Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V tejto časti dokumentu sa Sektorová rada zamerala na predikciu ďalšieho vývoja verejnej správy do roku 2030 s prihliadnutím na inovácie, technologické a procesné zmeny a ich dopady na ľudské zdroje. Sektorová rada pre verejné služby a správu identifikovala hlavné inovácie, ktoré majú a budú mať vplyv na sektor verejnej správy.
Debyrokratizácia je trend znižovania celkovej administratívnej záťaže, zefektívňovania a zrýchľovania procesov. Zároveň je spojená so snahou o odbúravanie rezortných prístupov k plneniu zverených úloh. Často je úzko spätá s elektronizáciou služieb a digitalizáciou.[1] Predstavuje celkové zrýchlenie a zefektívňovanie procesov vo verejnej správe. Je spojená s odbúravaním rezortných náhľadov a vytváraním multidisciplinárnych pracovných a riadiacich skupín.
Strategické využívanie informačných technológií a digitalizačných trendov zvyšuje celkovú efektívnosť procesov, zjednodušuje život občanov a znižuje administratívne bremeno. Tento inovačný trend zahŕňa elektronické služby verejnej správy, e-Government, využívanie GPS a GIS nástrojov pre potreby verejnej správy a plánovania. Zavádzanie týchto technologických inovácií si vyžaduje aj procesné a legislatívne zmeny. Pre občanov je základom zlepšovanie práce s agendovými systémami a SW, zjednodušovanie procesov, ako aj zavádzanie prvkov umelej inteligencie do nástrojov slúžiacich pre riadenie procesov vo verejnej správe. Programovým základom digitálnej transformácie je vládna nadrezortná stratégia vyjadrená v dokumente Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030.[2]
Je zrejmé, že systém, v ktorom má aj najmenšia obec zabezpečovať rovnaké kompetencie ako najväčšie mestá, je nevyhnutné zmeniť napríklad formou zriaďovania centier zdieľaných služieb, ktoré by fungovali pre viacero obcí. Centrá zdieľaných služieb sú prostriedkom pre modernizáciu funkcionality výkonu samosprávnych činností. Predstavujú spoločný úrad strediskovej obce, ktorá bude vykonávať pre regionálne blízke obce s menším počtom obyvateľov úlohy napr. stavebného, školského, sociálneho úradu. Medziobecná spolupráca zároveň odstupňuje kompetencie medzi jednotlivými samosprávami a napomôže k zefektívneniu prác, úspore finančných prostriedkov a poskytovaniu vysoko odborných služieb pre obyvateľov. Centrálna obec (resp. stredisková obec alebo obec so sídlom spoločného obecného úradu) na výkon agendy poskytne kvalitného experta, ktorý bude činnosť vykonávať pre viacero obcí naraz. Pridanou hodnotou je vytvorenie pracovných pozícií pre odborníkov, ktorí z dôvodu minimálnych pracovných príležitostí, ako i nedostatočnej finančnej motivácie, opúšťajú svoj región a odchádzajú za pracovnými príležitosťami do metropol prípadne zahraničia. Súčasne je nutné predikovať generačnú výmenu a pripraviť sa na bezprostrednú zastupiteľnosť zamestnancov v preddôchodkovom či dôchodkovom veku, napríklad šikovnými absolventmi vysokých škôl, ktorým však chýbajú pracovné a praktické skúsenosti. Vzhľadom na to, že je kladený čoraz väčší dôraz na digitalizáciu, dostupnosť služieb a modernizáciu, je potrebné tento proces aktivovať tak, aby sa zefektívnil a zosúladil výkon a refinancovanie štátom prenesených kompetencií pre mestá a obce. Efektívnym riadením sa zabezpečí zníženie regionálnych disparít, zefektívni využívane európskych fondov, posilní sa projektová a rozvojová aktivita, obnoví regionálna ekonomika a zároveň zostane zachovaná integrita každej obce. Konštruktívnym procesom, zavádzaním inovatívnych riešení a prípravou je možné docieliť zvýšenie významu samosprávy ako konkurencieschopnej investičnej jednotky. Veľkou témou v samospráve je aj budovanie a rozvoj projektových útvarov, architektonických útvarov a analytických jednotiek, ako aj rozvoj obecných podnikov, príspevkových a rozpočtových organizácií.[3]
