Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
• Plán obnovy a odolnosti • Európska zelená dohoda • Z farmy na stôl • Strategický plán SR • Priorita štátu
Naplnenie plánu bude mať veľký vplyv na potravinárske odvetvie, v rámci tzv. zelenej ekonomiky. Plán počíta s podporou školstva, vedy a výskumu, čo bude mať sekundárny vplyv na sektor v rámci podpory inovácií a zvyšovania kvality vzdelávania a teda aj na rozvoj ľudských zdrojov.
V kontexte potravinárstva je potrebné hovoriť o znižovaní emisií, potravinárske spoločnosti by mali dbať na výmenu naftových dopravných prostriedkov za elektrické. Takisto môžu využiť obnoviteľné zdroje energie, zavádzať ekologickejšie, lacnejšie a zdravšie formy súkromnej a verejnej dopravy, dekarbonizovať sektor energetiky, zabezpečiť vyššiu energetickú účinnosť budov a investovať do technológií šetrných k životnému prostrediu. Bude to ďalšia zmena pre ľudí, ktorí sa budú musieť prispôsobiť novým technológiám a systémom, takisto spôsobu ekologického zmýšľania. Metán, N2O, CO2: mala by sa znižovať intenzívna živočíšna výroba a zvyšovať produkcia rastlinných bielkovín, takisto by malo prísť k zníženiu podielu anorganických hnojív a pesticídov. V rámci cirkulárnej politiky: bude potrebné recyklovať a redukovať plasty alebo sa vyhnúť ich používaniu. Dôležité bude sledovať celý cyklus produktov s cieľom spotrebovať menej primárnych zdrojov, menej energie, tak aby komponenty boli znova recyklovateľné alebo biologicky rozložiteľné (bezodpadové hospodárstvo).
Táto stratégia je pokračovaním doterajšej politiky EÚ v oblasti bezpečnosti potravín. Jej zámerom je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a posun súčasného potravinového systému smerom k udržateľnému modelu. Prioritným cieľom je zabezpečiť dostatok cenovo prístupných a výživových potravín, udržateľnú výrobu potravín, podporiť udržateľnejšiu spotrebu potravín a znížiť potravinové straty a plytvanie, odhaľovať a bojovať proti potravinovým podvodom a zlepšiť životné podmienky chovaných zvierat. Dopad na ľudské zdroje v sektore spôsobí, že sa zvýšia nároky na kvalifikačnú úroveň, flexibilitu a dodržiavanie opatrení (disciplína pri zavedených pravidlách a zmena v prístupe k spotrebe potravín).
Plán do roku 2027 počíta so zvýšením konkurencieschopnosti potravinárskych podnikov investovaním do rozšírenia spracovateľských kapacít. Táto intervencia bude mať vplyv na zvyšovanie kvality pracovných miest, rozvoj vidieckych oblastí a podporu inovácií v potravinárskom odvetví. Investície do technológií neprinesú zvyšovanie počtu pracovných miest, ale rozširovanie spracovateľských kapacít a zabezpečia udržateľnosť a vyššiu úroveň vedomostí a zručností zamestnancov. Trendom nových technológií sa môžu stať tieto pracovné miesta zároveň zaujímavejšími pre mladých ľudí vo vidieckych oblastiach.
Potravinárstvo a poľnohospodárstvo nie je prioritou štátu, nie sú vyčlenené finančné zdroje na aplikáciu inovácií. Štátne dotácie nie sú rovnocenne prerozdeľované v rámci rezortov štátnej sféry. Z toho vyplýva, že spolupráca medzi rezortami nie je efektívna. Prioritizáciou by sa dali v potravinárstve lepšie implementovať celosvetové stratégie Z farmy na stôl alebo Európska zelená dohoda. Tieto stratégie majú vplyv na adaptabilitu a flexibilitu a prinesú zvýšené nároky na nepretržité vzdelávanie ľudských zdrojov v sektore.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.