Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor kultúra a kreatívny priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Nakladateľské činnosti,
• Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, zvukových nahrávok,
• Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie,
• Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti,
• Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení.

Sektor zabezpečuje tiež sieť hvezdární, osvetu a vzdelávanie v oblasti astronómie, a to podľa Zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov. Ide tu o triedu ekonomických činností 72.19 Ostatný výskum a experimentálny vývoj v oblasti prírodných a technických vied, v rámci ktorej pôsobí Slovenská ústredná hvezdáreň so sídlom v Hurbanove, ako aj hvezdárne v Michalovciach, Medzeve, Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom, Hlohovci, Leviciach, Nitre, Prešove, Rimavskej Sobote, Svidníku, Partizánskom a Žiline.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 1 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore kultúra a kreatívny priemysel k 31. 10. 2021

V sektore si približne 84 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo vysokú úroveň zručností, približne 14 % malo požiadavky na strednú úroveň zručností. Nízku úroveň zručností uplatňovali cca 2 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 1 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore kultúra a kreatívny priemysel k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Sektorovo špecifickí zamestnanci v sektore kultúra a kreatívny priemysel vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce vysokú úroveň zručností. Aj najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 80 %. Okolo 15 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností, a to cca 5 %. V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na vysokej úrovni zručností, zvýšil približne o 130 osôb, t. j. o 16 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil približne o 20 osôb, t. j. o 13 % východiskového stavu. Zmeny v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s nízkou úrovňou zručností, predstavovali vzhľadom k nízkej početnosti sektorovo špecifických pracovných síl na tejto úrovni zručností približne iba desiatku osôb.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v piatich krajoch SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora kultúra a kreatívny priemysel. Vplyv na hodnoty regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie mal taktiež návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností bola zaznamenaná v Trnavskom kraji, a to viac ako 7 %. V opačnom spektre bol na čele Trenčiansky kraj, tesne nasledovaný Bratislavským krajom, kde miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti nepresiahla 3 %. V sektore kultúra a kreatívny priemysel sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť prejavila v sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Grafický dizajnér (grafik),
• Fotograf,
• Žurnalista, redaktor a špecialista v žurnalistike.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v strednej zručnostnej kategórii možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde presiahla 13 %. Priemer sektora bol výraznejšie prekročený aj v Košickom a Banskobystrickom kraji, dosiahol tam viac ako 6 %. Vplyv na sektorovo špecifickú nezamestnanosť v období pandémie mal i návrat do miesta trvalého pobytu osôb uvoľnených z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, a to iba cca 2 %. V Nitrianskom kraji nepresiahla miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností 3 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť prejavila najmä v počte UoZ, ktorí pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Knihovník,
• Lektor, sprievodca v múzeu, galérii,
• Umelecký krajčír,
• Umelecký remeselník.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore kultúra a kreatívny priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v nízkej zručnostnej kategórii možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Vplyv na úroveň regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti počas pandémie mal taktiež návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, zahraničie nevynímajúc. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde presiahla 39 %. Priemer sektora bol výraznejšie prekročený aj v Banskobystrickom a Košickom kraji, dosiahol tam viac ako 19 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola zaznamenaná v Žilinskom kraji, a to menej ako 3 %. Podobne v Nitrianskom kraji nedosiahla miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností hodnotu 5 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v kultúre a kreatívnom priemysle prejavila najmä v počte UoZ, ktorí pred ich zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Šatniar,
• Dozorca, zriadenec v kultúrnom zariadení,
• Knižničný manipulant.

Zhrnutie za sektor

Sektor kultúra a kreatívny priemysel sa vyznačoval 84 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na vysokej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na vysokej úrovni zručností približne 80 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Približne 15 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností, na nízkej úrovni zručností to bolo cca 5 %.

V najpočetnejšej kategórii ľudských zdrojov, t. j. s vysokými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti približne 4,1 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 4,1 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 10. 2021 veľmi podobná (4.4 %) a na nízkej úrovni to bolo 11,3 %. V čase pandémie koronavírusu boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Trnavský, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj, pričom vplyv na hodnoty regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mal taktiež návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia.

V sektore kultúra a kreatívny priemysel sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť prejavila najmä v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Grafický dizajnér (grafik),
• Fotograf,
• Žurnalista, redaktor a špecialista v žurnalistike.

V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť prejavila hlavne v počte UoZ s praxou v zamestnaniach:

• Knihovník,
• Lektor, sprievodca v múzeu, galérii,
• Umelecký krajčír,
• Umelecký remeselník.

A na nízkej úrovni zručností išlo najmä o zamestnania:

• Šatniar,
• Dozorca, zriadenec v kultúrnom zariadení,
• Knižničný manipulant.