Poslanie sektora
Sektor vzdelávania, výchovy a športu má výrazný vplyv na každého obyvateľa Slovenskej republiky. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že niektorým stupňom vzdelávania prechádza každý jedinec. V rámci sektora sú pripravovaní odborníci a ľudské zdroje pre všetky ostatné sektory.
Vzdelávanie však nie je možné jednostranne chápať len ako prípravu na prácu. Poslaním sektora je komplexný rozvoj osobnosti a s tým spojené formovanie vyspelého a uvedomelého občana pripraveného čeliť výzvam budúcnosti. Od pripravenosti ľudských zdrojov v sektore získavať, šíriť a odovzdávať vedomosti ďalej závisí schopnosť budovať občiansky uvedomelú, modernú a udržateľnú spoločnosť. Ľudské zdroje pracujúce v rámci sektora sú preto kľúčovými pre rozvoj ekonomiky a zabezpečenie udržateľnosti konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. Nedostatočná úroveň vedomostí a zručností spôsobená nekvalitným a neadekvátnym vzdelávaním predstavuje riziko pre celú spoločnosť. V rámci sektora (okrem športu) pracuje viac než 224 000 zamestnancov.
Vzdelávanie je sústavný proces začínajúci v najrannejšom detstve a pokračujúci počas celého života. Nie je možné ho chápať iba ako systém školskej dochádzky. Sektor pokrýva okrem formálneho vzdelávania v rámci školského systému aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa. Vzhľadom na zložitosť a rozsiahlosť foriem vzdelávania pokrývajúcich celý životný cyklus je potrebné sektor vzdelávania, výchovy a športu rozdeliť do niekoľkých oblastí podľa stupňa, resp. typu vzdelávania, s vlastnými špecifikami:
- predprimárne vzdelávanie,
- primárne vzdelávanie,
- sekundárne a postsekundárne vzdelávanie,
- špeciálne vzdelávanie,
- vysokoškolské vzdelávanie a veda, výskum a inovácie,
- šport,
- neformálne vzdelávanie mládeže a práca s mládežou,
- kariérová výchova a kariérové poradenstvo,
- vzdelávanie dospelých.
Aj keď jednotlivé segmenty sektora majú svoje špecifiká, viacero inovácií a trendov vplývajúcich na sektor v najbližšom decéniu je univerzálnych. Jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich všetky stránky ľudského života je príchod nových technológií. Inovatívne metódy vzdelávania, ako aj nové prístupy ku vzdelávaniu predstavujú veľkú výzvu pre všetky vzdelávacie systémy, tie európske nevynímajúc. Je zrejmé, že nastaviť spôsob vzdelávania pre potreby 21. storočia je náročné, pričom túto výzvu ešte výraznejšie poznamenala pandémia nového koronavírusu.
Potreba vzdelávania prostredníctvom dištančnej metódy, online metódami pomocou IKT technológií sa stala výzvou aj pre všetky členské štáty EÚ. Je zrejmé, že daná situácia preverila potenciál digitálnych prostriedkov a vzdelávacích metód, ktoré nahradili prezenčnú výučbu. Na druhú stranu nám práve absencia prezenčnej výučby odhalila jej nedostatky, predovšetkým nerovnaký a nerovný prístup k dištančnej forme vzdelávania a jej kvality.
Pandémia COVID-19 ukázala nemalý význam digitalizácie vo vzdelávaní. S digitalizáciou súvisí vznik a rozvoj nových metód a nástrojov vo vzdelávaní a nutnosť pripraviť na digitalizáciu súčasných i budúcich učiteľov a ďalších pedagogických aj odborných zamestnancov. Digitalizácia a stále častejšie využívanie digitálnych technológií sú spojené so zvyšovaním množstva a dostupnosti informácií. Už dnes sa jasne ukazuje význam schopnosti triediť informácie, rozlišovať ich relevanciu a pravdivosť. Rozvoj digitálnych technológií otvára spoločenské otázky, ako je dodržiavanie infoetiky, šírenie dezinformácií a kyberšikana, na ktoré budú musieť byť aktéri vzdelávania pripravení. Výrazný rozvoj umelej inteligencie bude uplatniteľný nielen vo vedeckovýskumnej činnosti, ale aj v samotnom vzdelávacom procese. Na tieto trendy upozorňuje aj Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 a budú na to musieť reagovať aj strategické dokumenty špecifikujúce opatrenia na podporu digitálnej transformácie škôl.
Zmeny v technológiách a priemysle vyvolané umelou inteligenciou, automatizáciou, či robotizáciou budú mať veľký dosah najmä na vzdelávanie na úrovni stredných a vysokých škôl. Výrazný vplyv na prípravu budúcich učiteľov a na organizáciu, metódy aj obsah vzdelávania na všetkých úrovniach budú mať aj nové vedecké výsledky získavané v oblasti kognitívnej neurovedy a psychosociálnych disciplín. Aj keď sa tieto trendy do vzdelávacieho procesu premietajú na prvý pohľad len čiastočne, ľudské zdroje v ostatných sektoroch budú týmito trendami výrazne ovplyvnené. To má výrazné dôsledky na ľudské zdroje v sektore vzdelávania, ktorý bude musieť poskytnúť kvalifikovaný personál pripravujúci nové generácie pracovníkov nielen pre vlastný sektor, ale aj pre ďalšie sektory. Platí to aj v prípade klimatických zmien a udržateľného rozvoja, kedy je možné očakávať dopyt po nových pracovných pozíciách spojených s novými technológiami napr. v doprave, komunikáciách, vo výrobe energií a v nových nastupujúcich technológiách a technologických riešeniach všeobecne.
