Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport sa podieľa na rankingu vzdelávania

Konkurencia je najúčinnejšou hybnou silou rozvoja spoločnosti. Platí to nielen pre podniky, ktoré sa pod vplyvom konkurencie snažia zlepšovať svoje fungovanie a výkonnosť, ale tiež pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa môžu vďaka posudzovaniu porovnávať v dosiahnutých výsledkoch a identifikovať svoje silné a slabé stránky. Nezávislý zdroj informácií o ich kvalite má tiež potenciál zvýšiť efektivitu rozhodovania a tým úroveň ich riadenia. Jedným z nástrojov, poskytujúcich takéto informácie, je ranking. Problémom môže byť skutočnosť, že samotný pojem “ranking” nie je vnímaný a používaný jednoznačne. Najbežnejšie sa slovo ranking vníma ako synonymum slov hodnotenie, klasifikácia alebo pozícia (poradie) vo výsledku nejakého posudzovania/vyhľadávania/radenia. Vo sfére biznisu zasa ako posúdenie výkonnosti v porovnaní s ostatnými alternatívami za určité časové obdobie. Vysvetlenie pojmu ako procesu podáva charakteristika, podľa ktorej ranking alebo rangovanie je odborne konceptuálna činnosť spočívajúca v stanovovaní komparatívneho pojmu a pravidiel jeho použitia, usporiadania či radenia.  

• Bez ohľadu na to, ako sa u nás vníma tento pojem, jestvuje viac prístupov a spôsobov k hodnoteniu vzdelávacích inštitúcií. Pre lepšie zorientovanie sa v aktuálnej situácii na Slovensku podávame stručný prehľad o prístupoch a spôsoboch hodnotenia jednak v segmente základných, stredných, ako aj vysokých škôl: v oblasti hodnotenia regionálneho školstva na Slovensku má u nás dlhoročnú tradíciu školská inšpekcia. Externé hodnotenie Štátnou školskou inšpekciou (ŠŠI), aj keď je tradičnou súčasťou života škôl, často krát nie je vnímané ako zdroj pozitívnych impulzov, ale skôr ako „nepriateľský akt“, cieľom ktorého je nájsť chyby. V skutočnosti však prebieha odklon od formálnej kontroly bez vzťahu ku kvalite vzdelávania na sústredenie sa na kvalitatívny pohľad na procesy v škole, väčšej orientácii na žiaka a menšej na učiteľa, na hodnotenie vzťahov žiakov i učiteľov, hodnotenie budovania hodnôt u detí a osobnostného rozvoja pedagógov, na celostný pohľad na školu. Ťažisko práce ŠŠI, charakterizované nielen kontrolou, ale dnes už najmä hodnotením, spočíva teda v poskytovaní objektívnych informácií v systéme riadenia školstva na zabezpečovanie jeho rozvoja. Základné poslanie tak je aktívna podpora zvyšovania kvality výchovy a vzdelávania poskytovaním objektívnej spätnej väzby všetkým, ktorí túto kvalitu ovplyvňujú. Hodnotenie škôl školskou inšpekciou sa však u nás nezverejňuje. Chýba tak transparentnosť, ktorá má zabezpečiť, že všetci aktéri ako politici, úradníci, zriaďovatelia, riaditelia škôl, učitelia, rodičia, žiaci, a aj široká verejnosť, vedia o stave služby daného vzdelávacieho subjektu, poznajú jeho silné stránky aj stránky vyžadujúce zlepšenie a je im známe, čo treba spraviť, aby sa nedostatky napravili¹; 

• okrem hodnotenia zo strany ŠŠI sa na monitorovaní, evalvácii a certifikácii vzdelávania základných a stredných škôl podieľa viacero inštitúcií. Veľkorozmerné testovanie, týkajúce sa celej populácie alebo jej veľkej časti, zabezpečuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM). Základnú os tvoria TESTOVANIE 5 (od šk. r. 2016/2017), TESTOVANIE 9 (od šk. roku 2002/2003) a EXTERNÁ ČASŤ MATURITNEJ SKÚŠKY (od šk. r. 2004/2005);   

