Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021
Zhrnutie za všetky sektory
Z výsledkov rozboru vývoja na trhu práce v SR v období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 vyplýva, že v sektorovej štruktúre SRI bolo najviac nevyužitých ľudských zdrojov s bezprostredne predchádzajúcou praxou v zamestnaniach typických pre sektory:
- obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch,
- administratíva, ekonomika, manažment,
- automobilový priemysel a strojárstvo,
- stavebníctvo, geodézia a kartografia,
- remeslá a osobné služby.
Vyššie uvedených päť sektorov k 31. 12. 2021 zahrňovalo približne 62 % z celkového počtu cca 136 tisíc sektorovo špecifických UoZ v SR. Predmetné výpočty zahrňujú UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ patrilo do skupiny zamestnaní typických pre niektorý sektor SRI, t. j. sektorovo špecifických UoZ. Nezahrňujú tú časť UoZ, ktorá nemala známe posledné vykonávané zamestnanie, ako sú absolventi škôl, resp. dlhodobo nezamestnaní. V dôsledku vývoja v sledovanom pandemickom období približne jedna pätina sektorovo špecifických UoZ v SR (t. j. 20,6 %, resp. 27 788 osôb) disponovala k 31. 12. 2021 odbornými vedomosťami a zručnosťami, ktoré sú typické pre sektor obchod marketing, gastronómia a cestovný ruch. Podrobné informácie o štruktúre sektorovo špecifických UoZ prezentuje nasledujúca tabuľka.
Štruktúra sektorovo špecifických UoZ v SR k 31. 12. 2021
| Sektor | Sektorovo špecifickí UoZ (počet osôb) k 31.12.2021 | Sektorovo špecifickí UoZ (podiel) k 31.12.2021 |
| Poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov | 4 968 | 3,6% |
| Ťažba a úprava surovín, geológia | 1 342 | 1,0% |
| Potravinárstvo | 2 617 | 1,9% |
| Textil, odevy, obuv a spracovanie kože | 3 250 | 2,4% |
| Lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel | 3 952 | 2,9% |
| Celulózo-papierenský a polygrafický priemysel | 335 | 0,2% |
| Chémia a farmácia | 1 286 | 0,9% |
| Hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo | 610 | 0,4% |
| Sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály | 636 | 0,5% |
| Automobilový priemysel a strojárstvo | 15 619 | 11,5% |
| Elektrotechnika | 3 457 | 2,5% |
| Energetika, plyn, elektrina | 866 | 0,6% |
| Voda, odpad a životné prostredie | 3 036 | 2,2% |
| Stavebníctvo, geodézia a kartografia | 14 055 | 10,3% |
| Obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch | 27 788 | 20,6% |
| Doprava, logistika, poštové služby | 9 679 | 7,1% |
| Informačné technológie a telekomunikácie | 1 328 | 1,0% |
| Bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo | 1 994 | 1,5% |
| Kultúra a kreatívny priemysel | 1 134 | 0,8% |
| Vzdelávanie, výchova a šport | 2 564 | 1,9% |
| Verejné služby a správa | 1 572 | 1,2% |
| Administratíva, ekonomika, manažment | 16 500 | 12,1% |
| Zdravotníctvo, sociálne služby | 5 916 | 4,3% |
| Remeslá a osobné služby | 11 678 | 8,6% |
| Spolu sektorovo špecifickí UoZ | 136 182 | 100,0% |
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Z regionálneho hľadiska sa sektorovo špecifická nezamestnanosť prejavila najmä v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, pričom výrazným faktorom bol taktiež návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Návrat zo zahraničia bol v čase pandémie osobitným dôvodom zvyšovania sektorovo špecifickej nezamestnanosti aj v tých segmentoch trhu práce, ktoré zaznamenali zvýšenie, resp. stabilitu vnútroštátneho dopytu po kvalifikovaných ľudských zdrojoch.
Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ v SR, vrátane návratovej mobility, zvýšil o cca 25 tisíc osôb, a to najmä v sektoroch:
- obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch,
- automobilový priemysel a strojárstvo,
- administratíva, ekonomika, manažment.
Pokles počtu sektorovo špecifických UoZ bol zaznamenaný iba v sektore ťažba a úprava surovín, geológia, čo súviselo taktiež s prebiehajúcou transformáciou uhoľného regiónu Horná Nitra. Prehľadné informácie o zmene počtu sektorovo špecifických UoZ v SR v sledovanom období prezentuje nasledujúca infografika.
Sektory s najvýraznejšou zmenou počtu sektorovo špecifických UoZ v SR od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021
Vysvetlivka: Absolútny nárast (pokles) vyjadruje rozdiel medzi absolútnymi počtami sektorovo špecifických UoZ k 31. 12. 2021 a k 31. 12. 2019.
Keďže v sledovanom období sa celkový počet sektorovo špecifických UoZ v SR zvýšil o cca 25 tisíc osôb, bol taktiež vo viacerých sektoroch s miernym nárastom počtu sektorovo špecifických UoZ zaznamenaný pokles ich pomerného zastúpenia v rámci 24 sektorov SRI. V štruktúre sektorovo špecifických UoZ tak prišlo v časovom intervale od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 k poklesu pomerného zastúpenia UoZ napr. v prípade sektora voda, odpad a životné prostredie. Naopak, zvýšil sa najmä podiel sektorov:
- remeslá a osobné služby,
- automobilový priemysel a strojárstvo,
- stavebníctvo, geodézia a kartografia.
Prehľadné informácie o zmene v sledovanom období, ako aj o sektoroch so stabilizovaným podielom v štruktúre sektorovo špecifických UoZ, prezentujú nasledujúce sumarizačné infografiky.
Sektory s najvýraznejšou zmenou podielu v štruktúre sektorovo špecifických UoZ
v SR od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021
Vysvetlivka: Nárast (pokles) podielu vyjadruje zmenu pomerného zastúpenia sektora na celkovom počte sektorovo špecifických UoZ v SR od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021.
Sektory so stabilným podielom v štruktúre sektorovo špecifických UoZ v SR od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021
Sociálni partneri s cieľom zabezpečovania súladu medzi dopytovou a ponukovou stránkou trhu práce prostredníctvom pružnej a efektívnej alokácie ľudských zdrojov v rámci 24 sektorov SRI zabezpečujú charakteristiku štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta v SR. Postupujú systematicky prostredníctvom aktívneho zisťovania aktuálnych aj budúcich očakávaných požiadaviek zamestnávateľov na odborné vedomosti, zručnosti a všeobecné spôsobilosti pracovných síl v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva. Tým zabezpečujú kľúčové informačné zdroje úspešného prenosu potrieb trhu práce do nárokov na výstupy zo systému vzdelávania (počiatočného i ďalšieho). Cieľom je, aby absolventi vzdelávania a prípravy pre trh práce boli schopní dynamicky riešiť nové náročné úlohy, vznikajúce v oblasti zdravotných (špecificky pandemických), bezpečnostných, demografických, environmentálnych a ďalších výziev, a to s osobitným zreteľom na technologický pokrok a riadenie inovačných procesov v zamestnávateľských subjektoch i celej spoločnosti.
