Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Potraviny sa týkajú každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky a sú nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života. Potravina nie je len nevyhnutnosť na prežitie ľudstva, ale je zároveň stmeľujúcim aspektom spoločnosti, či už pri spoločnom stolovaní v rámci rodiny, alebo kolektívu v práci.
V rámci Európskej únie je potravinárske odvetvie najväčším spracovateľským odvetvím, keďže zabezpečuje bezpečné potraviny pre 500 miliónov spotrebiteľov. Jeho podiel v rámci spracovateľského odvetvia (15,2 %) je vyšší ako podiel automobilového priemyslu (14,1 %), či výroby strojov a zariadení (9 %). Podiel potravinárskeho priemyslu EÚ na hrubej pridanej hodnote predstavuje 2,1 %. Potravinársky priemysel je v Európskej únii zároveň jedným z najväčších zamestnávateľov s počtom zamestnancov 4,51 miliónov, pričom až 48,1 % tržieb potravinárskeho odvetvia tvoria malé a stredné podniky. Potravinársky priemysel je rovnako najväčším spracovateľským odvetvím vo vyše polovici členských štátov Európskej únie. Slovenská republika zďaleka nevyužíva vysoký potenciál potravinárskeho priemyslu, ako je tomu vo vyše polovici štátov Európskej únie. V roku 2018 predstavovali tržby potravinárskeho priemyslu v Slovenskej republike 4,42 mld. EUR. Podiel výroby potravín, nápojov a tabakových výrobkov na hrubej pridanej hodnote prestavoval v roku 2017 hodnotu 0,91 %. Najväčším potravinárskym odvetvím v Slovenskej republike je podľa Zelenej správy za rok 2019 hodnoteným podľa tržieb za vlastné výrobky odvetvie spracovania a konzervovania mäsa a mäsových produktov (20 %), nasleduje výroba mliečnych výrobkov (18 %), výroba nápojov (16 %), výroba pečiva a múčnych výrobkov (15 %), výroba ostatných potravinárskych výrobkov (13 %), výroba mlynárskych výrobkov a škrobových výrobkov (6 %), spracovanie a konzervovanie rýb kôrovcov a mäkkýšov vrátane výroby rastlinných a živočíšnych olejov a tukov (5 %), spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny (3 %) a výroba a príprava krmív pre zvieratá (2 %).
Budúcnosť potravinárskeho odvetvia v nasledujúcich rokoch výrazne ovplyvnia dve zásadné európske politiky: Európska zelená dohoda[1] a stratégia Z farmy na stôl[2].
V európskej Zelenej dohode, ktorú predstavila Európska komisia, sa podrobne rozvádza ako dosiahnuť, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Obsahuje náčrt novej stratégie udržateľného a inkluzívneho rastu na podporu hospodárstva, zlepšenie zdravia a kvality života ľudí, ako aj starostlivosti o prírodu. Stredobod Európskej zelenej dohody tvorí stratégia Z farmy na stôl, ktorá bola predstavená Európskou komisiou v máji roku 2020. Stratégia ponúka komplexné riešenia výziev súvisiacich s udržateľnosťou potravinových systémov, pričom konštatuje neoddeliteľné spojenie medzi zdravím ľudí, zdravím spoločnosti a zdravím planéty. Prechod na udržateľný potravinový systém môže byť environmentálnym a sociálnym prínosom, a zároveň aj prínosom pre zdravie a hospodárstvo. Pandémia COVID-19 zdôraznila aj otázku významu spoľahlivého a odolného potravinového systému, ktorý funguje za každých okolností a je schopný zabezpečiť občanom prístup k dostatočným dodávkam cenovo dostupných potravín.
V poslednej dobe, v súvislosti s mnohými potravinovými škandálmi, hrozbami ako africký mor ošípaných, či zvyšujúcim sa záujmom nielen spotrebiteľov, ale aj samotných orgánov Európskej únie o ochranu životného prostredia a zmierňovanie dopadov klimatických zmien, aj v Slovenskej republike čoraz viac rezonuje otázka lokálnej výroby potravín, sebestačnosti v kľúčových potravinárskych odvetviach a spracovanie na Slovensku dopestovaných a dochovaných surovín lokálnymi potravinárskymi prevádzkami.
Stratégia Z farmy na stôl je nová komplexná koncepcia toho, akú hodnotu Európania pripisujú udržateľnej potravinovej bezpečnosti. Ľudia čoraz viac venujú zvýšenú pozornosť otázkam životného prostredia, zdravia, sociálnym a etickým otázkam v spojení s potravinami a viac než kedykoľvek predtým hľadajú v potravinách hodnoty. Napriek trendu, že sa ľudia sťahujú do miest alebo prímestských oblastí a imponuje im mestský charakter života, pri potravinách chcú mať pocit, že pochádzajú z blízkeho okolia, z vidieka. Želajú si čerstvé, menej spracované a udržateľným spôsobom získavané a vyrábané potraviny. Zároveň silnejú hlasy volajúce po kratších dodávateľských reťazcoch.