• problematike merania výsledkov vzdelávania sa venujú aj rôzne súkromné a neziskové organizácie (napr. EXAM-testing, SCIO), iné zhromažďujú a interpretujú dostupné dáta a výsledky z oficiálnych meraní a využívajú ich na verejné hodnotenie škôl. Napr. INEKO každoročne publikuje rebríčky, ktoré však komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Toho hodnotenie vzniklo v roku 2012 a hodnotí prioritne základné a stredné školy. Základnými kritériami je monitoring celonárodných testov (pri základných školách), výsledky maturity (pri stredných školách), mimoriadne výsledky (účasť na súťažiach) v závislosti od pridelených finančných prostriedkov a nezamestnanosť absolventov (váha je v závislosti od typu strednej školy). Inštitút vyhodnocuje hodnotenia aj za iné oblasti, napr. nezamestnanosť, regionálne uplatnenie, pokračovanie na vysoké školy, inšpekcia riadenia školy, hodnotenie vzdelávacieho procesu, riadenie školy, podiel učiteľov na žiakov/študentov, využívanie IKT/DK alebo zdroje na žiaka. Všetky menované oblasti nevstupujú do celkového hodnotenia školy rovnakou mierou. Hodnotenie predstavuje vážený priemer za vybrané oblasti. Do úvahy sa berú posledné štyri roky podľa vzorca, kde jednotlivé vstupné údaje majú rozdielnu váhu. Aj keď uvedené iniciatívy nevypovedajú o kvalite školy, môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom; od roku 1995 sa SR pravidelne zapája do medzinárodných komparatívnych meraní zastrešených organizáciou OECD (štúdie PISA, TALIS) a organizáciou IEA (štúdie TIMMS, PIRLS, ICCS, ICILS). Tieto merania tiež možno vnímať ako určitú formu rankingu. 

V oblasti hodnotenia slovenského vysokého školstva pôsobia viaceré inštitúcie:     

• Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) rozhoduje o rozsahu oprávnení vysokých škôl na uskutočňovanie vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike, oprávnení vysokých škôl uskutočňovať habilitačné a inauguračné konanie a ukladá a kontroluje napĺňanie opravných opatrení zo strany vysokých škôl. Agentúra vydáva štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, štandardy pre študijné programy a štandardy pre habilitačné konanie a inauguračné konanie. Agentúra posudzuje aj žiadosti o udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie ako súkromná vysoká škola. Je členom Európskej asociácie na zabezpečovanie kvality v oblasti vysokoškolského vzdelávania (ENQA) a bola zaradená do Európskeho registra pre zabezpečenie kvality vo vysokom školstve (EQAR)². 

• Poznámka: Príkladom vplyvu hodnotenia vyvolaného agentúrou je oznámenie SAAVŠ, že v registri ministerstva školstva k 1. 9. 2020 bolo registrovaných viac ako 6600 študijných programov; po začatí účinnosti Metodiky vyhodnocovania štandardov pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania je ich v máji 2022 registrovaných približne 5700 a do septembra 2022 sa tento počet zníži o  ďalších cca 1000. Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) pravidelne hodnotí fakulty slovenských vysokých škôl na základe údajov z výročných správ, z Centrálneho registra publikačnej a umeleckej činnosti /CREPČ a CREUČ) a z databázy Web of Science. Neakceptuje však databázu Scopus. Posudzuje 5 základných kritérií: vzdelávanie, atraktivitu štúdia, výskum, doktorandské štúdium a grantovú úspešnosť³; 

• portál Profesia.sk už 15 rokov zobrazuje rebríček VŠ a fakúlt podľa požiadaviek trhu práce. Ukazovateľom je, koľko zamestnávateľov si prehliada životopisy absolventov uverejnených na pracovnom portáli Profesia.sk. Rebríček nehodnotí úroveň vzdelávania, ale zameriava sa na uplatnenie jednotlivých absolventov na trhu práce⁴; 

• z agentúr, ktoré sa orientujú na medzinárodný ranking vysokých škôl, spomeňme UniRank. Je to ranking vyše 13 600 oficiálnych VŠ vo viac ako 200 krajinách sveta, vrátane Slovenska. V hodnotení sa primárne nevychádza z akademických údajov poskytnutých samotnými VŠ, ale z nezávislých platných webových metrík poskytovaných webovými zdrojmi. Hodnotia sa iba VŠ akreditované príslušnou národnou autoritou vysokoškolského vzdelávania, ponúkajúce minimálne 1. stupeň vzdelávania (bakalársky). Ide o špecifický neakademický typ rankingu, ktorý nehodnotí výkony vo vede a kvalitu vzdelávania, ale hodnotí kvalitu, dôveryhodnosť a popularitu webov a profilov VŠ na sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, Instagram, YouTube)⁵; 

• Round University Ranking je ďalším zo svetových rankingov, hodnotiaci 1 150 univerzít z 85 krajín sveta od roku 2010. Agentúra RUR v spolupráci s Clarivate Analytics hodnotí vzdelávanie, výskum, medzinárodnú diverzitu a finančnú udržateľnosť. 