Cieľom strategického plánovania je zlepšiť plánovanie ľudských zdrojov na základe kvalifikovaných dát a s ohľadom na aktuálne potreby trhu a požiadavky zamestnávateľov ako aj prognózy v oblasti ľudských zdrojov. Modernizácia riadenia ľudských zdrojov zahŕňa viacero aktivít, napríklad zavedenie nových foriem marketingovej kampane na voľné pracovné pozície v štátnej službe, jednotné vstupné adaptačné vzdelávanie štátnych zamestnancov, rozvoj líderstva v štátnej službe, podpora talent manažmentu, identifikácia a vyhľadávanie potenciálnych lídrov (vytvorenie tzv. talent pools so zameraním na ich kariérny rast a rozvoj), zabezpečenie diagnostiky a špeciálneho vzdelávania pre lídrov (potenciálnych aj existujúcich) prostredníctvom Centra vzdelávania a hodnotenia Úradu vlády SR.[4]
Pod touto inováciu sa rozumie aplikovanie viacerých typov komunikačných platforiem vo verejnej správe. Rýchla komunikácia a znižovanie formálnosti interakcie medzi verejnou správou a obyvateľmi vychádza zo zmeny klasických komunikačných postupov najmä zapájaním interaktívnych a sociálnych kanálov do komunikácie s obyvateľmi. Inovácia je spojená využívaním chatboxov a mobilných aplikácií na komunikáciu s úradmi verejnej správy, s budovaním podporných a komunikačných centier. Výsledkom procesov je napríklad zrýchľovanie informovania obyvateľstva o prijímaných rozhodnutiach, dôslednejšie zdôvodňovanie rozhodnutí, predkladanie dokumentov na diaľku a presun vybavovania agendy do virtuálneho prostredia.[5]
Práca s dátami a voľný tok dát a poznatkov je spojený s exponenciálnym nárastom informácií, uplatňovaním princípov otvoreného vládnutia, princípov open data a demokratizáciou prístupu k informáciám a údajom verejnej správy. To si vyžaduje publikovanie veľkého množstva údajov, informácií a rozhodnutí v elektronických formách a prenos komunikácie s občanmi do elektronickej podoby. Nastupuje princíp „data driven state“ v rozhodovaní verejnej správy a prijímanie rozhodnutí a ich odôvodňovanie na základe objektívne získaných a overiteľných faktov a dát. Evidentná je snaha o zlepšovanie spôsobu rozhodovania na základe vyhodnocovania veľkého množstva údajov pre tvorbu rozhodnutí a návrhov riešení.[6]
Automatizácia opakovaných procesov a snaha o automatické poskytovanie proaktívnych služieb pre občana v rámci konkrétnej životnej situácie.[7]
Budovanie riadiacich systémov, bezpečnostných monitorovacích systémov, systémov včasného varovania a podobne. Streamovanie údajov a vyhodnocovanie dát v reálnom čase a ich využitie pre analyticky podložené smart rozhodovanie vo verejnej správe.[8]
Ukladanie údajov do zdieľaných úložísk, uplatňovanie princípov cloud first, budovanie vzdialeného prístupu do agendových a kancelárskych systémov, zmena spôsobu práce verejnej správy a presun agendy do virtuálneho prostredia, akcelerovaný aj pandémiou COVID-19.[9]
Zvyšujúca sa intenzita a miera dopadov kybernetických hrozieb na verejnú správu si vyžaduje zavádzanie nových metód informačnej a kybernetickej bezpečnosti, ako aj osvojenie si nových kompetencií zamestnancov verejnej správy. [10]
Plnenie úloh vyplývajúcich zo záväzkov voči EÚ, ako aj zdieľanie časti kompetencií a agend v rámci EÚ a jednotnosť ich vykonávania, znamená prijímanie jednotných riešení, ako aj budovanie a prepájanie jednotných IS/SW systémov naprieč EÚ.[11] [12]
Inovácia je zameraná na posilňovanie foriem krízového riadenia, koordinovanú realizáciu opatrení v prípade krízových situácií a zapojenie väčšieho rozsahu zamestnancov do procesov krízového riadenia.[13]
[1] https://stopbyrokracii.sk/verejna-sprava/
[3] https://www.unms.sk/swift_data/source/2019/okapr/konferencie/10_Michal_Kalinak_ZMOS.pdf
[4] http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Tej2/subor/2.pdf
[5] https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/10/Pravidla_Publikovania_Sluzieb_v1_0-1.pdf
[6] https://datalab.digital/wp-content/uploads/D%C3%A1tov%C3%A1-integr%C3%A1cia.pdf
[7] https://slovak.ai/digitalizacia-s-vyuzitim-ai/inteligentna-automatizacia-nevyrobnych-procesov/
[8] https://npmodmus.zmos.sk/download_file_f.php?id=1048580
[9] https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/news/towards-next-generation-cloud-europe
[11] https://europa.eu/european-union/about-eu/eu-in-brief_sk
[12] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32018R1724
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.