Vzdelávanie a výchova odborníkov pre ťažobný priemysel
Verejne deklarované požiadavky zamestnávateľských zväzov, ktoré sú primárne zamerané na skvalitnenie vzdelávacích procesov vysokoškolského technického vzdelávania a na dosiahnutie potrebnej odbornej profesionality absolventov priamo súvisia s hodnotením úrovne kvality poskytovaného technického vzdelávania na týchto vzdelávacích inštitúciách. Renomované vybrané akademické hodnotiace agentúry sa pri posudzovaní merateľných výstupov vysokých škôl viac sústreďujú na technické vysoké školy, na ktorých pôsobia technologicky zamerané fakulty. Takýto prístup súvisí bezprostredne s mohutným prenikaním technologických inovácií do jednotlivých priemyselných odvetví, ťažobný priemysel nevynímajúc. Národné alebo medzinárodné hodnotiace agentúry využívajú pri monitorovaní parametrov kvality, odbornosti a výkonnosti štandardné metodiky, ktoré systematickým spôsobom umožňujú posudzovať odbornú úroveň týchto fakúlt v rôznych časových horizontoch, ale aj vo vzťahu k relevantným klasifikačným a hodnotiacim kritériám.
Špecifické postavenie sektora ťažby a úpravy nerastov, geológie, si preto vyžiadalo aj samostatné hodnotenie troch fakúlt zasahujúcich do uvedeného sektora, ktoré sú zastúpené Fakultou baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na Technickej univerzite v Košiciach, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a Fakultou prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Všetky tri fakulty boli posúdené v zmysle interne zvolenej sektorovej metodiky a podľa vopred dohodnutých hodnotiacich kritérií. Pri odbornom posúdení úrovne technického resp. prírodovedného vzdelávania boli na jednotlivých fakultách získané výsledné a bodmi ocenené ukazovatele vypovedajúce o súčasnom stave technického baníckeho a geologického vzdelávania vo vybraných študijných odboroch a študijných programoch. Priradené bodové hodnoty umožnili merateľným spôsobom porovnať najvýznamnejšie ukazovatele, ale tiež predikčne posúdiť možnosti uplatnenia absolventov technologických fakúlt v ťažobnom priemysle.
Komplexné vzájomné porovnanie troch vyššie uvedených fakúlt, v ktorom boli zohľadnené kritériá ovplyvňujúce úroveň vzdelávania – hlavne záujem o štúdium, atraktivita študijného odboru, výučba a proces vzdelávania, mzdové ohodnotenie v praxi, získanie pracovného miesta a hrozba nezamestnania sa v odbore – dokumentuje pomerne veľké rozdielnosti medzi jednotlivými študijnými odbormi a programami. Fakticky je to dokumentované veľkým počtom veľmi príbuzných študijných programov resp. odborov. Napríklad na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave je 10 „geologických programov“, ktoré bodovo celkom zatienili 1 „geologický program“ na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. V prvom prípade sú všetky tieto programy hodnotené v intervale od 70 do 100 bodov. Z pohľadu ťažobného sektora je významné bodové hodnotenie pri troch odbornostiach naviazaných na ťažbu a spracovanie nerastov, t.j. „geológia – ložisková geológia“, „ložisková geológia“ a „geológia a aplikovaná geológia“, ktoré sa pri ukazovateli perspektíva získania zamestnania a práce v odbore (aj napriek nižšiemu platovému hodnoteniu), pohybuje v intervale od 40 do 80 bodov, čo potvrdzuje aj pomerne vysoký záujem o štúdium (na hranici 70 bodov).
Pri technologických tzv. baníckych študijných programoch dominujú programy „technológie baníctva a tunelárstva“ (ďalej len „TBaT“) a „ťažba nerastov a inžinierske geotechnológie“ (ďalej len „ŤNaIG“), ktoré dosiahli pomerne vysoké bodové hodnotenie hlavne vďaka nadštandardne dobre platenej práci v odbore (v poradí štvrtá najvyššia bodová hodnota 94,2 b pri TBaT), predovšetkým v ťažobných povrchových prevádzkach, ale aj pri razení tunelov. Napriek výbornému rankingu obidvoch študijných programov je záujem o štúdium takmer nulový. V prípade uvedených dvoch odborností je z pohľadu ľudských zdrojov a ohraničených tzv. regulovaných potrieb banskej praxe možnou alternatívou kompenzácia vzdelávania absolventov v príbuznom odbore „riadenie procesov získavania a spracovania surovín“.
