Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Predpokladané vývojové tendencie v sektore

Predikciu rozvoja sektora by bolo možné rozdeliť na dve časti. Jedna časť je vývojový trend zamestnanosti v oblasti čisto výrobných podnikov (zvyčajne veľké zahraničné podniky), a druhá časť podnikov, ktoré poskytujú aj služby (zvyčajne ide o malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“)) z hľadiska kvalifikácie. Celkovo však je možné predpokladať významný nárast zamestnanosti v tomto sektore.

Okrem základných inovácií v sektore ako je automatizácia, digitalizácia, robotizácia, umelá inteligencia, ktoré majú dosah v podstate na všetky odvetvia nášho hospodárstva, bude mať z globálneho pohľadu veľký vplyv na rozvoj a nové smerovanie elektrotechnického priemyslu na Slovensku aj pokračujúci rozvoj obnoviteľných zdrojov energie – hlavne vývoj a výroba batérií, rozvoj elektromobility a s tým súvisiace odvetvia. Podľa očakávaní dôjde k vzniku nových podnikov, ktoré budú fungovať ako dodávateľské firmy pre hlavných investorov. Pre slovenské podniky bude veľká výzva, ako sa tohto rozvoja chytia a ako ich v tom podporí štát.

Práve elektromobilita bude mať výrazný vplyv na novú štruktúru zamestnanosti a požiadavky na vzdelanie. Už dnes patrí Slovensku v počte vyrobených automobilov na jedného obyvateľa prvé miesto na svete a predpokladá sa, že v roku 2025 mu bude opäť patriť popredná priečka vo výrobe elektromobilov na jedného obyvateľa. Podniky, ktoré dnes vyrábajú spaľovacie motory, hlavne pre európsky trh, sa budú musieť preorientovať alebo rozšíriť výrobu aj o výrobu elektromotorov a ostatné elektronické komponenty, čo nutne zvýši dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile z odboru elektrotechnika.

S rozvojom elektromobility nastane hromadná výroba a používanie batérií, a s tým súvisí potreba kvalifikovaných pracovníkov – elektrotechnikov nielen do výrobných podnikov, ale aj do podnikov služieb (nakoľko bude potreba tieto výrobky inštalovať a servisovať), a taktiež aj do sektora výskumu a vývoja, čo sa už dnes deje. To napríklad bude znamenať zmenu pomeru kvalifikácie zamestnancov v servisných strediskách v prospech elektrotechnikov. V tomto duchu by mala nastávať aj zmena alebo rozšírenie osnov výučby na stredných odborných školách. S rozvojom elektromobility bude musieť nastať masívna investícia do rozvoja budovania energetickej infraštruktúry a služieb, čo prinesie nové výzvy a potreby zamestnania. Bude potrebná veľká investícia do infraštruktúry nabíjacích staníc, vrátane batériových úložísk, ktoré budú ich neoddeliteľnou súčasťou, a pre toto všetko bude potrebný kvalifikovaný personál.

Konkurencieschopnosť a požiadavky na ľudské zdroje

Rastúce zvyšovanie automatizácie a znižovanie nákladov firiem bude viesť k poklesu záujmu o zamestnancov s nižšou kvalifikáciou, a naopak bude rásť dopyt po zamestnancoch s vyššou kvalifikáciou. Ďalším smerom, ktorý podporí rozvoj zamestnanosti v elektrotechnickom priemysle, je aj tlak Európskej únie na výrobcov spotrebnej techniky, na „právo na opravu“, čo bude viesť k zvýšenému dopytu po kvalifikovaných pracovníkoch v sektore služieb.

Zaoberať by sme sa mali aj rozložením elektrotechnického priemyslu na Slovensku, a potom podľa regiónov rozdeliť/zhrnúť potreby tohto odvetvia – s tým úzko súvisí aj prehodnotenie a orientácia škôl v daných lokalitách, migrácia obyvateľstva, investície.

Všetky požiadavky na zamestnancov by sme mohli rozdeliť podľa veľkosti a zamerania podnikov:

Samozrejme bude rásť dopyt po vysokokvalifikovaných zamestnancoch s ukončeným vysokoškolským stupňom štúdia prvého, druhého alebo tretieho stupňa a to hlavne vo firmách, ktoré sa zaoberajú výskumom a vývojom, ktorých v poslednom období pribúda. Práve toto je priestor na úzku spoluprácu slovenských univerzít a priemyselných podnikov.

