Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Dňa 15.03.2020 bol na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav v súvislosti s ochorením COVID-19. Vyhlásenie núdzového stavu bolo v tomto období pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky niečím novým, s čím sa doteraz nestretli. Z krátkodobého hľadiska pandémia ovplyvnila sektor vodovodov a kanalizácií hlavne výpadkom pracovnej sily (ochorenia, karantény, logistické opatrenia „segregácie“ pracovných skupín a pod.). Toto prinieslo zanedbanie cyklickej údržby, ktorá môže mať aj dlhodobejšie dopady (rádovo v mesiacoch). V niektorých špecifických regiónoch (hlavne s rozvinutým turistickým ruchom) prišlo aj k významnému výpadku príjmov.
Malá pripravenosť spoločností na systém „home office“, v zmysle nedostatku prenosnej výpočtovej techniky, nemožnosti sa „z domu“ pripojiť do databáz, respektíve iných využívaných produktov, neumožnila využívať tento spôsob práce v maximálnej efektivite. V širšom kontexte však tento jav upozornil zamestnávateľov skutočnosť, že aj s reálne nižším počtom zamestnancov sa dajú bežné úlohy plniť. Je otázne, do akej miery dokážu/budú chcieť zamestnávatelia tento poznatok využiť v budúcnosti na zefektívnenie svojich procesov, respektíve zníženie počtu administratívnych zamestnancov. Významne sa vpred posunula elektronická komunikácia so zákazníkmi – vyvstáva otázka, či je potrebné obnoviť klientske centrá v pôvodnom rozsahu.
Čo sa týka zabezpečovania vodohospodárskych služieb správcu vodohospodársky významných vodných tokov (zabezpečovanie odberov vôd z vodných tokov vrátane vodných nádrží, odberov energetickej vody, poskytovanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov, zabezpečovanie plavby a protipovodňovej ochrany) tieto boli počas pandémie zabezpečované plynule a bez obmedzení. Príjmy SVP, š. p., z regulovaných činností nezaznamenali významnejší pokles. Ochorenia, karantény, logistické opatrenia „segregácie“ pracovných skupín a pod. mali vplyv na plynulosť investičnej výstavby ale najmä na zabezpečovanie pravidelných opráv a údržby.
Systém „home office“ možno hodnotiť obdobne, ako v prípade vodárenských spoločností. Na jednej strane v prípade administratívnych pracovníkov sa tento systém javí ako vhodný nástroj prinášajúci určitú úsporu ale na strane druhej rozhodne nie je vhodným systémom plošne uplatniteľným pre každú pozíciu, resp. pre každý výkon činnosti. Naviac treba upozorniť, že je kontraproduktívny v prípade nových, resp. mladých zamestnancov, ktorí nemajú potrebné praktické zručnosti a pre ktorých je kolektív nevyhnutný pre rozvoj.
Čo treba hodnotiť ale vysoko pozitívne je, že napriek malej pozornosti štátnych orgánov neprišlo k žiadnemu incidentu spojenému so šírením pandémie v zmysle výpadku zásobovania vodou, alebo kvality čistenia, či poskytovania ďalších vodohospodárskych služieb. Potvrdilo sa, že predmetný sektor je schopný zvládať krízové situácie.
Obmedzenia činnosti a bezpečnostné opatrenia zavedené v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 sa netýkali služieb nakladania s odpadom. Zberové spoločnosti zabezpečovali bez výnimky zvoz a ďalšie spracovanie odpadov z obcí, miest a aj zo zdravotníckych zariadení napriek riziku infikovania zamestnancov ochorením COVID – 19 priamym aj sekundárnym prenosom – pri manipulácii s odpadom a jeho následnom triedení na triediacich linkách. Zabezpečiť tieto činnosti bolo veľmi problematické a boli prípady, keď bol úplne ohrozený výkon služieb v oblasti nakladania s odpadmi. V časoch najväčšej epidemiologickej situácie nebolo možné 100 % zaistiť prevádzku triediacich liniek (zníženie stavu zamestnancov spôsobené ochorením COVID-19 a odmietanie zamestnancov nastúpiť z dôvodu strachu pred potencionálnou infekciou). V období uzavretia okresov hrozil kolaps výkonu služieb v odpadovom hospodárstve, keďže bol sťažený a v niektorých prípadoch až znemožnený prejazd áut s odpadom v rámci okresov. Z uvedených dôvodov hrozilo, že veľká časť odpadov počas núdzového stavu mohla skončiť na skládkach odpadov, čo by sa negatívne odzrkadlilo na financovaní systému prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré nemôžu pokryť náklady za množstvá odpadov z triedeného zberu, ktoré neprešli triediacou linkou a boli by z vyššie uvedených dôvodov zneškodnené na skládkach.
Napriek vydanému opatreniu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2595/2020 zo dňa 15.03.2020, ktoré odporúčalo dodržiavať všetky hygienické postupy a predpisy pre minimalizovanie kontaminácie všetkých osôb, bol problémom v sektore odpadového hospodárstva akútny nedostatok ochranných a dezinfekčných prostriedkov pre zamestnancov zabezpečujúcich zvoz a ďalšie nakladanie s odpadom. Účastníci systému odpadového hospodárstva sa snažili zabezpečiť kontinuitu služieb triedeného zberu a spracovania odpadu a prijali dôležité opatrenia na zaistenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov s cieľom zabezpečiť dodávky priemyselným používateľom (sklo, kov, papier, plasty). Boli prijaté ďalšie preventívne opatrenia (napr. dlhšie uskladnenie vytriedeného odpadu v spracovateľských zariadeniach pred jeho spracovaním), aby znižovali zaťaženie personálu triediacich liniek. Faktom však je, že ľudská sila je zatiaľ v triedenom zbere nenahraditeľná a udržanie systému bolo na hrane.
V oblasti ochrany prírody a krajiny dôsledky COVID situácie korelovali so stupňom lockdownu. Obdobie so silným obmedzeniami, takmer s vypnutím spoločenského života možno pozitívne hodnotiť z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Spomalilo sa zníženie produkcie cudzorodých látok a to nielen z výrobných prevádzok, ale najmä vďaka obmedzeniu dopravy. Znížilo sa tiež pôsobenie rizikových faktorov, ako je hlučnosť, prašnosť, svetelné efekty a pod. S postupným uvoľňovaním opatrení nastalo zintenzívnenie pohybu, čo sa prejavilo aj na zvýšenej návštevnosti chránených území a cenných krajinných oblastí, čo mohlo znamenať nápor na biotu daných území. Tým, že sa nerealizoval monitoring návštevníkom nedá sa povedať či prišlo k neúnosnému prekročeniu kapacitných možností. Epidemiologická situácia vo väčšej alebo menšej miere trvá naďalej. Veľkým pozitívom je, že od nového roku sa začalo s očkovaním proti COVID – 19, čo by sa mohlo prejaviť v stabilnejšej situácii v zamestnanosti v odvetví odpadového hospodárstva. Negatívom je, že nie všetci zamestnanci sú ochotní sa dať zaočkovať, čo môže byť do budúcnosti najväčší problém. Čo sa týka výkonu služieb nakladania s odpadmi, tie sú závislé v týchto časoch na nastavení systému Vládou Slovenskej republiky, Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nadriadeným rezortom a dostatkom ochranných a dezinfekčných prostriedkov pre zamestnancov na trhu práce.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.