Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza) – sektor chémia – Príležitosti

• Analýza sektora
  • PESTLE analýza – sektor chémia
    • Politické
    • Ekonomické
    • Sociálne
    • Technologické
    • Legislatívne
    • Enviromentálne
  • PESTLE analýza – sektor farmácie
  • Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza) – sektor chémia
    • Silné stránky
    • Slabé stránky
    • Príležitosti
    • Ohrozenia
  • Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza) – sektor farmácia

Opportunities – Príležitosti:

• Kľúčová úloha chémie ako vedných odborov pre rozvoj civilizácie, zabezpečenie vysokej kvality života a zdravia, zabezpečenie surovinových zdrojov priemyslu, dostatku (čistých) energetických a potravinových zdrojov, ekologického transportu, bývania, inovatívne obehové hospodárske modely na nakladanie s odpadom (komunálnym a priemyselným), progresívne materiály pre zdravotnícke a iné technológie a stavebníctvo, 3D tlač na miestnu výrobu atď. a zabezpečenie riešení environmentálnych záťaží.
• Chemická recyklácia uhlíka, zhodnocovanie odpadu (komunálneho a priemyselného), obeh materiálových tokov a vývoj nových materiálov sú aktuálne výzvy v celom výrobnom sektore, na ktoré môže dať odpoveď iba chémia. Tieto trendy si vyžadujú výrazné posilnenie adaptácie študijných programov a prípravu odborne vzdelaných špecialistov schopných realizovať nové technológie do praxe.
• Ochota a nevyhnutnosť absolventov stredných odborných škôl, ale aj vysokých škôl zameraných na spracovanie plastov, spolupracovať na inováciách v oblasti odpadového hospodárstva (rôzne typy recyklácie) a angažovať sa v oblasti obehového hospodárstva.
• Inovatívne potraviny, aditíva a nutričné doplnky môžu prispieť k riešeniu problémov výživy obyvateľstva pri náraste svetovej populácie a zhoršujúcej sa dostupnosti potravinových zdrojov.
• Spoločnosti v plastikárskom odvetví rozširujú svoju výrobu – zväčšujú kapacitu podnikov a tým sa zvyšuje potreba špecialistov.
• V budúcnosti plastikárskeho odvetvia je veľká perspektíva, a to najmä v oblasti odpadového hospodárstva, nových materiálov, biodegradovateľných materiálov, nových technológií (aditívne technológie), ktoré dávajú vysokú perspektívu uplatnenia absolventom VŠ aj v oblasti výskumu, ale aj absolventom SOŠ.
• Existencia Slovenského plastikárskeho klastra, ktorého primárnou úlohou pri vzniku bolo vzdelávanie na všetkých úrovniach, a to najmä neformálne vzdelávanie, ktoré by zabezpečilo trvalé skvalitňovanie ľudských zdrojov v oblasti spracovania plastov a v súvisiacich odvetviach (usporadúvanie seminárov Trendy v plastikárskej výrobe, Keď plastový odpad nie je odpad….).
• Existencia zákona o celoživotnom vzdelávaní, umožňujúca formálne a neformálne vzdelávanie, a informálne učenie sa.
• Existencia VŠ so zameraním na štúdium chémie, možnosti medzisektorového štúdia na VŠ (vysokoškolský zákon), napr. pre plastikárov (možnosti prípravy aj na strojárskych fakultách vo vyšších ročníkoch so špecializáciou na spracovanie plastov).
• Existencia programov ERASMUS – výmenný program pre študentov VŠ umožňujúci štúdium v zahraničí a získanie skúseností.
• Zavádzanie inovácií do vzdelávania (inovatívnych metód) vo výučbe prináša aj zvýšené nároky na učiteľov.
• Príprava budúcich absolventov v oblasti digitálnych zručností.
• Ďalšie zatraktívnenie práce v sektore prostredníctvom zamestnaneckých benefitov a „citizenship“ programov (tzn. možnosť zapojiť sa do spoločensky prospešnej aktivity zameranej na ľudí v núdzi, školy, nemocnice, útulky pre zvieratá, okolie pracoviska a mesto, životné prostredie a i., v pracovnom čase).
• Zmapovanie základov progresu sektoru.
• Intenzívnejšie zapojenie odborníkov z praxe do výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach (základné, stredné školy, univerzity).
• Vhodne profilované stredoškolské odbory vzdelávania pripravujúce absolventov pre požiadavky trhu práce.
• Vytvorenie celoštátnej súťaže diplomových/bakalárskych/dizertačných prác v oblasti chémie s ocenením najlepších študentov.
• Zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily pomocou kurzov ďalšieho vzdelávania a celoživotného vzdelávania.
• Nastavenie štátnej politiky a priorít v oblasti Obehového hospodárstva v súlade s požiadavkami EÚ a v oblasti Výskum a vývoj môžu podporiť vznik nových druhov pracovných pozícií.
•  Podpora digitálnej transformácie a automatizácie výroby – vývoj a výroba nových inovatívnych produktov, pri ktorej sa dá predpokladať vznik nových malých a stredných podnikov so špecializovanou produkciou podľa potrieb trhu. Tie budú vytvárať nové pracovné miesta, pravdepodobne pre pracovnú silu s vyššou kvalifikáciou.
• Aktívna propagácia produktov chemického priemyslu.
• Podpora súkromného sektora, malých podnikov.
• Efektívne využitie štrukturálnych fondov EÚ v súčasnom a novom programovom období.
• Lepšia spolupráca s vybudovanými vedeckými parkami a výskumnými centrami.
• Podpora rozvoja vzdelanosti a zachytenie potenciálu spoločného európskeho trhu práce.
• Budovanie spoločných laboratórií VŠ a podnikov.
• Vybudovanie unikátnych biotechnologických kapacít/centier pre potreby rozvoja obehovej ekonomiky.
• Tvorba atraktívneho prostredia pre študentov a pedagógov.
• Zachytenie nových biotechnologických smerov a riešenie potrieb priemyslu a spoločnosti (nanobiotechnológia, environmentálna biotechnológia …).
• Psychologicko-sociálny kontext – biologizácia najmä chemických technológií zlepší environmentálny obraz týchto výrob v spoločnosti.
• Silné napojenie sektora na mnohé odberateľské odvetvia (poľnohospodárstvo, elektrotechnika, automobilová výroba, potravinárstvo, stavebníctvo…). Z hľadiska personálneho zabezpečenia prax bude čím viac vyžadovať odborníkov s medziodvetvovým vzdelaním, napr. chemické strojníctvo, chemik – IT a pod.
• Podpora start-upov a malých a stredných podnikov.