií dezinfekcií).
• Fyzikálne riziká, ako napr. ionizačné žiarenia. Pokrok sa v tomto smere dosiahol, ale je potrebné zovšeobecniť poznatky, aby ich spoločnosť akceptovala ako samozrejmé.

V zdravotníctve, sociálnych službách, ktoré sú v širšom kontexte súčasťou terciárneho sektora národného hospodárstva, bol najvyšší počet pracovných úrazov identifikovaný na strednej a vysokej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 bolo najviac pracovných úrazov zaznamenaných v nasledovných hlavných triedach zamestnaní:

• 3 – Technici a odborní pracovníci, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 32 – Odborní pracovníci v zdravotníctve,
• 5 – Pracovníci v službách a obchode, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 53 – Pracovníci v oblasti osobnej starostlivosti,
• 2 – Špecialisti, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 26 – Špecialisti v zdravotníctve.