Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor informačné technológie a telekomunikácie má kľúčový vplyv na využívanie pokročilej výpočtovej techniky, informačných a komunikačných prostriedkov v celej sektorovej štruktúre SRI. Dlhodobá práca so zobrazovacími jednotkami, ktorá je sprievodným javom digitálnej transformácie ekonomiky a spoločnosti, je všeobecne veľmi náročná na oči, čím spôsobuje komplikácie z dôvodu únavy zraku. Základné typy zrakových problémov sú: suchosť očí, resp. zvýšenie slzenia z očí, únava očí, podráždenie spojoviek očí, pálenie a tlak v očiach, čo býva sprevádzané aj bolesťami hlavy. Pri zrakovej funkcii býva zdravotným problémom pomalé, resp. zhoršené zaostrenie obrazu, rozmazané alebo dvojité videnie. Uvedené problémy sú spojené s častou prácou pri zobrazovacej jednotke, ako aj s individuálnymi predispozíciami zraku pracovníka.
Monitor počítača má byť situovaný na pracovnom stole v uhle 90° k zdroju denného svetla, ktoré je potrebné tieniť vhodnými prostriedkami. Monitor má smerovať kolmo voči pohľadu pracovníka na monitor. Vzdialenosť očí od monitora má byť 50 až 70 cm, pričom táto vzdialenosť má byť úmerná veľkosti zobrazovaných znakov na obrazovke. V optimálnom prípade má byť horný okraj monitora vo výške očí sediaceho pracovníka. Znaky zobrazované na monitore majú byť zreteľne viditeľné a čitateľné. Nesprávne umiestnenie monitora, držiaku na dokumenty, resp. klávesnice, spôsobuje značnú záťaž očí neustálym zaostrovaním. Dôležitým je zistenie, že dioptrické okuliare, ktoré sú používané na bežné čítanie, sa pre prácu s monitorom nehodia, keďže ostré videnie zabezpečujú na vzdialenosť približne 25 až 30 cm. Okrem zrakových záležitostí je zobrazovacia jednotka aj zdrojom elektromagnetického žiarenia, ktoré však v súčasnosti eliminuje rozšírené používanie kvalitných monitorov.
Dlhodobá práca s počítačom môže spôsobiť aj problémy z hľadiska podporno-pohybového systému pracovníka. Najčastejšími zdravotnými problémami sú ťažkosti v oblasti chrbtice (driekovej a krčnej). Trpia najmä svaly okolo krčnej chrbtice, pliec, ramien, predlaktí, zápästí, prstov oboch rúk, svaly okolo driekovej chrbtice a v oblasti panvy. Uvedené zdravotné komplikácie spôsobuje najmä dlhé a nesprávne sedenie, avšak tieto komplikácie spôsobuje aj práca s klávesnicou a myšou, ktorá je spojená s veľkým množstvom monotónnych pohybov rúk, zápästí a prstov. Stav periodického, intenzívneho, monotónneho, statického zaťaženia vyššie uvedených svalov a predlaktí výrazne ovplyvňuje aj nevhodne usporiadané pracovisko. Medzi najčastejšie ochorenia vznikajúce pri práci v IT sa radia syndrómy preťaženia zápästia, lakťa a šliach ruky, bolesť chrbtice v krčnej a driekovej oblasti a rôzne poškodenia nervovej sústavy v oblasti zápästia a prstov ruky, t. j. syndróm karpálneho tunela. Klávesnica má z hľadiska minimalizácie zdravotných rizík zodpovedať aktuálnym poznatkom v oblasti ergonómie, má mať zodpovedajúci tvar, veľkosť, sklon a možnosť posunu na pracovnom stole. Pri práci s klávesnicou je dôležitá aj opora predlaktia ruky. Vhodná je taktiež ergonomická opora zápästia ruky, ktorá zabraňuje jeho preťažovaniu pri práci s myšou.
Okrem zrakovej záťaže, nedostatku pohybu a statického zaťaženia chrbtice, ktoré pôsobia na zdravie dlhodobo, predstavuje v sektore informačné technológie a telekomunikácie vysoké zdravotné riziko s okamžitým účinkom na ľudský organizmus zásah elektrickým prúdom, podobne ako je tomu v sektore elektrotechnika, resp. energetika, plyn, elektrina.
V informačných technológiách a telekomunikáciách, ktoré sú v širšom kontexte súčasťou kvartérneho sektora národného hospodárstva, bol najvyšší počet pracovných úrazov identifikovaný na strednej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 bolo najviac pracovných úrazov zaznamenaných v dvoch hlavných triedach zamestnaní, a to:
Všetky komponenty sektorovo špecifickej techniky sa vyznačujú rýchlymi zmenami vo výkonnosti, cenovej dostupnosti aj v parametroch BOZP. Výrobcovia sústavne zvyšujú ergonomické parametre hardvéru, ako aj softvéru. Príkladom je inteligentný softvér, ktorý včas zistí únavu zraku, resp. pohybového aparátu a po vyslaní niekoľkých upozornení zabezpečí pracujúcemu povinnú prestávku v práci. Taktiež je potrebné striedať stabilný sed s nestabilným sedom (lopta, vankúš, stolička s nestabilnou plochou na sedenie), a to s náležitým poučením pracovníka.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.