PESTLE analýza

• Analýza sektora
  • Ekonomická charakteristika sektora
  • Ľudské zdroje
  • PESTLE a SWOT analýza ľudských zdrojov v sektore (vonkajšia analýza)
    • PESTLE analýza
    • SWOT analýza

PESTLE analýza je metóda slúžiaca k strategickej analýze vonkajšieho prostredia ovplyvňujúceho sektor kultúry a kreatívneho priemyslu. Pomocou PESTLE analýzy sa určujú vonkajšie činitele ovplyvňujúce ľudské zdroje v sektore – politická situácia, makroekonomická a sociálna situácia, vplyv technologického pokroku, legislatívny rámec a environmentálne a ekologické činitele. Podstatou PESTLE analýzy je identifikovať pre každú skupinu faktorov najvýznamnejšie javy, udalosti, riziká a vplyvy, ktoré ovplyvňujú daný sektor hospodárstva:

POLITICKÉ VPLYVY

• „Politický ownership“ (vnútropolitické osvojenie tém kultúry a kreatívneho priemyslu) a vplyv jednotlivých rezortov na odvetvia kultúry a kreatívneho priemyslu na národnej úrovni: práce na tvorbe Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky (ďalej len „Plán obnovy“) ilustrujú politické priority vlády Slovenskej republiky, pričom možno konštatovať, že sektoru KKP sa v predmetnom kľúčovom politickom dokumente nevenoval priestor. Politickú podporu pre sektorové opatrenia na obnovu sektora a jeho nový rozvoj možno hľadať v rámci rezortov, pod ktoré patria niektoré kapitoly Plánu obnovy, najmä oblasť týkajúca sa zelenej ekonomiky, konkrétne komponent obnovy budov, v rámci ktorého môže byť podporená obnova pamiatkovo chránených objektov. Podpora pracovníkov v kultúre ako taká sa však v Pláne obnovy nenachádza napriek tomu, že KKP patrí medzi najtvrdšie zasiahnuté odvetvia, v Slovenskej republike sa ale nenašla politická zhoda na ich samostatnej podpore. Odvetvie kreatívneho priemyslu ako také okrem toho nespadá iba pod rezort kultúry, ale prelína sa s pôsobnosťou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
• Vplyv politík EÚ na kultúru a kreatívny priemysel v Slovenskej republike: okrem stimulov a programov EÚ priamo podporujúcich kultúru a kreatívny priemysel v členských štátoch EÚ majú dôležitý vplyv aj strategické rámce EÚ týkajúce sa kultúrnych politík. V roku 2018 prijala Európska komisia Nový európsky program pre kultúru, zohľadňujúci vývoj v kultúrnom sektore. Členské štáty vymedzujú hlavné témy a pracovné metódy politickej spolupráce v oblasti kultúry prostredníctvom pracovných plánov pre kultúru, ktoré prijíma Rada EÚ. Súčasný pracovný plán Rady pre kultúru na roky 2019 – 2022 stanovuje šesť priorít európskej spolupráce pri tvorbe kultúrnej politiky: Udržateľnosť v kultúrnom dedičstve; Súdržnosť a pohoda; Ekosystém podporujúci umelcov, kultúrnych a kreatívnych odborníkov a európsky obsah; Rovnosť pohlaví; Medzinárodné kultúrne vzťahy; Kultúra ako hnacia sila udržateľného rozvoja. Európsky parlament tiež schválil definitívnu podobu nového