Ľudské zdroje
V sektore v súčasnosti pracuje o 45 % menej osôb ako pred 20 rokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa podieľa sa 2 %-ami[1]. Priemerný medziročný pokles zamestnanosti v sektore je na úrovni 3 %. Najvyšší medziročný pokles počtu pracujúcich za posledných 20 rokov zaznamenal sektor v roku 2002 (o 9 %). Zamestnanosť v sektore je na Slovensku v porovnaní s EÚ nízka a znižuje sa rýchlejšie ako v ostatných štátoch EÚ. Slovensko sa v miere zamestnanosti v poľnohospodárstve ako podiele na celkovej zamestnanosti (3,0 % v SR) nachádza pod priemerom EÚ 28 (4,4 %). Miera zamestnanosti v poľnohospodárstve má na Slovensku ako aj v EÚ klesajúci trend.[2] Nezamestnanosť na vidieku a regionálne rozdiely v nezamestnanosti patria na Slovensku medzi najvyššie v EÚ – aj keď agregátne čísla za celú SR môžu vyzerať celkom priaznivo. Ide o dôležité údaje – v zmysle perspektívy znižovania nezamestnanosti na vidieku podporou sektora, keďže poľnohospodárstvo a rybolov sa viažu na vidiek.
Úroveň počtu pracujúcich vo veľkej miere závisí aj od toho, ako sektor definujeme. Graf č. 8 vyjadruje vývoj počtu pracujúcich pri definovaní sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti. V metodickej časti sú vymedzené odvetvia patriace do sektora. Sektor však môžeme definovať aj podľa typických sektorových zamestnaní. V takomto prípade je celkový počet pracujúcich v sektore na úrovni 53 tisíc osôb, čo je o 6 % viac ako pri odvetvovej agregácii. Od roku 2015 ich počet vzrástol o 6 %.
Vývoj počtu pracujúcich pri definovaní sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti
Približne 18 %-ám zamestnancov v sektore povaha práce umožňuje pracovať z domu. V porovnaní s celonárodným podielom ide o pomerne nízky podiel. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel nižší, na úrovni 9 %.
Ak klesne finálny dopyt po tovaroch a službách sektora o 10 %, zamestnanosť v sektore poklesne približne o 2,6 tisíc osôb, t. j. o 5 % (Schéma č. 2). V ostatných sektoroch by tento pokles dopytu vyvolal nižší pokles zamestnanosti. Sektor patrí medzi sektory s priemernou citlivosťou na zmenu finálneho dopytu.
Pokles dopytu po tovaroch a službách vs. pokles zamestnanosti
Z celkového počtu 50 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 77 % zamestnanci v podnikateľských subjektoch a 16 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia (Graf č. 9). Za posledných 5 rokov vzrástol podiel fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracovných síl o 2 p. b. Fyzické osoby – podnikatelia tvoria v SR 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 25 % sektorov s najvyšším podielom fyzických osôb – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich. V sektore je zamestnaný vysoký počet osôb, ktoré nie sú zamestnané v klasických podnikateľských štruktúrach a preto ich nie je možné úplne štatisticky dosledovať – výkon práce vo forme samostatne hospodáriacich roľníkov, rodinných fariem a pod. Tieto formy poľnohospodárskej činnosti nie sú formálne zadefinované a nepredstavujú pre spomenuté osoby hlavný pracovný pomer/hlavnú pracovnú činnosť .
V sektore pracuje približne 20 000 zamestnancov na skrátený úväzok – hlavne sezónne. Tieto skrátené/flexibilné pracovné úväzky by sektor potreboval posilniť vzhľadom na jeho povahu, čo súvisí s potrebným nárastom flexibility trhu práce v SR a potrebným znížením daňovo-odvodového zaťaženia, znížením administratívneho zaťaženia (nahlasovanie/odhlasovanie) a legislatívnej úpravy sezónnej práce. Na skrátený úväzok pracujú predovšetkým osoby vo veku 55 – 64 rokov, ktoré tvoria 45 % z celkového počtu pracujúcich na skrátený úväzok v sektore. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je podiel pracujúcich na skrátený úväzok na úrovni 8,1 %.
Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 1 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace (95,9 %), 3 Rybolov a akvakultúra (0,5 %), 75 Veterinárne činnosti (3,6 %).
Štruktúra zamestnanosti
V sektore mierne prevažujú muži. Ich podiel však mierne poklesol. Sektor patrí medzi 46 % sektorov s najvyšším podielom mužov. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia mužov je vyššia, a to na úrovni 78 %.
Až 23 % zamestnancov sektora pracuje v Nitrianskom kraji, kde má sektor 5 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu s Banskobystrickým a Prešovským krajom tvoria 48 % zamestnanosti sektora. Sektor poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov zaznamenal mierny nárast v Prešovskom kraji, kde za posledných 5 rokov vzrástol počet zamestnancov o 1 %, kým v ostatných krajoch bol zaznamenaný menší či väčší pokles. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Trenčianskom kraji (Obrázok č. 1 a 2).
Regionálne rozloženie zamestnancov sektora
Regionálne rozloženie zamestnancov sektora – podiel zamestnancov
V sektore dochádza za prácou do iného kraja 15 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Nitrianskeho kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 8 % sektorov s najnižšou mobilitou. V Nitrianskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 9 % zamestnaných osôb z iného kraja. Pracovné sily pre sektor najčastejšie dochádzajú z Nitrianskeho kraja a tvoria 24 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.