Poznámka: Na ilustráciu – metodológia jednej z najprestížnejších agentúr QS World University Rankings používa šesť jednoduchých metrík, efektívne zachytávajúcich výkonnosť inštitúcie, ako uvádza nasledujúca tabuľka: 

Vráťme sa k úvahám o spôsoboch používania rankingu v oblasti vzdelávania. Ranking najčastejšie predstavuje rebríček vzdelávacích inštitúcií, zoradených v poradí od najlepšej po najhoršiu na základe hodnotenia variabilných kombinácií rôznych faktorov. Rebríčky sa stali populárnym nástrojom porovnania. Ich rozvoj a popularita pomohli upriamiť vyššiu pozornosť na vzdelávanie vôbec a poukázali na význam zhromažďovania spoľahlivých údajov. Žiadny z týchto rebríčkov však neposkytuje úplne kompletný prehľad o inštitúciách, ktoré sa hodnotia, pretože všetky rebríčky si za základ svojich hodnotení vyberajú spravidla škálu ľahko kvantifikovateľných charakteristík. Rôzne rebríčky berú do úvahy kombinácie financovania a dotácií, vynikajúcu úroveň výučby a/alebo výskumu, odbornej špecializácie, prijímania a starostlivosti o študentov, počtu ocenení, internacionalizácie, zamestnávania absolventov, spolupráce s priemyslom, historickej reputácie a ďalších kritérií. Rebríčky je preto potrebné využívať a interpretovať v súlade s ich metodikou. To znamená zohľadniť cieľ ich hodnotenia, počet hodnotených vzdelávacích inštitúcií, indikátory a zdroje dát, ako aj váhy jednotlivých indikátorov v celkovom skóre. Okrem hodnotenia celých inštitúcií hodnotiace subjekty môžu vytvárať aj rebríčky konkrétnych vzdelávacích programov či súčastí inštitúcie. Rebríčky najčastejšie zostavujú časopisy, webové stránky, vlády alebo akademici. Jestvuje aj veľký počet špecializovaných agentúr, zaoberajúcich sa rankingom predovšetkým na medzinárodnej úrovni.  

Rastúca rozmanitosť metodík hodnotenia a zároveň kritika každej z nich poukazujú na nedostatok konsenzu v tejto oblasti. Ukazuje sa, že takto je možné manipulovať systémy hodnotenia pomocou nadsadenia niektorých faktorov hodnotenia alebo dohodnutými ukazovateľmi, ktoré sa navzájom podporujú. Dokonca UNESCO spochybňuje rebríčky otázkou, „či viac škodia alebo pomáhajú“. Nespochybňuje však fakt, že „či sú správne alebo nesprávne, sú vnímané ako miera kvality a vytvárajú tak silnú konkurenciu“⁶. Rebríčky v posledných rokoch napriek uvedeným výhradám upútali pozornosť nielen odborníkov z akademického prostredia, ale aj laickej verejnosti či tvorcov politík. 

Medzi dlhodobé snahy sektorových rád patrí identifikácia a hodnotenie relevantných poskytovateľov vzdelávania, ktorí pripravujú ľudské zdroje, reflektujúc aktuálne aj perspektívne potreby zamestnávateľov. V  snahe znižovať informačnú asymetriu a posilňovať konkurenciu medzi vzdelávacími inštitúciami sa Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport rozhodla spracovať Ranking poskytovateľov vzdelávania (stredných a vysokých škôl) na Slovensku s cieľom pomôcť čo možno najobjektívnejšie určiť top poskytovateľov vzdelávania. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa nebola (a nie je) ľahká. Veď dodnes na Slovensku žiadny z hodnotiacich nástrojov, ktorého cieľom bolo poukázanie na kvalitu škôl, nebol výraznejšie úspešný. Hneď na začiatku sa vynorili aj problematické otázky, napr.: 

• aká je predstava tohto hodnotenia (centrálne, sektorové, alebo kombinované, resp. dobrovoľné alebo povinné, anonymné alebo verejné, rozdelené na interné a externé,…)? 

• aká má byť forma hodnotenia (hviezdičkami, bodové, slovné, značka kvality, rebríček,…)? 
• čo sme schopní relevantne vyhodnotiť vo vzťahu k poskytovateľom vzdelávania (kritériá výberu jednotné, resp. špecifické pre každý typ poskytovateľa vzdelávania…)? a pod.  