programu Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027 s historicky najvyšším rozpočtom na podporu kultúry a audiovizuálneho sektora v EÚ. Je v ňom o.i. kladený väčší dôraz na témy v oblasti inklúzie a rovnosti žien a mužov. Europarlamentu sa podarilo presadiť, aby program povinne podporoval ženské talenty a umeleckú a profesionálnu kariéru žien, lebo ženy sú nedostatočne zastúpené v rozhodovacích pozíciách v kultúrnych, umeleckých a kreatívnych inštitúciách.
• Politiky Ministerstva kultúry SR na národnej úrovni – tvorba strategických dokumentov ako  Stratégia rozvoja kultúry a Stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike a činnosť Platformy pre kultúrny a kreatívny priemysel na úrovni MK SR za účelom participatívnej tvorby politík v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
• Napĺňanie agendy Slovensko 2030 v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu – v jednotlivých kľúčových oblastiach rozvoja sa kultúra a kreatívny priemysel nachádzajú v nasledovných obsahoch:
• v časti Ochrana a rozvoj zdrojov sú uvedené opatreniana vypracovanie politiky na podporu rodiny aj prostredníctvom kultúrneho vyžitia, pokračovanie v obnove národných kultúrnych pamiatok a v ich využívaní, posilnenie úlohy kultúrneho dedičstva v živote spoločnosti s dôrazom na zabránenie vo fyzickej degradácii, zatraktívnenie lokalít kultúrneho dedičstva aj cez kultúrny turizmus, zvýšenie rastu spotreby kultúry na Slovensku, zlepšenie interpretácie, prezentácie, manažmentu a marketingu verejných kultúrnych hodnôt, využívanie digitalizácie pri prezentácii kultúrneho dedičstva a posilnenie vzťahu ku kultúrno-historickým hodnotám.
• v časti Udržateľné využívanie zdrojov sú uvedené opatrenia na podporu a rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu, zabezpečenie rozvoja kultúrnej infraštruktúry a ochrany a udržiavania pamiatkového fondu, zabezpečenie fyzickej infraštruktúry pre kultúrne a súvisiace účely, zahrnutie rozvoja kultúrnej infraštruktúry, kultúry, kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako vzácneho verejného statku do stratégií a programov rozvoja obcí, miest a regiónov, vybudovanie systému podpory zapojenia rôznych komunít do využívania kultúrneho a kreatívneho potenciálu, podpora partnerstiev medzi sektormi kultúry a kreatívnych odvetví, miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi a aktérmi v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania.
• Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024,ktoré môže znamenať nové znenie v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu najmä vzhľadom na pandémiu.
• Väčšia miera politickej aj ekonomickej podpory nezávislých umeleckých fondov ako účinného nástroja financovania kultúry a kreatívnych odvetví, s dôrazom na peer-to-peer review, a tiež nástroja na zber rôzneho typu dát pre sektor.