Rekvalifikácia

V súčasnosti môžeme rekvalifikáciu pracovníkov v elektrotechnickom priemysle rozdeliť nasledovne:

V kontexte  prvého bodu je možné, v prípade nedostatku zamestnancov v elektrotechnickom priemysle (najmä vo výrobných podnikoch, kde zamestnanci pracujú na montážnych linkách), pokiaľ sa v danej lokalite nachádzajú perspektívni zamestnanci, rýchle preškolenie. V prípade rekvalifikácie za účelom dosiahnutia kvalifikácie elektrotechnik podľa § 21 Vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. však rýchle preškolenie nie je možné a ani optimálne, nakoľko na jej dosiahnutie je nutné splniť aspoň jednu z uvedených podmienok:

V tomto prípade by malo ísť o systematický prístup, najmä v lokalitách, kde je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a predpokladajú sa investície, a táto pracovná sila bude v tejto lokalite aj dlhodobo perspektívna. V tomto smere je nutná súčinnosť a flexibilita slovenského odborného školstva, aby sa vedelo pružne prispôsobiť požiadavkám trhu pri príchode investora. Pokiaľ budeme brať do úvahy stredné odborné školstvo, tak tento interval pružnosti by pri zvýšenej iniciatíve mohol byť niekde okolo štyroch až piatich rokov (čas potrebný na vyškolenie elektrotechnika podľa §21 Vyhlášky č. 508/2009 Z. z. (s výnimkou dosiahnutia elektrotechnického minima)).

Vzdelávanie v sektore

V súčasnej dobe je výrazný trend preferovať u žiakov zo základnej školy predovšetkým odbory netechnického smeru. Tento trend predstavuje odliv potencionálne kvalitných žiakov z technických odborov na odbory humanitného smeru. Pokiaľ nedôjde v blízkej dobe aspoň k vyrovnaniu záujmu žiakov o technické odbory, bude to mať negatívny vplyv na oblasť technického priemyslu. Kvôli pandémii Covid-19 bolo dosť výrazne obmedzené vzdelávanie vo všetkých oblastiach, nevynímajúc ani oblasť elektrotechniky, čo predstavuje dosť citeľný problém, lebo dištančná forma výučby neumožňuje v elektrotechnike dostatočný rozvoj praktických zručností.

Školstvo začína pociťovať rastúci tlak a potrebu duálneho vzdelávania práve od zamestnávateľov, ktorí túto formu vítajú kvôli rýchlemu nadobúdaniu praktických zručností a vytváraniu pracovných návykov u žiakov. V rámci duálneho vzdelávania sa kladie dôraz predovšetkým na praktické skúsenosti, ale pri bližšom pohľade absentujú teoretické vedomosti v dostatočnej hĺbke, aby na nich bolo možné budovať požadované praktické skúsenosti a zručnosti. Vzdelávanie v oblasti elektrotechniky a techniky je aj vo všeobecnej rovine náročné, nakoľko potreby praxe sa dynamicky menia a zároveň je zložité predpokladať presný vývoj, ktorým sa tento sektor bude uberať v najbližších desaťročiach. Už teraz však vieme s určitou istotou predpokladať, že bude neustále dochádzať k masívnemu rozvoju oblasti automatizácie, smart technológií, umelej inteligencie a robotiky.

Táto vízia predstavuje veľmi náročnú výzvu pre súčasné školy, ktoré sú zamerané na odborné technické vzdelanie, vzhľadom na fakt, že sa tieto technológie rýchlo vyvíjajú, pre jednotlivé školy je ich obnova a zabezpečovanie nesmierne finančne náročná a je obťažné v rámci vzdelávania udržiavať moderný trend, ktorý si vyžaduje technická prax. Ak však tieto trendy školstvo nebude neustále sledovať a napĺňať, budú absolventi týchto odborov čochvíľa pre prax a pracovný trh nepoužiteľní.