Na druhej strane sa objavili obavy z možných tendencií k lobbingu, z toho, že výsledky môžu viesť k vytváraniu „kultúry nepriateľstva“ – existenčného ohrozenia vzdelávacích inštitúcií so slabšími výsledkami, rastúca averzia voči všetkým aktivitám, potenciálne zvyšujúcim nárast byrokracie, nezvyk na vonkajšie hodnotenie a zvonku nastavené kritériá, atď. Kľúč, podľa ktorého sme vybrali školy, filozofia (kritériá) ich hodnotenia a forma výstupu vyplynuli z diskusií členov všetkých sektorových rád, z názorov a stanovísk z panelu odborníkov jednotlivých sektorových rád. Zhromaždilo sa vyše 120 konkrétnych návrhov na formu hodnotenia, vyše 220 vyjadrení o aspektoch stanovenia kritérií hodnotenia tak, aby bol výsledný efekt prínosný pre konečného užívateľa a zároveň motivačný pre poskytovateľov vzdelávania. V rámci orientácie rankingu najväčší podiel získala možnosť sektorového prístupu. Výsledkom tejto aktivity je šesť metrík pre stredné a päť metrík pre vysoké školy, ktorým boli priradené diferencované váhy:  

• pre vysoké školy to sú Mzdy (14 %), Nezamestnanosť (17,5 %), Práca v odbore (20,2 %), Hodnotenie zamestnávateľov (17 %), Záujem o štúdium a výučba (31,3 %); 

• pre stredné školy zasa Mzdy (9,5 %), Nezamestnanosť (13,7 %), Práca v odbore (16,7 %), Hodnotenie zamestnávateľov (14,2 %), Pokračovanie na VŠ (10,6 %), Výučba a výsledky (37,6% ).  

Výstupom takto určenej dátovej analýzy je rebríček vzdelávacích inštitúcií v poradí podľa dosiahnutého výsledku. Pragmaticky zvolený prístup k rankingu slovenských stredných a vysokých škôl určite nie je dokonalý. Po vyhodnotení prvých rebríčkov sa ukáže, či, kde a ako bude potrebné pristúpiť ku zmenám, či už k doplneniu metrík, úpravám váh, spresneniu kritérií, spôsobov prezentácie a pod. formou ich úprav, jasnejšieho zdôvodnenia prideľovania váh, konkretizácie ukazovateľov, atď. 

Na záver si dovolíme pridať ďalšiu poznámku: Domnievame sa, že ak má byť hodnotenie kvality formou obsažnej spätnej väzby subjektom v procese vzdelávania, ktoré sú pod regulatívnym vplyvom štátu a spotrebúvajú verejné zdroje, musí zahŕňať nielen zložku externú, ale aj sebahodnotiacu. Bez autoevaluácie subjekt neporovnáva realitu s vlastnými očakávaniami vyplývajúcimi z jeho poslania a vízie, pretože nie je motivovaný poslanie, víziu definovať. Za takýchto okolností je otázna aj zodpovednosť za efektivitu vynaložených verejných zdrojov a adresná zodpovednosť jednotlivých aktérov v hodnotenom subjekte, ich ochota, schopnosť a zručnosť „zložiť účty“ zo svojej činnosti. Absenciou kvalitne nastaveného externého a interného hodnotenia prichádzame ako spoločnosť o budovanie vzájomných vzťahov medzi aktérmi, posilňovanie dôvery a vytváranie synergií, keď dosiahnutý účinok nie je iba prostým súčtom účinkov aktérov samostatne. Sebahodnotenie je nástroj – komplementárny prvok k externému hodnoteniu kvality, v rámci ktorej sa zbiera a vyhodnocuje spätná väzba kľúčových aktérov (žiaci, rodičia, pedagogickí a odborní zamestnanci, vedenie školy, zamestnávatelia v regiónoch, zriaďovatelia atď.). V systéme sebahodnotenia je pre nás dôležitá najmä partnerská a vzájomne rešpektujúca spolupráca so zamestnávateľmi. Modely, ktoré spracovali ŠŠI (Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy) pre stredné školy a SAAVŠ (Metodika vyhodnocovania štandardov pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania) pre vysoké školy, tak môžu byť vhodným komplementárnym doplnkom k nášmu rankingu pre všetkých, ktorí budú s jeho rebríčkami ďalej pracovať. 

Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport sa podieľa na rankingu vzdelávania 

Konkurencia je najúčinnejšou hybnou silou rozvoja spoločnosti. Platí to nielen pre podniky, ktoré sa pod vplyvom konkurencie snažia zlepšovať svoje fungovanie a výkonnosť, ale tiež pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa môžu vďaka posudzovaniu porovnávať v dosiahnutých výsledkoch a identifikovať svoje silné a slabé stránky. Nezávislý zdroj informácií o ich kvalite má tiež potenciál zvýšiť efektivitu rozhodovania a tým úroveň ich riadenia. Jedným z nástrojov, poskytujúcich takéto informácie, je ranking. Problémom môže byť skutočnosť, že samotný pojem “ranking” nie je vnímaný a používaný jednoznačne. Najbežnejšie sa slovo ranking vníma ako synonymum slov hodnotenie, klasifikácia alebo pozícia (poradie) vo výsledku nejakého posudzovania/vyhľadávania/radenia. Vo sfére biznisu zasa ako posúdenie výkonnosti v porovnaní s ostatnými alternatívami za určité časové obdobie. Vysvetlenie pojmu ako procesu podáva charakteristika, podľa ktorej ranking alebo rangovanie je odborne konceptuálna činnosť spočívajúca v stanovovaní komparatívneho pojmu a pravidiel jeho použitia, usporiadania či radenia.  

• Bez ohľadu na to, ako sa u nás vníma tento pojem, jestvuje viac prístupov a spôsobov k hodnoteniu vzdelávacích inštitúcií. Pre lepšie zorientovanie sa v aktuálnej situácii na Slovensku podávame stručný prehľad o prístupoch a spôsoboch hodnotenia jednak v segmente základných, stredných, ako aj vysokých škôl: v oblasti hodnotenia regionálneho školstva na Slovensku má u nás dlhoročnú tradíciu školská inšpekcia. Externé hodnotenie Štátnou školskou inšpekciou (ŠŠI), aj keď je tradičnou súčasťou života škôl, často krát nie je vnímané ako zdroj pozitívnych impulzov, ale skôr ako „nepriateľský akt“, cieľom ktorého je nájsť chyby. V skutočnosti však prebieha odklon od formálnej kontroly bez vzťahu ku kvalite vzdelávania na sústredenie sa na kvalitatívny pohľad na procesy v škole, väčšej orientácii na žiaka a menšej na učiteľa, na hodnotenie vzťahov žiakov i učiteľov, hodnotenie budovania hodnôt u detí a osobnostného rozvoja pedagógov, na celostný pohľad na školu. Ťažisko práce ŠŠI, charakterizované nielen kontrolou, ale dnes už najmä hodnotením, spočíva teda v poskytovaní objektívnych informácií v systéme riadenia školstva na zabezpečovanie jeho rozvoja. Základné poslanie tak je aktívna podpora zvyšovania kvality výchovy a vzdelávania poskytovaním objektívnej spätnej väzby všetkým, ktorí túto kvalitu ovplyvňujú. Hodnotenie škôl školskou inšpekciou sa však u nás nezverejňuje. Chýba tak transparentnosť, ktorá má zabezpečiť, že všetci aktéri ako politici, úradníci, zriaďovatelia, riaditelia škôl, učitelia, rodičia, žiaci, a aj široká verejnosť, vedia o stave služby daného vzdelávacieho subjektu, poznajú jeho silné stránky aj stránky vyžadujúce zlepšenie a je im známe, čo treba spraviť, aby sa nedostatky napravili¹; 

• okrem hodnotenia zo strany ŠŠI sa na monitorovaní, evalvácii a certifikácii vzdelávania základných a stredných škôl podieľa viacero inštitúcií. Veľkorozmerné testovanie, týkajúce sa celej populácie alebo jej veľkej časti, zabezpečuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM). Základnú os tvoria TESTOVANIE 5 (od šk. r. 2016/2017), TESTOVANIE 9 (od šk. roku 2002/2003) a EXTERNÁ ČASŤ MATURITNEJ SKÚŠKY (od šk. r. 2004/2005);   