Ako ukazuje Graf č. 10, zamestnanci tohto sektora majú najvyšší priemerný vek. Priemerný vek zamestnancov v sektore je 48 rokov, čo je o 4 roky viac ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v sektore je ich podiel na úrovni 40 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je taktiež na úrovni 48 rokov.
Veková štruktúra zamestnancov v sektore
V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokoškolského vzdelania. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 13 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel za posledných 10 rokov vzrástol o 2 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, ktoré spolu majú 45 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, kde za posledných 10 rokov poklesol počet zamestnancov o 37 %.
Sektor tak patrí medzi 46 % sektorov s najnižším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najvyšším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva 0,5 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 0,9 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 19 % zamestnancov sektora. Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním v sektore a v SR je znázornený v Schéme č. 3.
Očakáva sa, že zavádzanie technológií do sektora prinesie menšiu potrebu zamestnancov s nižším vzdelaním, ale zároveň vyššiu potrebu zamestnancov s vyšším vzdelaním. Práve budúce zavádzanie nových technológií a automatizácie produkcie môže mať za následok výrazné zmeny v podieloch zamestnancov podľa dosiahnutého vzdelania. Otázkou je, akou rýchlosťou a v akom rozsahu sa budú tieto technológie do výrobného procesu v sektore zavádzať, preto nemožno presne predikovať ďalší vývoj podielu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore.
Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním
V roku 2019 bol v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov počet zamestnancov vstupujúcich do pracovného pomeru a vystupujúcich z pracovného pomeru rovnaký – po 15 % zamestnancov (približne 7 tisíc ľudí). Vývoj fluktuácie v sektore je znázornený v Grafe č. 11. V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne rastúcu fluktuáciu zamestnancov. Podiel vystupujúcich aj podiel nastupujúcich zamestnancov v sektore je nižší než na národnej úrovni (približne o 1 p. b., resp. o 2 p. b.). Sektor je tak charakteristický podpriemernou fluktuáciou pracovných síl. Fluktuácia zamestnancov je uvedená v Grafe č. 11.
Fluktuácia zamestnancov
V sektore pracuje približne 12 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel mierne rastie (Schéma č. 4). V sektore je menej podkvalifikovaných ako nadkvalifikovaných zamestnancov. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR možno sektor považovať za oblasť s pomerne nízkym podielom zamestnancov s neadekvátnym stupňom vzdelania.
Úroveň nadkvalifikácie a podkvalifikácie
V roku 2020 prišlo na trh práce k sektorovým zamestnaniam 2,9 tisíc absolventov z korešpondujúcich odborov vzdelania a 9 % z nich odišlo za prácou do zahraničia.
V sektore nie je výrazný únik mozgov do zahraničia. Celkovo v SR odišlo do zahraničia 9 % absolventov.
Mzdy v sektore sú pod úrovňou SR. Podľa dokumentu Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2020 je mzda v sektore o 25 % nižšia ako priemer SR a je na úrovni 820 €[11]. Vo všeobecnosti patrí sektor medzi 21 % sektorov s najnižšími mzdami v SR. V divízii 75 Veterinárne činnosti je priemerná hrubá mesačná mzda 1 243 EUR a v divízii 3 Rybolov a akvakultúra 867 EUR.
Príjmy poľnohospodárskych podnikov na osobu (AFI) sú na Slovensku nadpriemerné v rámci EÚ i v porovnaní s celou slovenskou ekonomikou. Mzdy v poľnohospodárstve sú ale na úrovni troch štvrtín miezd v národnom hospodárstve. Mzdy v poľnohospodárstve odzrkadľujú nižšiu kvalifikáciu pracovnej sily ako aj nižšiu vybavenosť práce kapitálom v sektore. Produktivita práce v poľnohospodárstve síce rastie (podniky prepúšťajú najmenej produktívnych zamestnancov), ale vo zvyšku ekonomiky rastie produktivita práce rýchlejšie, preto mzda v poľnohospodárstve zaostáva za priemerom. Primárny účel priamych platieb je podpora príjmu poľnohospodárov, čo ale na mzdy zamestnancov má len malý vplyv. Príjmová podpora nekončí u zamestnancov podnikov, ale z väčšej časti u dominantných vlastníkov podnikov alebo vlastníkov pôdy, prostredníctvom kapitalizácie do ceny pôdy[12] a u dodávateľov výrobných vstupov a služieb.
Ďalšie dáta k sektoru sú uvedené v Prílohe č. 2.
[1] Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, dostupné na: https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/podohospodarstvo/
[2] Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, dostupné na: https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/podohospodarstvo/
[3] Počet pracujúcich podľa ESA2010.
[4] Zdrojom je medzinárodný input-output model vyvinutý spoločnosťou TREXIMA Bratislava. Pokles dopytu vyjadruje pokles finálneho dopytu (vrátane finálneho dopytu zahraničia) po tovaroch a službách sektora, ktoré sú produkované v SR.
[5] Vyjadruje celkový počet pracujúcich podľa ESA2010. Rozdelenie do kategórií je realizované na základe registra organizácii a metodiky TREXIMA Bratislava.
[6] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
[7] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
[8] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
[9] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
[10] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.
[11] Zelená správa 2020, dostupné na: https://www.mpsr.sk/zelena-sprava-2020/122—16206/
[12] Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, dostupné na: https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/podohospodarstvo/