EKONOMICKÉ VPLYVY

Spoločenská a umelecká hodnota kultúry bola v posledných dvoch desiatkach rokov doplnená v medzinárodných strategických materiáloch aj o hodnotu ekonomickú. Kultúrny a kreatívny sektor sa zmenil z oblasti považovanej za neziskovú a závislú na dotáciách na motor ekonomického rastu vyspelých štátov, ktorý inšpiruje ďalšie ekonomické sektory a prináša veľkú pridanú hodnotu. Kultúrne a kreatívne odvetvia sa stali súčasťou inovačného ekosystému. Tieto produkty a služby dnes majú potenciál generovať podobné zisky ako napríklad technologické inovácie v priemysle, a rovnako tak potrebujú strategickú a koncepčnú podporu štátu.

Ekonomické faktory definujú a rámcujú nasledovné tézy:

• Podpora z verejných zdrojov: absencia dlhodobejšej systematickej podpory všetkých oblastí KKP, ktorá vyplýva aj z nehomogénnosti KKP aj vo vzťahu k štátu – zložitý ekosystém rôznych interakcií verejného a súkromného sektora, resp. neziskového sektora verzus orientovaného na zisk. Verejné zdroje v KKP majú pomerne zložitú štruktúru vzájomných tokov. Veľká časť verejných zdrojov sa využíva ako príspevok na prevádzku zriaďovaných organizácií – štát alebo územná samospráva priamo zriaďuje kultúrne inštitúcie (najčastejšie z oblasti scénického umenia a kultúrneho dedičstva), ktorým pravidelne prispieva na väčšinu prevádzkových výdavkov. Časť verejných zdrojov územných samospráv sa využíva priamo na realizáciu kultúrnych podujatí. Verejné zdroje sa ďalej používajú na podporu verejnoprávnych médií, ktoré sú podporované priamo transferom zo štátneho rozpočtu, aj formou úhrad za služby verejnosti (známe aj ako tzv. koncesionárske poplatky). Ďalšia časť verejných zdrojov sa používa na poskytovanie dotácií, najčastejšie pomocou zriadených verejno-právnych dotačných fondov, prípadne prostredníctvom dotačných schém štátu a samospráv. Táto dotačná podpora sa využíva prevažne v tzv. nezriaďovanej kultúre, ktorej organizácie fungujú ako neziskové organizácie, v menšej miere ako obchodné spoločnosti. Neexistuje napr. systematická podpora výrobkov, ktoré by dizajnovali slovenskí dizajnéri, to súvisí aj s konkurencieschopnosťou a udržateľným ekonomickým vývojom.
• KKP je charakteristická rôznymi právnymi formami zamestnávania, ktoré sa často kombinujú, používa sa aj termín tzv. hybridnej práce – kombinácia závislej činnosti (zamestnania) a nezávislej pracovnej činnosti (podnikania). Fyzické osoby podnikajúce v oblasti KKP fungujú v rozličných formách, ktoré sa takisto môžu vzájomne kombinovať – práca na živnosť alebo iná samostatne zárobková činnosť podľa osobitných predpisov (napr. podľa hudobného a divadelného zákona). Práca v KKP sa často kombinuje aj s prácou v iných sektoroch hospodárstva.
• Priemerné mzdy v zriaďovaných kultúrnych inštitúciách spravidla zaostávajú za priemernými mzdami v národnom hospodárstve. Samostatne zárobkovo činné osoby v oblasti KKP sa zasa často stretávajú s prekarizáciou práce (neistý príjem na základe nestabilného dopytu), čo ale vyplýva zo samotnej povahy ich nezávislej pracovnej činnosti.
• Návratnosť investícií do kreatívneho priemyslu je viac ako v iných odvetviach previazaná s reálnym ekonomickým potenciálom spoločnosti. Výstupy kreatívnej ekonomiky z veľkej väčšiny nepatria do základného „spotrebného koša“ a majú zväčša aj špecificky nastavené trhy. Jednoducho – ak je spoločnosť „chudobná“, zrieka sa vecí, ktoré nevyhnutne nepotrebuje.
• Oblasť KKP patrí k najviac zasiahnutým sektorom hospodárstva v dôsledku pandémie COVID-19. Na niekoľko mesiacov bola úplne zastavená činnosť organizácií, ktorých kultúrne služby sú spojené s hromadnými podujatiami – divadelné a hudobné inštitúcie, kiná, festivaly, návšteva kultúrnych pamiatok, múzeí a galérií. Niektoré špecifické oblasti však zasiahnuté neboli vôbec, prípadne sa stretli s ešte väčším dopytom (napr. video streamovacie služby, počítačové hry).
• Pandémia prehĺbila a obnažila existujúce nedostatky v tomto sektore. Pandémia tiež zmenila spotrebiteľské návyky a bude mať vplyv na charakter práce a na spotrebiteľské návyky. EÚ na jednej strane proklamuje podporu kreatívnej ekonomiky, no súčasne chce riešiť aj otázky udržateľnosti, čo má vplyv na životný štýl bežného spotrebiteľa všeobecne. Táto skutočnosť ovplyvňuje výnosy v kreatívnej ekonomike, zamestnanosť i atraktivitu profesií v nej.
• Pandémia spôsobila výrazný pokles príjmov pre podnikateľské subjekty (právnické aj fyzické osoby) aj pre subjekty neziskového sektora. Dôsledkom je znižovanie kultúrnej infraštruktúry aj pokles zamestnaní v KKP.
• Dôležitým aspektom je aj definovanie ekonomických činností v kultúre, a možností viaczdrojového financovania rôznych typov subjektov a činností a aktivít.

SOCIÁLNE VPLYVY

V tejto oblasti sú sledované vonkajšie vplyvy segmentov, ako sú: demografický vývoj, pracovné a životné preferencie, geografické rozloženie, životná úroveň a životný štýl, vzdelanie apod.