• problematike merania výsledkov vzdelávania sa venujú aj rôzne súkromné a neziskové organizácie (napr. EXAM-testing, SCIO), iné zhromažďujú a interpretujú dostupné dáta a výsledky z oficiálnych meraní a využívajú ich na verejné hodnotenie škôl. Napr. INEKO každoročne publikuje rebríčky, ktoré však komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Toho hodnotenie vzniklo v roku 2012 a hodnotí prioritne základné a stredné školy. Základnými kritériami je monitoring celonárodných testov (pri základných školách), výsledky maturity (pri stredných školách), mimoriadne výsledky (účasť na súťažiach) v závislosti od pridelených finančných prostriedkov a nezamestnanosť absolventov (váha je v závislosti od typu strednej školy). Inštitút vyhodnocuje hodnotenia aj za iné oblasti, napr. nezamestnanosť, regionálne uplatnenie, pokračovanie na vysoké školy, inšpekcia riadenia školy, hodnotenie vzdelávacieho procesu, riadenie školy, podiel učiteľov na žiakov/študentov, využívanie IKT/DK alebo zdroje na žiaka. Všetky menované oblasti nevstupujú do celkového hodnotenia školy rovnakou mierou. Hodnotenie predstavuje vážený priemer za vybrané oblasti. Do úvahy sa berú posledné štyri roky podľa vzorca, kde jednotlivé vstupné údaje majú rozdielnu váhu. Aj keď uvedené iniciatívy nevypovedajú o kvalite školy, môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom; od roku 1995 sa SR pravidelne zapája do medzinárodných komparatívnych meraní zastrešených organizáciou OECD (štúdie PISA, TALIS) a organizáciou IEA (štúdie TIMMS, PIRLS, ICCS, ICILS). Tieto merania tiež možno vnímať ako určitú formu rankingu. 

V oblasti hodnotenia slovenského vysokého školstva pôsobia viaceré inštitúcie:     

• Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) rozhoduje o rozsahu oprávnení vysokých škôl na uskutočňovanie vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike, oprávnení vysokých škôl uskutočňovať habilitačné a inauguračné konanie a ukladá a kontroluje napĺňanie opravných opatrení zo strany vysokých škôl. Agentúra vydáva štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, štandardy pre študijné programy a štandardy pre habilitačné konanie a inauguračné konanie. Agentúra posudzuje aj žiadosti o udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie ako súkromná vysoká škola. Je členom Európskej asociácie na zabezpečovanie kvality v oblasti vysokoškolského vzdelávania (ENQA) a bola zaradená do Európskeho registra pre zabezpečenie kvality vo vysokom školstve (EQAR). 

• Poznámka: Príkladom vplyvu hodnotenia vyvolaného agentúrou je oznámenie SAAVŠ, že v registri ministerstva školstva k 1. 9. 2020 bolo registrovaných viac ako 6600 študijných programov; po začatí účinnosti Metodiky vyhodnocovania štandardov pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania je ich v máji 2022 registrovaných približne 5700 a do septembra 2022 sa tento počet zníži o  ďalších cca 1000. Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) pravidelne hodnotí fakulty slovenských vysokých škôl na základe údajov z výročných správ, z Centrálneho registra publikačnej a umeleckej činnosti /CREPČ a CREUČ) a z databázy Web of Science. Neakceptuje však databázu Scopus. Posudzuje 5 základných kritérií: vzdelávanie, atraktivitu štúdia, výskum, doktorandské štúdium a grantovú úspešnosť; 

• portál Profesia.sk už 15 rokov zobrazuje rebríček VŠ a fakúlt podľa požiadaviek trhu práce. Ukazovateľom je, koľko zamestnávateľov si prehliada životopisy absolventov uverejnených na pracovnom portáli Profesia.sk. Rebríček nehodnotí úroveň vzdelávania, ale zameriava sa na uplatnenie jednotlivých absolventov na trhu práce; 

• z agentúr, ktoré sa orientujú na medzinárodný ranking vysokých škôl, spomeňme UniRank. Je to ranking vyše 13 600 oficiálnych VŠ vo viac ako 200 krajinách sveta, vrátane Slovenska. V hodnotení sa primárne nevychádza z akademických údajov poskytnutých samotnými VŠ, ale z nezávislých platných webových metrík poskytovaných webovými zdrojmi. Hodnotia sa iba VŠ akreditované príslušnou národnou autoritou vysokoškolského vzdelávania, ponúkajúce minimálne 1. stupeň vzdelávania (bakalársky). Ide o špecifický neakademický typ rankingu, ktorý nehodnotí výkony vo vede a kvalitu vzdelávania, ale hodnotí kvalitu, dôveryhodnosť a popularitu webov a profilov VŠ na sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, Instagram, YouTube); 

• Round University Ranking je ďalším zo svetových rankingov, hodnotiaci 1 150 univerzít z 85 krajín sveta od roku 2010. Agentúra RUR v spolupráci s Clarivate Analytics hodnotí vzdelávanie, výskum, medzinárodnú diverzitu a finančnú udržateľnosť. 

