Predikcia ďalšieho vývoja sektora do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie
Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel patrí medzi sektory s vyšším potenciálom automatizácie. V najbližších 20-tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 72 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci. Ak to premietneme na súčasný počet zamestnancov v sektore, substituovaných by mohlo byť až 18,7 tisíc zamestnancov. Z toho budú prevažnú časť tvoriť zamestnanci na pracovných pozíciách 9329005 Pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe, 8172004 Operátor strojov v nábytkárskej výrobe a 7522001 Stolár, výrobca nábytku.
Približne 62 % zamestnancov v sektore vykonáva prácu, ktorú možno charakterizovať vysokým potenciálom automatizácie. V porovnaní s ostatnými sektormi a s celonárodným podielom (49 %), ide o priemerný podiel.
Pri analýze potenciálu automatizácie vnútropodnikových procesov v dôsledku technologického pokroku (robotizácia, umelá inteligencia, digitalizácia a pod.) je potrebné mať vždy na pamäti aj základné ekonomické zákony. To, že nejaká časť procesu môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude. Podnik sa aj v čase technologického pokroku rozhoduje na základe zisku, teda rozdielu medzi výnosmi a nákladmi. Pri uvažovaní o implementovaní špecifickej technológie do výrobného procesu sa snaží podnik ovplyvňovať nákladovú položku. Pokiaľ náklady na technológiu (investičné a prevádzkové) sú vyššie ako náklady na ľudskú prácu, tak pre podnik nemusí byť implementácia technológie rentabilná. Samozrejme, do tohto rozhodovania vstupujú aj ďalšie faktory, ako flexibilita kapitálu a ľudskej práce (ako operatívne môžeme meniť parametre procesu), alebo strategické zámery spoločností. Kapitálová investícia je totiž často investíciou s dlhodobou návratnosťou a pre podniky tak vždy nesie aj určitú dávku rizika. Niekedy sa podnikom, predovšetkým bez dlhodobých strategických zámerov, alebo bez plnej moci nad svojou budúcnosťou (produkujú vo veľkej miere pre ostatné sektory a nie pre finálnych spotrebiteľov) neoplatí podstúpiť investíciu, ktorá vo vzdialenejšej budúcnosti prinesie zefektívnenie výroby na úkor súčasných ziskov.
Tiež je potrebné si uvedomiť, že hlavnou nákladovou položkou ľudskej práce sú mzdy a tie sú zas výslednicou dopytu a ponuky na trhu práce. Pokiaľ podniky začnú implementovať technológie substituujúce ľudskú prácu vo väčšom rozsahu a súčasne nebude vytváraný dopyt po týchto pracovníkoch inde (v hospodárstve SR), tak bude súčasne klesať mzda, za ktorú sú tieto osoby ochotné pracovať. To vyústi do opätovného spomalenia implementácie technológií, keďže ľudská práca sa stane pre podnik rentabilnejšou ako bola pred implementáciou technológií. Tento prirodzený trhový princíp a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov.
Vízia do roku 2030 predpokladá, že sektor spracovania dreva bude dôležitým prvkom spoločnosti založenej na princípoch zelenej ekonomiky. Skutočná pridaná hodnota produkcie sektora sa v porovnaní s rokom 2010 zdvojnásobí. Základom rozvoja sektora bude zavádzanie inovácií vo výrobných procesoch a službách.
Medzi kľúčové inovačné a technologické zmeny v segmente drevospracujúceho priemyslu patria:
- procesy zavádzania prvkov štvrtej priemyselnej revolúcie, t. j. zavádzanie výrobných systémov s prvkami inteligentnej produkčnej jednotky (Smart Factory) a inteligentného priemyslu (Smart Industry)
- inovačné procesy zamerané na technológie komplexného spracovania dreva so smerovaním na zvýšenie kvality a stupňa finalizácie drevárskych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Tieto procesy budú do značnej miery súvisieť s meniacou sa skladbou vstupnej drevnej suroviny, ktorá sa bude vplyvom klimatickej zmeny výrazne meniť
- inovácie zamerané na zvýšenie produktivity práce pri spracovaní dreva a zvýšenie flexibility výrobných programov spoločností, ponúkaných služieb a výrobkov
- nové technológie a inovácie v oblasti modifikácie dreva a nových materiálov na báze dreva s presne špecifikovanými vlastnosťami pre jednotlivé oblasti ich použitia (konštrukčné, dekoračné a pod.)
- inovácie v oblasti tvorby a konštrukcie drevárskych výrobkov pre stavebníctvo a pre moderné drevené stavby
- nové spôsoby komunikácie v priemyselnej výrobe, v marketingu, ako aj so zákazníkmi (s prvkami virtuálnej reality a umelej inteligencie).
Tieto inovačné procesy sú nevyhnutné pre udržanie konkurencieschopnosti drevospracujúceho sektora. To bude mať dopad aj na štruktúru a požadovanú kvalifikáciu ľudských zdrojov, čo podstatne zvýši nároky na znalosti v oblasti informačných technológií, riadiacich systémov, robotizácie a automatizácie. Ovplyvní to aj aplikáciu nových technológií pre spracovanie a využitie vlastností dreva, rovnako ako aj úroveň vedomostí nevyhnutných pre vývoj a výrobu nových materiálov a výrobkov na báze dreva. Nevyhnutné budú aj znalosti z modelovania a projektovania technologických procesov, výrobných systémov a výrobkov so špecifickými vlastnosťami. V tomto sektore sa výrazne zníži podiel nízko kvalifikovaných a pomocných pracovníkov v prospech pracovníkov s vysokou odbornosťou.
[1] Zdrojom je model spoločnosti TREXIMA Bratislava priraďujúci každému zamestnaniu podiel pracovných činností, ktoré môžu byť nahradené technológiami v horizonte do roku 2030. Tieto údaje sú prepojené s údajmi ISCP (MPSVR SR) 1-04 a dopočítané podľa konceptu ESA2010. Finálny podiel činností potenciálne nahraditeľných technológiami je určený pri každom zamestnaní na základe počtu zamestnancov v danom zamestnaní a podielu činností, ktoré môžu byť nahradené technológiami. Počet zamestnancov je informatívny údaj vyjadrujúci proporčne o koľko zamestnancov sa jedná. Je si však potrebné uvedomiť, že ak časť procesov môže byť nahradená strojmi pri danom zamestnancovi, tak to ešte nemusí znamenať, že spoločnosť zamestnanca prepustí
