Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Zdravotníctvo a sociálne služby budú v najbližších rokoch ovplyvnené viacerými inovačnými a technologickými zmenami z rôznych oblastí. Pre účely definovania Sektorovej stratégie rozvoja ľudských zdrojov bolo definovaných 13 inovačných trendov, ktoré majú vplyv na zmeny v požiadavkách na výkon zamestnaní.
Súčasná doba je časom rýchlej technologickej transformácie, keď nové technológie menia spôsob práce a života. Platí to aj pre oblasť zdravotníctva a sociálnych služieb. Identifikované inovácie, vychádzajúce z technologického pokroku a potreby inovovania, majú vplyv na ľudské zdroje v sektore. Dôsledkom vplyvu inovácií sú novovznikajúce zamestnania v sektore a potreba nových odborných vedomostí a zručností, ktoré už v súčasnosti alebo v blízkej budúcnosti budú zamestnávatelia vyžadovať od svojich zamestnancov.
Inovácie v sektore sociálnych služieb sa dotknú všetkých zamestnancov. Je potrebné, aby títo zamestnanci disponovali základnými zručnosťami potrebnými pri práci s informačno-komunikačnými technológiami (ďalej len „IKT“) a vedeli sa orientovať v aplikáciách určených na digitalizáciu systému sociálnych služieb.
Približne 15 % zamestnancov v sektore vykonáva prácu, ktorú možno charakterizovať vysokým potenciálom automatizácie. V porovnaní s ostatnými sektormi a s celonárodným podielom (49 %), ide o pomerne nízky podiel. Pri analýze potenciálu automatizácie vnútropodnikových procesov v dôsledku technologického pokroku (robotizácia, umelá inteligencia, digitalizácia a pod.) je potrebné vždy mať na pamäti aj základné ekonomické zákony. To, že nejaká časť procesu môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude.
Spôsob výberu inovačných trendov v tejto kapitole bol založený na expertíze a skúsenostiach členov Sektorovej rady pre zdravotníctvo, sociálne služby.
Zoznam identifikovaných inovácií za sektor zdravotníctva:
Vďaka pokračujúcemu rozvoju elektronizácie v sektore zdravotníctva sa u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v zdravotných poisťovniach, na Ministerstve zdravotníctva SR, v Národnom centre zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI”), ale aj v rôznych prístrojoch, či aplikáciách, kumuluje obrovské množstvo dát súvisiacich so zdravím, diagnostikou a liečbou ochorení, so životným štýlom, či so stravovacími návykmi v populácii. Hoci sa všetci zhodnú, že poskytujú obrovský potenciál, podľa referencií jednotlivých aktérov v sektore sú tieto dáta v súčasnosti na Slovensku využívané minimálne. Okrem nedostatočnej všeobecnej informovanosti o dostupnosti a využiteľnosti týchto dát je príčinou takéhoto stavu chýbajúca kapacita a kvalita analytických tímov, ktoré by sa vyťaženiu týchto veľkých dát venovali. Kvalitná a dostatočná analýza veľkých dát je pritom nevyhnutným predpokladom pre rozvoj prognostiky, ktorá je základom pre nastavenie očakávaní a naplánovanie potrebných opatrení v sektore pre nasledujúce obdobia. Dáta z poskytovanej zdravotnej starostlivosti je možné využiť pri zavádzaní procesných zmien v prospech kvality a bezpečnosti pacienta v zdravotníckych zariadeniach. Dáta z aplikácií a prístrojov napomáhajú rozvoju nástrojov umelej inteligencie v prevencii, diagnostike a liečbe. Zlepšenie stavu v tejto oblasti vyžaduje vyššiu informovanosť a vzdelávanie riadiacich pracovníkov v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb o využiteľnosti veľkých dát, ako aj strategické zameranie sa na výchovu a špecializáciu analytických personálnych kapacít.
Pokrok v zdravotníctve neodrážajú iba moderné diagnostické a liečebné technológie, či rozširovanie elektronizácie. Porovnateľným nástrojom pre zvyšovanie úrovne kvality, bezpečnosti a efektivity sú inovatívne procesy a prístupy v poskytovaní starostlivosti. Okrem rastúcich očakávaní od kvality musia všetky zdravotné systémy na svete uspokojiť aj meniaci sa dopyt po zdravotnej starostlivosti, vyplývajúci z demografického vývoja smerujúceho k starnutiu obyvateľstva, z nárastu incidencie chronických ochorení v populácii, či z epidémií infekčných ochorení. Boj s týmito výzvami im pritom komplikuje pretrvávajúci problém s dostupnosťou lekárskeho a ošetrovateľského personálu. Kľúčovým cieľom všetkých inovatívnych procesov v zdravotníctve je predovšetkým zvyšovanie flexibility a pripravenosť na meniace sa požiadavky. Na rozdiel od Slovenska napríklad pôsobí v zahraničných systémoch zdravotníctva omnoho viac povolaní, ktorých kompetencie sa častokrát prelínajú. Významne väčší dôraz sa kladie na primárnu všeobecnú zdravotnú starostlivosť s menším využitím špecialistov a špecializovaných sestier. V nemocniciach sa uplatňujú systémy tzv. plávajúcich lôžok, implementujú sa koncepty využívajúce špecialistov v nemocničnej medicíne, novej lekárskej odbornosti integrujúcej manažment hospitalizovaného pacienta. Lekárske tímy dopĺňajú lekárski asistenti, ktorí svojimi kompetenciami odbremeňujú od nadmerného množstva práce nedostatkových lekárov a umožňujú im tak udržať pokrytie dopytu medicínskymi službami aj pri ich klesajúcom počte. Po akceptácii nových prístupov k riadeniu zdravotnej starostlivosti bude potrebné prehodnotiť zaužívané normatívy, legislatívne vymedziť nové odbornosti, nastaviť proces odbornej prípravy nových povolaní.