• Demografický vývoj je významným elementom ovplyvňujúcim rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu. Je potrebné brať na zreteľ pokles pôrodnosti, znižujúci sa počet obyvateľstva, predlžujúcu sa strednú dĺžku života, zvyšujúci sa vek obyvateľstva a tým pádom aj zmeny na požiadavky v produktoch KKP. V tomto smere je potrebné zohľadniť vplyv „striebornej ekonomiky“ na sektor a jeho vývoj. V štatistických prognózach sa predpokladá, že najbližšie roky budú charakterizované kontinuálnym pokračovaním populačného starnutia pri zachovaní relatívne stabilného počtu obyvateľov. Po roku 2025 nastanú väčšie zmeny, kedy sa proces úbytku a starnutia obyvateľstva začne výrazne zrýchľovať. Tento vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať ďalekosiahle vplyvy na fungovanie spoločnosti. Stále viac a viac sa v umení a kultúre bude prihliadať na potreby seniorov, ktorých počet bude rásť a do istej miery aj ich ekonomická sila. S tým bude súvisieť aj ich aktívne celoživotné vzdelávanie.
• Životná úroveň a životný štýl – významným zdrojom zmien v spôsobe kultúry žitia, správania sa a v spôsobe života sú priebežné zmeny v hodnotovom systéme. Významne sa mení spôsob vnímania hodnoty rodiny a náboženstva a narastá hodnota voľného času a jeho samotného trávenia. Ako základ rozvoja kvality života je potrebné chápať predovšetkým sociálnu súdržnosť.  Rast kvality života môžeme dosiahnuť podporou a rozvojom vzdelávania, posilňovaním výskumu a vývoja vo všetkých oblastiach spoločnosti, zavádzaním inovácií. Kvalitu života nie je možné hodnotiť len z pohľadu materiálneho, ale je veľmi dôležité sledovať a hodnotiť vzdelávanie, zdravie, využívanie voľného času a aktívny prístup k vlastnému osobnostnému rozvoju. Výrazne sa napr. zmenil postoj verejnosti k zdravému stravovaniu a zdravému životnému štýlu. Spôsob práce, kultúra a životný štýl spolu veľmi úzko súvisia. Kultúra sa stane nesmierne dôležitou súčasťou životného štýlu, pretože bude protiváhou prevládajúcich spôsobov práce, ktoré sa vykonávajú vo virtuálnom svete počítačov. Skúsenosť z kultúrnych a umeleckých projektov bude niečo, čo budeme môcť spoločne zdieľať. Práca ako taká bude značne individualizovaná a vykonávaná prostredníctvom počítačov bez potreby fyzickej spolupráce tak, ako tomu bolo v minulosti.
• Vzdelanie – významne sa zvyšuje vzdelanosť obyvateľstva. Prichádzajú požiadavky na inovatívne metódy rozvoja nových vedomostí, zručností a ich uplatnenie v praxi, čo bude mať vplyv aj na kultúrnu produkciu.
• Kultúrny faktor – kultúrny kontext prostredia je očividný faktor ovplyvňujúci sektor KKP, napr. či daná aktivita/žáner/typ kultúrnych, resp. umeleckých aktivít má historicko-kultúrne ukotvenie v území/regióne. Napr. tradícia mestskej a vidieckej kultúry v Českej republike je diametrálne odlišná od mestskej a vidieckej kultúry v SR, čo vplýva na problémy v sieti divadiel, v obľúbenosti istých žánrov – v SR najmä folklór, či v distribúcii kultúrnych statkov (menej miest ako obcí, následne komplikovanejšia fyzická infraštruktúra v kultúre – domy kultúry, technologicky vybavené priestory a pod.). Iným príkladom je obľúbenosť jednotlivých typov aktivít, napr. nový cirkus či pantomíma ako žáner s malou cieľovou skupinou, naopak folklór a remeslá s veľkou a pod.

TECHNOLOGICKÉ VPLYVY

Rapídny rozvoj digitalizácie a automatizácie dnes stavia kreativitu do stredu hospodárskeho rozvoja. Tá predstavuje najdôležitejší zdroj, ktorý majú štáty k dispozícii, a býva označovaná za ropu 21. storočia. Je základom rozvoja spoločnosti, konkurencieschopnosti aj hospodárskeho rastu a pravidelne sa radí medzi kľúčové zručnosti budúcnosti. Výhodou kreativity je, že je zdrojom obnoviteľným a nevyčerpateľným. Vytvára neautomatizovateľné miesta, je základom pre inovácie a kľúčovým predpokladom k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja. Spolupráca kreatívnych jedincov je následne zásadná pre rozvoj kreatívnej ekonomiky, ktorá predstavuje spojenie vedy, technológií, ekonomiky a kultúry. Ekonomická kreativita sa tak stáva procesom, ktorý vplýva na technologické inovácie, vedeckú kreativitu a experimentovanie v KKP, čím sa vytvárajú nové prepojenia medzi vedomosťami a kreatívnymi riešeniami, čo má výrazný vplyv aj na technologickú kreativitu sektora.