Pri hodnotení odborov je potrebné vedieť, že vo fáze likvidácie ťažobných prevádzok hlbinných baní pôjde o tzv. post-banícku činnosť. Preto môže byť praxou preferovaný tiež študijný odbor „geochémia“ s adjektívom environmentálna. Pri ochrane krajiny bude totiž nutné pravidelné a systematické monitorovanie všetkých geochemických zložiek ekoprostredia, ktoré boli zasiahnuté baníckou a ťažobnou činnosťou. Aj preto majú tieto programy vysoký bodový kredit vo všetkých sledovaných ukazovateľoch a vyznačujú sa vysokým záujmom o štúdium (na hranici 70 bodov). Rovnako je to aj pri študijnom odbore „ochrana a využívanie krajiny“, kde je bodové ohodnotenie pri mzdách tretie najvyššie v poradí.
Sumarizácia bodového hodnotenia tzv. rankingu posudzovaných študijných programov, aj vrátane ich možných „benefitov“ pre ťažobný a spracovateľský priemysel, umožňuje za určitých predpokladov optimistické konštatovanie. O ťažobný priemysel vcelku, ale aj o študijné programy technologického baníckeho zamerania, je medzi mladými ľuďmi naozaj len minimálny záujem. Napriek tomu bude môcť sektor profitovať zo vzdelávania, ktoré bude kombináciou technického a environmentálneho vzdelávania v baníctvu príbuzných študijných odboroch. Pri vyššom platovom ohodnotení bude možné naplniť vyššie diskutované ukazovatele a zabezpečiť tak odbornosť v ťažobnom priemysle a celom sektore.
Úplne iná situácia je v oblasti stredného odborného školstva. Pri rankingu poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy – stredných odborných škôl pre sektor ťažby, geológie a zušľachťovania surovín treba vychádzať zo súčasnej situácie. Zánikom mnohých veľkých ťažobných organizácií a reorganizáciou škôl v deväťdesiatych rokoch 20. storočia zaniklo aj veľa učebných a študijných odborov, ktoré sa vyučovali na školách, ktorých zriaďovateľmi boli ťažobné organizácie. Dve školy celoslovenského pôsobenia v Banskej Štiavnici a v Spišskej Novej Vsi prestali vyučovať maturitné študijné programy a stali sa školami regionálneho významu. Ťažobné organizácie preto prijímali do zamestnania absolventov škôl z regiónov, v ktorých pôsobili. Uprednostňovali absolventov technických odborov a následne u zamestnancov neformálnym vzdelávaním na svoje náklady zabezpečovali potrebné vedomosti a zručnosti.
V súčasnosti sa vďaka tomuto vývoju vyprofilovali dve stredné školy, ktoré zabezpečujú vzdelávanie žiakov. Jedna je pre potreby Hornonitrianskych baní Prievidza („ďalej len „HBP“) – SOŠ Lipová v Handlovej. Okrem duálneho vzdelávania v technických odboroch pre HBP má záujem aj o duálne vzdelávanie v odbore 21 – mechanik banských prevádzok, ale vzhľadom na zámer utlmiť ťažbu uhlia sa nedarí zaistiť žiakov.
Druhá je v regióne Gemer, kde pôsobia ťažobné organizácie na ťažbu magnezitu a mastenca a to SOŠ, Generála Viesta v Revúcej. Táto škola na základe iniciatívy SMZ, a.s. Jelšava od r. 2000 vyučuje v rámci odboru Mechanik strojov a zariadení aj predmety – Základy baníctva a Banské stroje a zariadenia. Títo absolventi praxujú v ťažobných organizáciách. V súčasnosti na tejto škole prebieha experimentálne overovanie študijného programu Technik mineralurg, ktorý je zameraný na oblasť zušľachťovania surovín.
Z uvedeného dôvodu odporučený návrh ukazovateľov pre ranking SOŠ pre tento sektor ťažko vypovedá o význame škôl pre zamestnávateľov ťažobných organizácií a aj prípadným záujemcov o štúdium ťažobných odborov by poskytoval skreslený obraz.