Telehealth sa definuje ako výmena elektronických informácií a používanie telekomunikačných technológií pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na diaľku, pri vzdelávaní zdravotníckych profesionálov, pri edukácii pacientov, pri riadení a organizácii verejného zdravia. Využíva pritom obrovské množstvo rôznych technologických nástrojov, ako sú napríklad zariadenia na meranie životných funkcií organizmu, prístroje na záznam fotografií a videa, streamovanie obrazu na internete, či telekomunikačné technológie na realizáciu videokonferencií. Kľúčovou oblasťou telehealthu, ktorá sa špecificky venuje poskytovaniu medicínskych služieb na diaľku, je telemedicína. Môže mať rôzne formy, od telekonzultácie všeobecného lekára s pacientom pri príznakoch akútneho ochorenia, telekonzília špecialistu so špecialistom pri rozhodovaní o diagnostickom postupe komplikovaného stavu, cez zdieľanie fotografií kožnej lézie pacienta s aplikáciou v mobile, až po vzdialený monitoring pacienta s diabetom alebo poruchou srdcového rytmu. Hoci má telemedicína vo svete už viac ako 40-ročnú históriu, na Slovensku stále nemá jednoznačne zadefinované postavenie v zdravotnom systéme. Okrem legislatívneho ukotvenia pravidiel pre využívanie celého spektra telemedicínskych nástrojov vyžaduje jej rozšírenie aj zameranie sa na lepšiu informovanosť o jej možnostiach a rozvoj zručností pre používanie jej technológií u zdravotníckych profesionálov a pacientov.
Spôsob poskytovania urgentnej zdravotnej starostlivosti v ústavných zariadeniach na Slovensku je už niekoľko rokov nedostatočný. Nenapĺňa požiadavky na dopyt, ani náročné kvalitatívne parametre zodpovedajúce súčasnej úrovni medicíny. V roku 2017 došlo k legislatívnej zmene v úhradách a v požiadavkách na minimálne personálne a materiálno-technické zabezpečenie dvoch kategórií urgentných príjmov. Nebola však jasne definovaná zmena procesov, ktorá je nevyhnutná pre naplnenie kvantitatívnych a kvalitatívnych očakávaní od tejto zmeny. Opatreniam v tejto oblasti taktiež chýba definovanie strategického prístupu k personálnemu zabezpečeniu urgentných príjmov novej generácie. Okrem realizácie procesu stratifikácie nemocníc, vyžaduje dosiahnutie kvalitatívne vyššej úrovne ústavnej urgentnej starostlivosti na Slovensku aj jasne definovanú zmenu procesov pri jej poskytovaní, s implementáciou triáže, mechanizmami na zníženie preťaženosti a s nastavením merateľných indikátorov výkonnosti a kvality. Reálna kvalitatívna zmena na súčasných urgentných príjmoch si vyžaduje vybudovanie dedikovaných tímov lekárov, sestier a záchranárov s definovaním nových kompetencií, na ktoré musia byť dostatočne pripravovaní vzdelávacím systémom. Ten musí byť jednak kapacitne schopný pripraviť dostatočné množstvo odborníkov v tejto oblasti a zároveň musí reflektovať požiadavky na zmenu v študijných programoch.
Digitálne technológie sú hnacou silou revolúcie v zdravotnej starostlivosti – od mobilných zdravotníckych aplikácií a softvéru podporujúcich klinické rozhodnutia, ktoré lekári robia každý deň, až po umelú inteligenciu a strojové učenie. Digitálne zdravotnícke nástroje majú obrovský potenciál pomôcť spresniť diagnostiku a liečiť ochorenia, či výrazne zvýšiť efektivitu preventívnych programov. Rozširujú tradičné poskytovanie zdravotnej starostlivosti o využívanie rôznych výpočtových platforiem, nástrojov na konektivitu, softvérov, aplikácií a rôznych senzorov. Tieto technológie majú rozsiahlu škálu využitia, od zariadení z oblasti wellness až po aplikácie, ktoré sú certifikovanými zdravotníckymi pomôckami. Odborníci už dávno poznajú skutočnú kvalitu niektorých aplikácií na báze umelej inteligencie, ktoré pracujú s informáciami a dátami mnohonásobne prevyšujúcimi kapacitu ľudského mozgu. Mnohé sú schopné stanoviť diagnózu častokrát rovnako presne ako vysoko erudovaný špecialista, nepodliehajú však zlyhaniu z únavy pri nadmernej záťaži. Akceptácia klinického názoru aplikácie s umelou inteligenciou so sebou nesie množstvo otvorených etických otázok o zodpovednosti za následky súvisiaceho rozhodnutia. Napriek tomu sa blíži čas, keď napríklad popis RTG snímok bude realizovať aplikácia samostatne, bez požiadavky na validáciu lekárom. Preto sa už v blízkej dobe budeme musieť zaoberať legislatívnymi pravidlami pre využívanie digitálnych technológií v zdravotníctve, vrátane pravidiel pre ich certifikáciu a bezpečnosť. Na túto éru sa budú musieť pripraviť nielen zdravotníci ale aj pacienti.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.