Európska únia si vytýčila ciele: zmierniť environmentálnu a klimatickú stopu svojho potravinového systému a posilniť jeho odolnosť, zaručiť potravinovú bezpečnosť s ohľadom na zmenu klímy a stratu biodiverzity, postaviť sa na čelo celosvetového prechodu na konkurencieschopný udržateľný systém v rámci celého dodávateľsko-odberateľského reťazca s potravinami a využívať nové príležitosti. To znamená:
Zabezpečiť, aby potravinový reťazec (čo zahŕňa výrobu potravín, ich prepravu, distribúciu, marketing a spotrebu) mal neutrálny alebo pozitívny vplyv na životné prostredie, zachovať a obnoviť krajinné, sladkovodné a morské zdroje, od ktorých sú potravinové systémy závislé; pomôcť zmierniť klimatickú zmenu a prispôsobiť sa jej dôsledkom; chrániť krajinu, pôdu, vody, ovzdušie, zdravie rastlín a zvierat a ich dobré životné podmienky a zvrátiť stratu biodiverzity.
Zaručiť potravinovú bezpečnosť, výživu a verejné zdravie – zabezpečiť, aby každý mal prístup k dostatočnému množstvu výživných a udržateľných potravín, ktoré spĺňajú vysoké normy bezpečnosti a kvality, zdravia rastlín ako aj zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a zároveň vyhovujú stravovacím potrebám a potravinovým preferenciám.
Zachovať cenovú dostupnosť potravín a zároveň dosiahnuť spravodlivejšiu ekonomickú návratnosť v dodávateľskom reťazci, aby v konečnom dôsledku potraviny získavané najviac udržateľným spôsobom boli zároveň cenovo najdostupnejšie, podporovať konkurencieschopnosť dodávateľského sektora EÚ, propagovať spravodlivý obchod, vytvárať nové príležitosti pre obchod a súčasne zabezpečiť integritu jednotného trhu a bezpečnosť ako aj ochranu zdravia pri práci.
Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi zrýchlenia prechodu na udržateľné, zdravé, inkluzívne potravinové systémy, od prvovýroby až po konzumáciu. Môžu pomôcť pri vývoji a testovaní riešení, prekonávaní prekážok a objavovaní nových príležitostí na trhu. Komisia navrhuje z programu Horizont Európa vynaložiť prostriedky vo výške 10 miliárd EUR na výskum a inovácie v oblasti potravín, biohospodárstva, prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybolovu, akvakultúry a životného prostredia, ako aj na oblasť používania digitálnych technológií a riešení inšpirovaných prírodou v agropotravinovom sektore. Jedna z kľúčových oblastí výskumu sa zameria na mikrobiómy, potraviny z oceánov, mestské potravinové systémy, ako aj zvýšenie dostupnosti a zdroje alternatívnych bielkovín, ako sú rastlinné, mikrobiálne, morské bielkoviny a bielkoviny získavané z hmyzu a náhrady mäsa. Dôležitú úlohu tiež bude zohrávať digitalizácia, s tým súvisiace dátové hospodárstvo a používanie umelej inteligencie.
Potravinárske odvetvie sa v Slovenskej republike bude musieť vysporiadať so starnutím pracovnej sily a nedostatočným záujmom zo strany študentov a absolventov o prácu v potravinárskom odvetví, ako aj odchodom pracovnej sily za prácou s lukratívnejšími pracovnými a mzdovými podmienkami. Mnohé potravinárske odvetvia vyžadujú prácu v noci, počas víkendov a sviatkov.
Slovenské potravinárstvo zaostáva technologicky za ostatnými krajinami Európskej únie. Je potrebné ho modernizovať, aplikovať najnovšie výdobytky informačných a komunikačných technológií a do potravinárskej výroby premietnuť najnovšie poznatky vedy a techniky. Modernizácia technológií a automatizácia nebude znamenať úbytok pracovných miest, ale nahradí nedostatok pracovnej sily, ktorú odvetvie v súčasnosti pociťuje. Modernizácia technológií bude zároveň znamenať aj zmenu kvality pracovných miest a zmenu očakávaných zručností a znalostí pracovnej sily, čomu sa musí prispôsobiť vzdelávanie na stredných odborných a vysokých školách. V rámci súčasnej pracovnej sily bude potrebné kontinuálne vzdelávanie zamestnancov vzhľadom na technologický pokrok, inovácie, a najmä rozvoj tzv. mäkkých zručností.
[1] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska zelená dohoda“ z 11. 12. 2019. Dostupné na internete: EUR-Lex – 52019DC0640 – SK – EUR-Lex (europa.eu)
[2] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Stratégia „Z farmy na stôl“, V záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, z 20.5.2020. Dostupné na internete: EUR-Lex – 52020DC0381 – SK – EUR-Lex (europa.eu)
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.