Spoločnosť postupne zvyšuje dôraz na všeobecné povedomie v oblasti udržateľného rozvoja. Z toho vyplýva požiadavka na budúcich pracovníkov v sektore vzdelávania orientovať sa v tejto problematike, byť schopní aktívne vplývať na učiacich sa a motivovať ich, mať zodpovedajúce gramotnosti a podporovať šírenie vzdelania v tejto oblasti. Toto všetko vedie k potrebe budovať nové kompetencie ľudských zdrojov.
Narastá význam vzdelávania v oblasti STEM predmetov – vzdelávania v prírodných vedách – veda (Science), technika (Technology), technológia (Engineering) a matematika (Matematics). Vedomosti v tejto oblasti je potrebné u žiakov rozvíjať počas celého formálneho vzdelávania a predovšetkým na základných školách zintenzívniť úsilie o zlepšenie výsledkov žiakov matematike a prírodných vedách. Čoraz častejšie sa táto skratka používa v tvare STEAM, kde A reprezentuje umenie a tvorivosť (Arts) s cieľom rozvoja kreativity a inovatívnosti ako kľúčových faktorov zaistenia konkurencieschopnosti a udržateľného vývoja.
Pre celý sektor je dôležité pripraviť sa na rýchle zmeny v spoločnosti, ktoré budú vyžadovať nové zručnosti a nastaviť systém vzdelávania tak, aby dokázalo flexibilne reagovať na tieto zmeny. Administratívny personál, ako aj manažment škôl a vzdelávacích inštitúcií sa bude musieť profesionalizovať, aby bol schopný efektívne zabezpečovať činnosť vzdelávacích inštitúcií. Pri riadiacich pozíciách je žiaduce pri menovaní do funkcie dbať na kvalitné ďalšie vzdelávania v oblasti manažmentu a riadenia, aby sa prehlbovala úroveň zručností jednotlivca v tejto oblasti.
Mimo technologických zmien bude mať na sektor asi najvýznamnejší vplyv štruktúra populácie. Tento faktor má niekoľko rozmerov. V prvom rade ide o štruktúru podľa veku. Do roku 2030 populácia vo vekovej kategórii 15 – 64 klesne zo súčasných 70 % na asi 65 % a do roku 2050 na úroveň niečo viac než 50 %. Naopak veková skupina 65 + rokov presiahne v roku 2030 zastúpenie 20 % populácie, čo je potrebné zohľadniť aj pri vzdelávaní (napr. zavedenie vekového manažmentu, rozšírenie ponuky vzdelávacích programov celoživotného vzdelávania pre seniorov a pod.).
Očakávaný podiel obyvateľov v hlavných vekových skupinách na celkovom počte obyvateľov do roku 2060
Okrem veku bude stále viac ovplyvňovať štruktúru obyvateľstva aj migrácia. Počet cudzincov na Slovensku sa dlhodobo zvyšuje. Zároveň má na sektor vplyv výrazná migrácia Slovákov do zahraničia za vzdelávaním alebo prácou. Vo viacerých národných strategických dokumentoch je vyjadrená snaha zmierniť odliv mozgov a zlepšiť medzinárodnú spoluprácu, prilákať zahraničných odborníkov a podporiť ich integráciu, ako aj integráciu ich rodinných príslušníkov. Práve vytváranie priaznivých podmienok pre uplatnenie cudzincov a pre reintegráciu Slovákov so študijnými a pracovnými skúsenosťami zo zahraničia môže výrazne pomôcť zaplniť pracovné pozície, pre ktoré dlhodobo chýbajú alebo budú chýbať kvalifikovaní pracovníci.
Vzhľadom na nedostatočnú inklúziu vo vzdelávaní v niektorých prípadoch bude potrebné zabezpečiť lepšie podmienky pre inkluzívne vzdelávanie a nadobúdanie kvalifikácie pre sociálne znevýhodnené obyvateľstvo ohrozené generačnou chudobou a diskrimináciou. Od Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní sa očakávajú komplexné opatrenia vrátane finančného zabezpečenia tak preventívnych ako aj korektívnych opatrení. Cieľom je vzdelávanie zabezpečujúce rovnaké možnosti pre všetkých podľa ich schopností a možností. So starnúcou populáciou sa do popredia dostáva potreba efektívneho systému celoživotného vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie musí byť dostupné pre všetky sociálne aj vekové skupiny, ktoré musia byť zároveň motivované na ňom aktívne participovať. Kvalitný obsah celoživotného vzdelávania zabezpečí prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie všetkých skupín obyvateľov, od tých s najnižšou kvalifikáciou až po vysokošpecializovaných odborníkov inovujúcich si prostredníctvom celoživotného vzdelávania poznatky. Dôraz bude musieť byť kladený na cieľovú skupinu seniorov.