Poznámka: Na ilustráciu – metodológia jednej z najprestížnejších agentúr QS World University Rankings používa šesť jednoduchých metrík, efektívne zachytávajúcich výkonnosť inštitúcie, ako uvádza nasledujúca tabuľka: 

Vráťme sa k úvahám o spôsoboch používania rankingu v oblasti vzdelávania. Ranking najčastejšie predstavuje rebríček vzdelávacích inštitúcií, zoradených v poradí od najlepšej po najhoršiu na základe hodnotenia variabilných kombinácií rôznych faktorov. Rebríčky sa stali populárnym nástrojom porovnania. Ich rozvoj a popularita pomohli upriamiť vyššiu pozornosť na vzdelávanie vôbec a poukázali na význam zhromažďovania spoľahlivých údajov. Žiadny z týchto rebríčkov však neposkytuje úplne kompletný prehľad o inštitúciách, ktoré sa hodnotia, pretože všetky rebríčky si za základ svojich hodnotení vyberajú spravidla škálu ľahko kvantifikovateľných charakteristík. Rôzne rebríčky berú do úvahy kombinácie financovania a dotácií, vynikajúcu úroveň výučby a/alebo výskumu, odbornej špecializácie, prijímania a starostlivosti o študentov, počtu ocenení, internacionalizácie, zamestnávania absolventov, spolupráce s priemyslom, historickej reputácie a ďalších kritérií. Rebríčky je preto potrebné využívať a interpretovať v súlade s ich metodikou. To znamená zohľadniť cieľ ich hodnotenia, počet hodnotených vzdelávacích inštitúcií, indikátory a zdroje dát, ako aj váhy jednotlivých indikátorov v celkovom skóre. Okrem hodnotenia celých inštitúcií hodnotiace subjekty môžu vytvárať aj rebríčky konkrétnych vzdelávacích programov či súčastí inštitúcie. Rebríčky najčastejšie zostavujú časopisy, webové stránky, vlády alebo akademici. Jestvuje aj veľký počet špecializovaných agentúr, zaoberajúcich sa rankingom predovšetkým na medzinárodnej úrovni.  

Rastúca rozmanitosť metodík hodnotenia a zároveň kritika každej z nich poukazujú na nedostatok konsenzu v tejto oblasti. Ukazuje sa, že takto je možné manipulovať systémy hodnotenia pomocou nadsadenia niektorých faktorov hodnotenia alebo dohodnutými ukazovateľmi, ktoré sa navzájom podporujú. Dokonca UNESCO spochybňuje rebríčky otázkou, „či viac škodia alebo pomáhajú“. Nespochybňuje však fakt, že „či sú správne alebo nesprávne, sú vnímané ako miera kvality a vytvárajú tak silnú konkurenciu“¹. Rebríčky v posledných rokoch napriek uvedeným výhradám upútali pozornosť nielen odborníkov z akademického prostredia, ale aj laickej verejnosti či tvorcov politík. 

Medzi dlhodobé snahy sektorových rád patrí identifikácia a hodnotenie relevantných poskytovateľov vzdelávania, ktorí pripravujú ľudské zdroje, reflektujúc aktuálne aj perspektívne potreby zamestnávateľov. V  snahe znižovať informačnú asymetriu a posilňovať konkurenciu medzi vzdelávacími inštitúciami sa Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport rozhodla spracovať Ranking poskytovateľov vzdelávania (stredných a vysokých škôl) na Slovensku s cieľom pomôcť čo možno najobjektívnejšie určiť top poskytovateľov vzdelávania. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa nebola (a nie je) ľahká. Veď dodnes na Slovensku žiadny z hodnotiacich nástrojov, ktorého cieľom bolo poukázanie na kvalitu škôl, nebol výraznejšie úspešný. Hneď na začiatku sa vynorili aj problematické otázky, napr.: 

• aká je predstava tohto hodnotenia (centrálne, sektorové, alebo kombinované, resp. dobrovoľné alebo povinné, anonymné alebo verejné, rozdelené na interné a externé,…)? 

• aká má byť forma hodnotenia (hviezdičkami, bodové, slovné, značka kvality, rebríček,…)? 
• čo sme schopní relevantne vyhodnotiť vo vzťahu k poskytovateľom vzdelávania (kritériá výberu jednotné, resp. špecifické pre každý typ poskytovateľa vzdelávania…)? a pod.  

