Transformácia výrobkov, služieb a realizovaných procesov v sektorovej štruktúre SRI
V sektorovej štruktúre SRI boli v roku 2021 najpočetnejší zamestnanci so strednou úrovňou zručností EKR, ktorých podiel na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov dosiahol cca 48,5 %. Zároveň však zamestnanci so strednou úrovňou zručností EKR v roku 2021 zaznamenali oproti roku 2017 pomerne výrazné zníženie podielu na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov, a to o cca 3,2 p. b.
Na druhej strane, medzi rokmi 2017 a 2021 sa o cca 3,7 p. b. zvýšil podiel sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou zručností EKR. Podiel týchto zamestnancov v roku 2021 dosiahol 44,4 %. Najmenej bolo sektorovo špecifických zamestnancov s nižšou úrovňou EKR, pričom jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že značnú časť pomocných pracovníkov v sektorovej štruktúre SRI nebolo možné priradiť ako sektorovo špecifických do žiadneho sektora (napr.: Ručný balič, plnič, Pomocný pracovník vo výrobe inde neuvedený, Manipulačný pracovník inde neuvedený, Iný pomocný pracovník inde neuvedený). Vývoj podielu sektorovo špecifických zamestnancov s nižšou úrovňou EKR bol medzi sledovanými rokmi 2017 a 2021 mierne klesajúci, pričom v roku 2021 dosiahol 7,1 %.
Vyššia úroveň zručností EKR v roku 2021 medzi sektorovo špecifickými zamestnancami dominovala v dvoch sektoroch, a to:
- informačné technológie a telekomunikácie a
- vzdelávanie, výchova a šport,
pričom v obidvoch sektoroch bol podiel sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou zručností vyšší ako 90 %.
Na druhej strane bolo v sledovanom roku najmenej výrazné zastúpenie zamestnancov s vyššou úrovňou zručností v rámci sektorov:
- remeslá a osobné služby,
- textil, odevy, obuv a spracovanie kože,
- celulózo-papierenský a polygrafický priemysel.
Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály a sektor elektrotechnika medzi rokmi 2017 a 2021 dosiahli najvýraznejšie zvýšenie podielu sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou zručností spomedzi všetkých 24 sektorov SRI. Sektorom s najvýraznejším znížením podielu sektorovo špecifických zamestnancov s vyššou úrovňou EKR bolo poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov a značný pokles bol evidovaný aj v sektore voda, odpad a životné prostredie.
Podiel sektorovo špecifických zamestnancov so strednou úrovňou EKR v roku 2021 presiahol 80 % v prípade sektorov:
- textil, odevy, obuv a spracovanie kože,
- celulózo-papierenský a polygrafický priemysel a
- hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo.
Na druhej strane, v sektoroch s dominanciou vyššej úrovne zručností (t. j. informačné technológie a telekomunikácie a vzdelávanie, výchova a šport) bolo sektorovo špecifických zamestnancov so strednou úrovňou EKR menej ako 10 %. Zvýšenie podielu zamestnancov so strednou úrovňou zručností EKR medzi rokmi 2017 a 2021 presiahlo 5 p. b. v prípade sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel. Medzi sektory s ich výrazným poklesom bolo naopak možné zaradiť sektory:
- stavebníctvo, geodézia a kartografia a
- sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály.
Kým v sektore remeslá a osobné služby a v sektore voda odpad a životné prostredie dosahovali podiely zamestnancov s nižšími úrovňami zručností EKR najvyššie hodnoty, v prípade nasledovných sektorov sa nenachádzali žiadne sektorovo špecifické zamestnania s nižšou úrovňou zručností EKR:
- informačné technológie a telekomunikácie,
- bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo,
- vzdelávanie, výchova a šport,
- verejné služby a správa,
- administratíva, ekonomika, manažment a
- zdravotníctvo, sociálne služby.
Výrazný pokles podielu zamestnancov s nižšou úrovňou zručností EKR bol najmä v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, nasledovanom sektormi doprava, logistika, poštové služby a lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel. Najvýraznejšie zvýšenie podielu zamestnancov s nižšími zručnosťami podľa EKR bolo v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia.
Pri členení sektorovo špecifických zamestnancov podľa veku možno v rámci celej sektorovej štruktúry SRI skonštatovať, že v rokoch 2017 aj 2021 boli najpočetnejšou skupinou zamestnanci vo vekovej kategórii 30 až 49 rokov, ktorí predstavovali v oboch sledovaných rokoch cca 51,2 %-ný podiel na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov. K zmenám však prišlo počas sledovaného obdobia v ďalších dvoch vekových kategóriách. Podiel zamestnancov do 29 rokov sa znížil približne o 4 p. b. a podiel zamestnancov vo veku 50 a viac rokov sa zvýšil o cca 4 p. b. Na základe toho možno skonštatovať, že zamestnanci na trhu práce starnú a najvyššiu dynamiku prírastku majú práve zamestnanci vo veku 50 a viac rokov.
Viac ako 15 %-ný podiel sektorovo špecifických zamestnancov do 29 rokov veku bol v sektoroch:
- automobilový priemysel a strojárstvo,
- obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch,
- elektrotechnika,
- informačné technológie a telekomunikácie,
- bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo,
- chémia a farmácia.
Jediným sektorom, kde sa podiel mladších sektorovo špecifických zamestnancov medzi rokmi 2017
a 2021 zvýšil, bol sektor vzdelávanie, výchova a šport. Obzvlášť prudko však poklesol podiel zamestnancov do 29 rokov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel a v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch.
Podiel zamestnancov vo veku 30 až 49 rokov bol najvyšší v sektore informačné technológie a telekomunikácie. Najvyšší podiel zamestnancov vo veku 50 a viac rokov bol v sektore remeslá a osobné služby. Jediným sektorom, kde počas sledovaného obdobia poklesol podiel sektorovo špecifických zamestnancov vo veku 50 a viac rokov, bol sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel.
Z hľadiska mzdovej dynamiky prišlo k najmarkantnejšiemu zvýšeniu priemernej hrubej mesačnej mzdy medzi rokmi 2017 a 2021 v sektore zdravotníctvo, sociálne služby, pričom v tomto sektore dosiahlo až deväť zamestnaní mzdový nárast vyšší ako 50 %. Na zvýšení miezd v zdravotníctve, sociálnych službách sa pritom podieľalo zvýšenie počtu hodín práce nadčas v období pandémie koronavírusu. Výrazné počty sektorovo špecifických zamestnaní s nadpriemerným zvýšením miezd boli zaznamenané taktiež v sektoroch:
- verejné služby a správa,
- vzdelávanie, výchova a šport,
- administratíva, ekonomika, manažment,
- obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, ako aj
- remeslá a osobné služby.
