Základné dátové zhodnotenie súčasného stavu ľudských zdrojov v sektore vzdelávania, výchovy a športu
Pre túto časť štúdie je sektor vzdelávanie, výchova a šport definovaný podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti a sú do neho zahrnuté podniky pôsobiace v divíziách SK NACE Rev. 2:
- 72 Vedecký výskum a vývoj
- 74 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti
- 85 Vzdelávanie
- 93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti
- 94 Činnosti členských organizácií.
Sektor má v súčasnosti 5,4 %-ný podiel na tvorbe HDP v SR a tento podiel z dlhodobého pohľadu mierne klesá.
Sektor má v 27 krajinách EÚ dominantnejší podiel na tvorbe HDP ako v SR. Najvýznamnejšie postavenie má sektor v Dánsku (9 %) a Malte (9 %). Slovenská republika sa nachádza so 4 % medzi krajinami EÚ s najnižším podielom tohto sektora na celkovom HDP. Top 10 spoločností tvorí približne 18 % HDP v sektore. Podiel jednotlivých divízií patriacich do tohto sektora na celkovom HDP sektora: 72 Vedecký výskum a vývoj (7,2 %), 74 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti (8,1 %), 85 Vzdelávanie (74,3 %), 93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti (5,9 %), 94 Činnosti členských organizácií (4,6 %).
Vývoj HDP v sektore vzdelávanie, výchova a šport v mil. EUR a podiel sektora na celkovom HDP v období 2001 – 2020
V sektore Vzdelávanie, výchova a šport je o 41 % nižšia produktivita práce ako v SR a patrí medzi 4 % sektorov s najnižšou produktivitou práce. V horizonte rokov 2010 – 2019 došlo v sektore k nárastu produktivity práce o 45 %. Na tomto zvýšení produktivity práce sa podieľalo zvýšenie pridanej hodnoty o 59 % a súčasné zvýšenie počtu pracujúcich o 7 %. Najviac, takmer 69 % podnikov v sektore má vysoko podpriemernú produktivitu, v ktorých jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 11 tis. EUR pridanej hodnoty za rok. Tieto podniky zamestnávajú približne 63 % zamestnancov sektora.
Vývoj produktivity v sektore
Sektor má v SR o 58 % nižšiu produktivitu práce ako v EÚ a patríme medzi 41 % krajín EÚ s najnižšou produktivitou práce v tomto sektore. Najvyššia produktivita práce sektora je v krajinách Luxembursko, Dánsko a Belgicko kde je o 256 % až 443 % vyššia ako v SR. Najvyššia produktivita práce je v divízii 72 Vedecký výskum a vývoj, kde jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 33,8 tis. EUR pridanej hodnoty za rok. Naopak, najnižšia produktivita práce je v divízii 94 Činnosti členských organizácií, kde jeden zamestnanec vyprodukuje v priemere 14,4 tis. EUR pridanej hodnoty za rok.
HDP podľa sektorov v mil. EUR
Sektor Vzdelávanie, výchova a šport z hľadiska ľudských zdrojov zahŕňa celú populáciu. Súčasne je spoluzodpovedný za dostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre ostatné sektory. Patrí medzi menej dynamicky rastúce sektory (za posledných dvadsať rokov došlo ku zmene počtu pracovníkov iba o 1%) a tvorí 9% celkovej zamestnanosti v SR. V porovnaní s nárastom zamestnanosti v SR možno hovoriť o menej dynamicky rastúcom sektore z hľadiska počtu pracujúcich. Do roku 2030 sa však očakáva celkový nárast počtu zamestnancov. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Metodicko-pedagogické centrum, ktorí zamestnávajú 5 % zamestnancov sektora.
Vývoj počtu pracujúcich v sektore podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti
Sektor Výchovy a vzdelávania je v porovnaní s celým hospodárstvom veľmi silne feminizovaný a vysoko kvalifikovaný. V sektore, okrem segmentu športu, prevažujú ženy, ich podiel však klesá, z 73,5 % v roku 2015 na súčasných 72,6 %. Sektor patrí medzi 17 % sektorov s najvyšším podielom žien. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní je rodová situácia mierne odlišná. Dominancia žien v sektore je vyššia, a to na úrovni 78 %.
Zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním je v sektore 82%, čo predstavuje 17% všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v SR a 3,8 % všetkých stredoškolských. Pri definícii sektora podľa sektorových zamestnaní má vysokoškolské vzdelanie 91 % zamestnancov sektora. Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov bude klesať.
Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním od roku 2012 do roku 2030
Podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním podľa sektorov
V roku 2019 v sektore Vzdelávanie, výchova a šport vystúpilo z pracovného pomeru 12 % zamestnancov, čo predstavuje približne 28 tisíc zamestnancov. V roku 2019 nastúpilo do pracovného pomeru 15 % zamestnancov, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 35 tisíc zamestnancov. V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne rastúcu fluktuáciu zamestnancov. Podiel vystupujúcich aj podiel nastupujúcich zamestnancov v sektore je nižší než na národnej úrovni. Sektor je tak charakteristický podpriemernou fluktuáciou pracovných síl.
Vývoj podielu nastupujúcich a vystupujúcich zamestnancov
Špecifikom je vysoký nadpriemer zamestnancov pracujúcich na skrátený pracovný úväzok, pracujú tak predovšetkým osoby vo veku 35 – 44 rokov, ktoré tvoria 25 % z celkového počtu pracujúcich na skrátený úväzok v sektore.
Podiel pracujúcich na skrátený úväzok
Približne 47 % zamestnancom v sektore povaha práce umožňuje pracovať z domu. Ide o pomerne vysoký podiel v porovnaní s celonárodným podielom. Z hľadiska sektorových zamestnaní je tento podiel vyšší, na úrovni 53 %.
Percentuálne vyjadrenie možností práce z domu
V sektore rastie podiel pracujúcich v odbore vzdelávania. V súčasnosti približne 64 % zamestnancov sektora vyštudovalo optimálny študijný program vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Pri vysokoškolských zamestnancoch v sektore je to 68 % a stredoškolských 47 %. Z hľadiska sektorovo špecifických zamestnaní vykonáva približne 72 % zamestnancov prácu, na ktorú sa aj pripravovali počas štúdia.
Podiel pracujúcich v odbore vzdelania
V sektore pracuje približne 7 % zamestnancov na pozícii, na ktorú je postačujúce nižšie vzdelanie a tento podiel stagnuje. V sektore je menej podkvalifikovaných ako nadkvalifikovaných zamestnancov. V porovnaní s úrovňou nadkvalifikácie a podkvalifikácie v SR, sektor možno považovať za oblasť s pomerne nízkym podielom zamestnancov s vyšším ako požadovaným stupňom vzdelania. V prípade zamestnaní špecifických pre tento sektor, 4 % zamestnancov má vyššie vzdelanie ako je vyžadované na výkon práce.
Percentuálne porovnanie nadkvalifikácie a podkvalifikácie – rok 2015 a 2019
Z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce pre sektor Vzdelávanie, výchova a šport sa 20 % uplatňuje v tomto sektore a zvyšných 80 % si nachádza zamestnanie v iných sektoroch (definované podľa sektorových zamestnaní). Pri stredoškolských absolventoch sa uplatňuje v sektore 15 % a pri vysokoškolských absolventoch 24 %. Hlavnými sektormi (mimo tohto sektora) využívajúcimi absolventov pre sektor Vzdelávanie, výchova a šport sú pri vysokoškolákoch administratíva, ekonomika, manažment (22 %) a verejné služby a správa (11 %) a stredoškolákoch automobilový priemysel a strojárstvo (27 %) a doprava, logistika, poštové služby (13 %).
Najvýraznejší pokles počtu zamestnancov v sektore zaznamenáva 2310003 Odborný asistent vysokej školy. V danom zamestnaní poklesol počet zamestnancov za ostatných 7 rokov približne o 1,3 tisíc osôb, čo predstavuje pokles o 17 %. Najväčšie úbytky počtu zamestnancov sa v tomto sektore prejavili vo vysokokvalifikovaných zamestnaniach z hlavných tried zamestnaní 2 Špecialisti a 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci.