Na druhej strane sa objavili obavy z možných tendencií k lobbingu, z toho, že výsledky môžu viesť k vytváraniu „kultúry nepriateľstva“ – existenčného ohrozenia vzdelávacích inštitúcií so slabšími výsledkami, rastúca averzia voči všetkým aktivitám, potenciálne zvyšujúcim nárast byrokracie, nezvyk na vonkajšie hodnotenie a zvonku nastavené kritériá, atď. Kľúč, podľa ktorého sme vybrali školy, filozofia (kritériá) ich hodnotenia a forma výstupu vyplynuli z diskusií členov všetkých sektorových rád, z názorov a stanovísk z panelu odborníkov jednotlivých sektorových rád. Zhromaždilo sa vyše 120 konkrétnych návrhov na formu hodnotenia, vyše 220 vyjadrení o aspektoch stanovenia kritérií hodnotenia tak, aby bol výsledný efekt prínosný pre konečného užívateľa a zároveň motivačný pre poskytovateľov vzdelávania. V rámci orientácie rankingu najväčší podiel získala možnosť sektorového prístupu. Výsledkom tejto aktivity je šesť metrík pre stredné a päť metrík pre vysoké školy, ktorým boli priradené diferencované váhy:  

• pre vysoké školy to sú Mzdy (14 %), Nezamestnanosť (17,5 %), Práca v odbore (20,2 %), Hodnotenie zamestnávateľov (17 %), Záujem o štúdium a výučba (31,3 %); 

• pre stredné školy zasa Mzdy (9,5 %), Nezamestnanosť (13,7 %), Práca v odbore (16,7 %), Hodnotenie zamestnávateľov (14,2 %), Pokračovanie na VŠ (10,6 %), Výučba a výsledky (37,6% ).  

Výstupom takto určenej dátovej analýzy je rebríček vzdelávacích inštitúcií v poradí podľa dosiahnutého výsledku. Pragmaticky zvolený prístup k rankingu slovenských stredných a vysokých škôl určite nie je dokonalý. Po vyhodnotení prvých rebríčkov sa ukáže, či, kde a ako bude potrebné pristúpiť ku zmenám, či už k doplneniu metrík, úpravám váh, spresneniu kritérií, spôsobov prezentácie a pod. formou ich úprav, jasnejšieho zdôvodnenia prideľovania váh, konkretizácie ukazovateľov, atď. 

Na záver si dovolíme pridať ďalšiu poznámku: Domnievame sa, že ak má byť hodnotenie kvality formou obsažnej spätnej väzby subjektom v procese vzdelávania, ktoré sú pod regulatívnym vplyvom štátu a spotrebúvajú verejné zdroje, musí zahŕňať nielen zložku externú, ale aj sebahodnotiacu. Bez autoevaluácie subjekt neporovnáva realitu s vlastnými očakávaniami vyplývajúcimi z jeho poslania a vízie, pretože nie je motivovaný poslanie, víziu definovať. Za takýchto okolností je otázna aj zodpovednosť za efektivitu vynaložených verejných zdrojov a adresná zodpovednosť jednotlivých aktérov v hodnotenom subjekte, ich ochota, schopnosť a zručnosť „zložiť účty“ zo svojej činnosti. Absenciou kvalitne nastaveného externého a interného hodnotenia prichádzame ako spoločnosť o budovanie vzájomných vzťahov medzi aktérmi, posilňovanie dôvery a vytváranie synergií, keď dosiahnutý účinok nie je iba prostým súčtom účinkov aktérov samostatne. Sebahodnotenie je nástroj – komplementárny prvok k externému hodnoteniu kvality, v rámci ktorej sa zbiera a vyhodnocuje spätná väzba kľúčových aktérov (žiaci, rodičia, pedagogickí a odborní zamestnanci, vedenie školy, zamestnávatelia v regiónoch, zriaďovatelia atď.). V systéme sebahodnotenia je pre nás dôležitá najmä partnerská a vzájomne rešpektujúca spolupráca so zamestnávateľmi. Modely, ktoré spracovali ŠŠI (Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy) pre stredné školy a SAAVŠ (Metodika vyhodnocovania štandardov pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania) pre vysoké školy, tak môžu byť vhodným komplementárnym doplnkom k nášmu rankingu pre všetkých, ktorí budú s jeho rebríčkami ďalej pracovať. 

1. Rethinking Education:Towards a global common good?, 54, UNESCO