Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Strojársky priemysel na Slovensku predstavuje jeden z kľúčových pilierov slovenskej ekonomiky. Má silné historické pozadie a v slovenskom priemysle si udržuje stabilné postavenie. Hoci sa v nedávnej minulosti vo vyspelých štátoch predpokladal posun ťažiska ekonomickej aktivity od priemyselnej produkcie smerom k sektoru služieb, priemysel zostane motorom rastu produktivity a inovácií aj v nasledujúcich rokoch. Pre Priemysel 4.0 je typická prepojenosť medzi IT technológiami a výrobným procesom, s flexibilnými správne načasovanými dodávkami, pokročilým manažmentom kvality a rastúcou robotizáciou, automatizáciou a digitalizáciou. Tento proces kladie na spoločnosti zvýšené nároky, no pre inovatívne a predvídavé firmy zároveň vytvára nové príležitosti.
Technologická zmena sprevádzaná potrebnou zmenou zručností je dnes omnoho rýchlejšia ako kedykoľvek predtým – neustále rastie dopyt po digitálnych, technických a technologických zručnostiach, ako aj zručnostiach v oblasti environmentálnych technológií. Je možné konštatovať, že automobilový a strojársky priemysel potrebujú tzv. „revolúciu zručností“. Automobilový a strojársky priemysel čelia mnohým výzvam, medzi inými aj prilákaniu tzv. „talentu budúcnosti“ a potrebe prepojenia vzdelávacieho systému s aktuálnymi požiadavkami trhu práce. Tento sektor čelí aj problému s nedostatočnou atraktivitou (štúdia a následného uplatnenia sa) pre mladých ľudí, čo úzko súvisí so zastaralým vnímaním výroby. Veľa mladých ľudí jednoducho nevie, čo sa deje vo výrobných závodoch a tým pádom si neuvedomujú, že ide o high-tech priemysel s veľkým kariérnym potenciálom. Problémom tohto sektora nie je vysoká miera nezamestnanosti, ale skôr zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov na pracovné miesta, ktoré budú prispôsobené požiadavkám budúcnosti. Analýzy ukazujú, že vďaka automatizácii a digitalizácii mnohé miesta zaniknú. Na druhej strane však vzniknú nové pozície s vyššími nárokmi na kvalifikáciu pracovnej sily.
„Prognózy Svetového ekonomického fóra (WEF) hovoria, že až 65 % detí, ktoré nastupujú na základnú školu, bude jedného dňa pracovať v povolaniach, ktoré dnes ešte neexistujú. Podľa spoločnosti Deloitte bude v nasledujúcich 10 rokoch zrušená až polovica súčasných pracovných miest. Zmení sa tiež pomer počtu úloh odpracovaných pracovníkmi a strojmi. Dnes sú pracovné úlohy vykonávané v pomere 71 % k 29 % s vyšším podielom na strane ľudského realizátora. Správa WFE však predpovedá, že už do roku 2025 sa pomer zmení na 48 % úloh vykonaných ľuďmi k 52 %, ktoré vykonajú stroje.“ [1] V horizonte do roku 2030 sa ale nepredpokladá zánik zamestnaní, predpokladá sa však neustále znižovanie objemu práce pri pozíciách s nižšou úrovňou vzdelania (napr. nastavovači, nástrojári, obrábači, a pod.), prípadne transformácia zamestnaní.
Zamestnania, ktorých vznik možno v horizonte 2030 očakávať:
Z uvedených skutočností je možné konštatovať, že inovácie a inovačné prvky napredujú každým dňom a ich bezprecedentný rozmach postupne ovplyvňuje aj ľudské zdroje a požiadavky na zručnosti, ktorými majú pracovníci disponovať. Sú to najmä, nie však výlučne:
[1] Zdroj: https://industry4.sk/magazin/industry-4-0/na-reformu-vzdelavania-pre-potreby-industry-4-0-je-najvyssi-cas/
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.