Zamestnania s najvyšším úbytkom počtu zamestnancov v období 2021 – 2019
Najväčší nárast počtu zamestnancov v sektore Vzdelávanie, výchova a šport zaznamenávajú vysokokvalifikované zamestnania. V zamestnaní Učiteľ základnej školy bol zaznamenaný nárast o 14 %, resp. o 5 tisíc osôb za posledných 7 rokov.
Zamestnania s najvyšším nárastom počtu zamestnancov v období 2021 – 2019
Priemerný vek zamestnancov v sektore je o 3 roky vyšší ako celkový priemer v SR (47 r. vs. 44 r.), pričom až 31% je v kategórii 55+ rokov (celá SR 23%). V kategórii 60+ rokov za posledných 10 rokov došlo k nárastu o vyše 13%.
Priemerný vek zamestnancov v sektore
Mzdy v sektore sú v porovnaní s priemerom SR nižšie o 12%, hoci za poslednú dekádu došlo k nárastu o 63%. Rozdiely sa znižujú vďaka rýchlejšiemu nárastu v porovnaní s priemernou mzdou všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.
Mzdy v sektore
Priemerná hrubá mesačná mzda podľa sektorov v EUR
V sektore dochádza za prácou do iného kraja 11 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Košického kraja, pričom za posledných 5 rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 25 % sektorov s najnižšou mobilitou. V Bratislavskom kraji, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov sektora, je 25 % zamestnaných osôb z iného kraja. Pracovné sily pre sektor najčastejšie dochádzajú z Prešovského kraja a tvoria 23 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v sektore.
Regionálne rozloženie zamestnancov sektora
V roku 2019 podniky v sektore investovali do vedy a výskumu 373,9 mil. EUR. V porovnaní s ostatnými sektormi, sektor Vzdelávanie, výchova a šport patrí medzi sektory s nadpriemernými investíciami do vedy a výskumu a tvorí 48,7 % celkových výdavkov do vedy a výskumu v SR. Na rozdiel od národnej úrovne, výdavky do vedy a výskumu v sektore klesajú.
Pri pohľade na investovanie do vedy a výskumu na úrovni zamestnanca možno vidieť výrazný rozdiel medzi sektorom Vzdelávanie, výchova a šport a národnou úrovňou výdavkov. V sektore na jedného zamestnanca pripadá 1 794 EUR výdavkov na vedu a výskum.
Výdavky na vedu a výskum sú v SR dlhodobo nedostatočné. V roku 2018 predstavovali investície do výskumu a vývoja v SR 0,84% HDP, kým priemer EÚ28 bol 2,12% HDP. Hodnota pre SR je nízka aj v porovnaní s krajinami V4, v ktorých je podpora vedy a výskumu na úrovni 1,93% HDP (Česko), 1,53% HDP (Maďarsko) a 1,21% HDP (Poľsko). Negatívny je aj trend vývoja výdavkov na vedu a výskum. V roku 2015 výdavky jednorazovo vzrástli na 1,16% HDP vďaka dočerpávaniu štrukturálnych fondov EÚ. Nasledoval prudký pokles pod hodnotu roku 2014 a odvtedy výdavky viac-menej stagnujú. Podiel sektora na celkových výdavkoch možno vnímať pozitívne, keďže veda a výskum v sektore ľudských zdrojov patria medzi „mäkké“ smery, vyžadujúce nižšie finančné náklady.
Výdavky na vedu
Významný percentuálny nárast výdavkov na inovácie v sektore bol umožnený nízkymi absolútnymi východiskovými hodnotami. Špecifické postavenie sektora je vyjadrené tým, že kým v absolútnych číslach sú výdavky na inovácie na zamestnanca trojnásobné v porovnaní s celou SR, celkové výdavky na inovácie v sektore predstavujú necelých 1,6% celkových výdavkov na inovácie v SR. Od rozvoja inovácií v tomto sektore však závisí kvalita prípravy ľudských zdrojov pre ostatné sektory.
Nielen pandémia ochorenia Covid-19, ale aj aktuálne prebiehajúca Priemyselná revolúcia 4.0 predznamenáva nové trendy vo vzdelávaní a zároveň aj meniace sa nároky na pracovníkov a na investície. Potreba prispôsobiť sa novým trendom nie je zatiaľ politicky uchopená a ani Plán obnovy a odolnosti nezareagoval na nové trendy s dostatočnou strategickou hĺbkou.