Počítačové technológie stále výraznejšie zasahujú do oblasti tvorby, zdieľania i využívania (konzumácie) produktov a služieb v sektore KKP. Medzi najvýznamnejšie technologické trendy patria:

• Gamifikácia – proces aplikácie herného dizajnu a herných mechanizmov v nehernom, umeleckom i informačnom kontexte. Gamifikácia vytvára hernú vrstvu v rámci skutočného sveta, medzi pozitívne vplyvy patrí zvýšená motivácia, mechanizmy spätnej väzby a personalizácia, schopnosť upútať pozornosť ľudí a zapojiť ich do činnosti, prípadne ovplyvňovať ich správanie.
• Virtuálna realita (ďalej len „VR“) a rozšírená realita (ďalej len „AR“) vytvárajú a využívajú umelé prostredie, ktoré je schopné oklamať zmysly používateľov a vyvolať v nich pocit, že v danom prostredí naozaj sú. Je predpoklad, že vývoj počítačových grafických systémov bude zohrávať významnú úlohu pri posilňovaní pozície týchto technológií na trhu. Aplikáciou VR a AR je imerzívne umenie, ktoré vťahuje diváka, resp. recipienta priamo do deja a ten sa stáva jeho súčasťou.
• Dátová ekonomika (Big Data) – zber údajov o konzumácii kultúrnych produktov: veľké súbory údajov, ktoré jednotlivci i celá spoločnosť generujú a ktoré v digitálnej podobe reflektujú naše konanie a správanie, možno analyzovať na odhalenie vzorov, trendov a asociácií. Analýza veľkých dát môže objasniť vznikajúce kultúrne trendy z hľadiska umenia a humanitných vied. Dáta môžu slúžiť ako zdroj poznania potenciálneho publika (využitie v oblasti marketingu), ale aj ako zdroj umeleckej tvorby.
• Služby zdieľanej ekonomiky/Blockchain – Blockchain je distribuovaná (databázová) technológia, ktorá umožňuje zaznamenať a distribuovať digitálne informácie, ale nedovoľuje ich editovať. Aplikácie technológie v kultúrnej produkcii môžu priniesť lepšiu ochranu autorských práv tvorcov, zabezpečenia autentickosti diel, transparentnosť predaja a nové ekonomické modely fungovania vzťahu tvorcu a konzumenta umenia, bez potreby sprostredkovateľov. Samostatným konceptom ekonomického modelu v kontexte zdieľanej ekonomiky je aplikácia zdieľaného príjmu, t. j. financovanie kreatívnych projektov súkromnými investormi výmenou za podiel na ich budúcom príjme.
• UX design – User experience design je oblasť dizajnu, ktorá sa zaoberá pocitmi a zážitkami človeka pri interakcii so systémom. Perspektívnym smerom vývoja v umeleckej oblasti môže byť aplikácia princípov používateľského zážitku pri tvorbe umeleckých (multimediálnych) diel.
• Umelá inteligencia (ďalej len „UI“) – oblasť poznania, ktorá sa venuje konštrukcii i využívaniu inteligentných strojov a zariadení. Medzi prejavy inteligentného správania sa už tradične zaraďujú také typy mentálnych a nadväzujúcich fyzických aktivít ako ukladanie a spracúvanie poznania, uvažovanie, riešenie problémov, vnímanie, rozpoznávanie a produkcia reči, učenie sa, plánovanie, schopnosť manipulovať a hýbať s objektmi. Využitie UI v procesoch umeleckej tvorby i spracovania informácií so sebou prináša mnohé nové výzvy, od otázok zamestnanosti určitých kategórií pracovníkov v sektore KKP, až po potrebu riešenia au

LEGISLATÍVNE VPLYVY

Externé faktory, ktoré vymedzujú, limitujú resp. zasahujú do oblasti tvorby, rozširovania a „spotreby“ produktov a služieb v sektore KKP na úrovni národnej a medzinárodnej legislatívy, zahŕňajú:

• špecifickú odbornú legislatívu – právny rámec usmerňujúci aktivity v jednotlivých špecifických oblastiach, napr. médiá a audiovízia, umenie, kultúrne dedičstvo a pod.
• legislatívny rámec verejnej služby – zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o verejnom prístupe k informáciám, zákon o verejnom obstarávaní a pod., limity v oblasti efektívnosti a flexibility nastavenia problematiky ľudských zdrojov,
• legislatívu na ochranu duševného vlastníctva – vzhľadom na charakter sektora predstavuje ochrana duševného vlastníctva významnú tému, a to predovšetkým so zreteľom na autorské právo: jasne definované licencie so zohľadnením nových nástrojov prezentácie, vyváženosť ochrany práv autora k autorským dielam aj ochrany práv iných (odvodených) nositeľov práv (napr. zamestnávateľov, držiteľov licencií) v súvislosti s presadzovaním verejného záujmu (prístup verejnosti k dielam, podporovanie kreativity a pod.),
• aproximáciu európskej legislatívy – európske smernice, medzinárodné zmluvy a dohovory,
• teritoriálny princíp aplikácie legislatívy,
• legislatívne podmienky podnikania v kreatívnych odvetviach – špecifické charakteristické znaky subjektov v KKP, ktoré ich odlišujú od „bežného“ podnikania (špecifické trhové podmienky, produkcia tovarov, ktoré sú svojou podstatou „kultúrne“, práca s ľuďmi, ktorí sú často zameraní viac na obsah ako na komerčnú stránku), pričom obyčajne ide o veľmi malé podniky (mikro-MSP),
• legislatívne nastavenia týkajúce sa vplyvu technológií na spoločnosť a jednotlivca, pokiaľ ide o ochranu súkromia a osobných údajov.

EKOLOGICKÉ VPLYVY

Zelená ekonomika ako jeden z leitmotívov 21. storočia, a to aj v kontexte reakcie na pandemickú situáciu COVID-19, je oblasťou, na ktorú v čoraz výraznejšej miere reagujú aj kultúra, umenie, architektúra či dizajn. Ekologické vplyvy budú mať stále väčší a zásadnejší vplyv na podobu kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu. Bude sa to prejavovať viacerými spôsobmi.

Stúpne nárast potreby recyklácie materiálov v prospech ich novej funkcie alebo využiteľnosti. Ukazuje sa to v dizajne, módnej tvorbe či v úžitkových disciplínach. S tým bude súvisieť aj nárast práce s novými materiálmi, ktoré budú buď recyklovateľné alebo nezaťažia životné prostredie svojím dlhým časom rozpadu. Ďalej bude narastať tzv. „slow“ fenomén, ktorý spomalí spotrebiteľský apetít a upriami pozornosť na výrobky, ktoré sa budú používať značnú časť života jednotlivca. Musia mať však dobrý dizajn, materiál a funkčnosť. Viac sa budeme sústreďovať na kvalitu než na kvantitu. Snahou bude nebúrať, ale skôr opravovať stavby, čo nebude tak výrazne zaťažovať uhlíkovú stopu. Pri výstavbe a záhradnej architektúre sa bude v plnej miere uplatňovať zásada zelenej architektúry, zadržiavanie dažďovej vody a výsadba zelene.

Bude sa pomaly meniť aj spôsob spolupráce postavenej na etike tých, ktorí budú rešpektovať ekologický zreteľ, čo bude nútiť potenciálnych partnerov k nápravám v tomto smere. V prípade umenia sa do popredia budú dostávať ekologické témy ako hlavné obsahy diel. Ekologické vplyvy na umenie, kultúru a kreatívny priemysel budú mať vplyv aj na charakter spôsobu práce, pôjde o interdisciplinárne projekty, v ktorých sa bude vykonávať aj istý druh umeleckého výskumu, čiže autor prenikne do problematiky, ktorá umeniu nie je vlastná. Posilní sa umelecký aktivizmus v tejto veci. Budú sa stierať hranice medzi umením, kultúrou a environmentálnymi akciami, ktorých snahou bude napr. aktívne zachrániť nejaký biotop, resp. zvrátiť klimatické zmeny. Mnohé tieto projekty budú organizované kolektívne a na dobrovoľníckej báze, ale musia vzniknúť aj účinné mechanizmy zo strany štátu alebo podnikateľského sektora, ktoré by takéto iniciatívy podporili.