Už v dnešnej dobe môžeme pozorovať, že požiadavky zamestnávateľov na absolventov častokrát výrazne presahujú študijné kurikulum, predovšetkým v oblasti moderných technológií. Jedným z problémov je aj nedostatok odbornej študijnej literatúry, nedostatočná kompetentnosť a odbornosť učiteľov v rámci moderných trendov vo vzdelávaní a technológiách, pričom na svoje dovzdelávanie nemajú adekvátnu finančnú motiváciu a pre odborníkov z praxe nie je možnosť vyučovať dostatočne lukratívna, preto je personálne obsadenie týchto pozícií ozaj náročné, často sa javí skoro nemožné. Jednou z možností na prilákanie odborníkov z technickej praxe by bolo napríklad daňové zvýhodnenie ich zamestnávateľov – právnických osôb. Školy stále zápasia s faktom, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na potrebné zabezpečenie moderných technológií a firmám spolupráca so školami nepripadá ani atraktívna, ani rentabilná. V zahraničí sa stretávame s trendom, že v prípade spolupráce škôl a spoločností, má daná spoločnosť štátom garantované výhody (napr. daňové úľavy a zvýhodnenia vo vzťahu k poskytovanej infraštruktúre pre školy). Zo strany štátnej politiky vzdelávania je absolútne nevyhnutné revidovať a aktualizovať štátne vzdelávacie programy pre stredné odborné školstvo, pretože od vytvorenia v roku 2013 nenastala žiadna výrazná zmena v obsahu a štruktúre štátnych vzdelávacích programoch (ďalej len „ŠVP“), ani normatívov materiálovo-technického a priestorového zabezpečenia (ďalej len „MTaPZ“). V prípade, ak nedôjde zo strany štátu k výraznému zvýšeniu podpory odborného vzdelávania, nebudú školy schopné kopírovať aktuálne trendy a požiadavky technickej praxe. V rámci podpory sektora je nevyhnutná nielen systematická finančná, ale aj masmediálna podpora.

Budúci rozvoj elektrotechnického priemyslu nevyhnutne predpokladá modernizáciu slovenského odborného školstva, užšiu spoluprácu s podnikmi a pokračovanie v podpore duálneho vzdelávania. V dnešnej dobe, keď už v takmer každom zariadení sa nachádza mikroprocesor, rastie potreba elektrotechnikov na trhu práce čoraz viac. Vo vzdelávaní vzniká nutnosť vytvorenia nových odborov, a to ako v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie, či je to už fotovoltika, alebo aj v súvislosti s energetickými úložiskami pre rozvoj infraštruktúry nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Podpora vzdelávania je nutná taktiež pre:

V rámci skvalitňovania odborného školstva je nevyhnutné takéto vyučovanie zastrešiť aj odborníkmi z praxe. Oblasti, ktoré je potrebné pokryť pri príprave naozaj kvalitných absolventov, sa v žiadnom prípade nezaobídu bez skutočne kvalitných odborníkov priamo z praxe, ktorí budú tieto predmety vyučovať. Spoliehať sa na prípravu týchto pedagogických zamestnancov prostredníctvom pedagogických fakúlt, nie je v žiadnom prípade možné. Bolo by vhodné zvážiť, akým spôsobom prilákať vysokoškolsky vzdelaných odborníkov technických smerov, aby boli ochotní sa o svoje skúsenosti podeliť s budúcou generáciou. Toto, žiaľ, nie je možné bez patričného finančného ohodnotenia. Stálo by preto za zváženie, či by takto vzdelaní odborníci nemali byť finančne odmeňovaní na základe iných platových tabuliek ako štandardní pedagogickí zamestnanci, ktorí nemôžu tieto odborné predmety pokryť. Je dosť scestné očakávať, že absolvent vysokoškolského vzdelania technického smeru (napríklad programátor), ktorý v bežnej technickej praxi má možnosť zarobiť 3 násobok učiteľského platu, by sa rozhodol opustiť túto prax a prijať povolanie učiteľa. Ak máme záujem vzdelávať budúce generácie odborníkov skutočnými odborníkmi, je nevyhnutné zvážiť aj istú formu kompenzácie za to, že sú ochotní sa o svoje know how podeliť.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.