Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Jedenáste rokovanie Sektorovej rady pre chémiu a farmáciu, ktoré bolo v rámci Národného projektu SRI posledným stretnutím jej členiek a členov, sa uskutočnilo vo Vršatskom Podhradí v dňoch 22.-23. septembra 2022.
Posledné rokovanie Sektorovej rady bolo nielen bilančnou ,,bodkou“ za projektovými úlohami, ale aj stretnutím zástupcov podnikov a poskytovateľov vzdelávania v sektore k aktuálnej situácii v ich organizáciách.
Predseda a garant Sektorovej rady sa vo svojich úvodných rečiach poďakovali zúčastneným členom Sektorovej rady za to, že si napriek súčasným ťažkostiam vo svojich organizáciách našli čas venovať sa úlohám, vyplývajúcim z NP SRI. Vo vzťahu k rapídnym ekonomickým, sociálnym a politickým zmenám v ostatných mesiacoch je priemysel na Slovensku postavený pred ťažké voľby. Čelí otázke, aké zmeny je potrebné vykonať za účelom splnenia environmentálnych a klimatických cieľov, ale aj ako ich zafinancovať.
Národný projekt SRI sa končí spolu s koncom kalendárneho roka 2022. Členovia Sektorovej rady napriek tomu veria, že jej osobné rokovania budú pokračovať aj v ďalších rokoch. Pravidelné osobné stretnutia považujú za mimoriadne prínosné a efektívne pri riešení úloh, ktorými sa Sektorová rada zaoberá.
Aktuálne zvyšovanie cien má vplyv nielen na priemysel, ale i na nevýrobné odvetvia, verejný život, školstvo a domácnosti. Je najvyšší čas nakupovať energie na vykurovaciu sezónu. Rozhodnutie, aké cenové podmienky prijať a na aké dlhé časové obdobie, je mimoriadne náročné a riskantné. Vývoj cien energií a komodít je takmer nepredvídateľný a ich dodávky kolíšu. Samozrejme, pre chemický priemysel sú zemný plyn a ropa nielen palivom, ale i vstupnou surovinou pre výrobné operácie. Preto sa cena palív premieta do vstupných nákladov na chemickú výrobu vo väčšej miere, ako v iných výrobných odvetviach.
Povedomiu verejnosti môže unikať, že priemyselné závody s vlastnými zdrojmi tepla fungujú ako dodávatelia energie do okolitých miest a obcí. Nutnosť obmedziť či odstaviť výrobu v podnikoch by tak len ďalej prehĺbila energetickú krízu v regiónoch. Alternatívou k šetreniu na energiách a surovinách je aj šetrenie na personálnych nákladoch. Možno predpokladať, že chladnejšie mesiace a pokračujúca kríza budú mať za následky aj prepúšťanie či likvidáciu podnikov. V dôsledku tohto vývoja môžu mať podniky menej prostriedkov na vzdelávanie a rozvoj, zavádzanie inovácií a nastavenie mzdových podmienok pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Rozvoj ľudských zdrojov sa tak môže oneskoriť oproti zámerom vytýčeným v stratégii o niekoľko rokov.
V utorok 23. septembra sa členky a členovia Sektorovej rady zúčastnili poldruhahodinovej exkurzie v závode Continental Matador Rubber v Púchove. Značka Matador sa zaoberá výrobou gumy a následne pneumatikových plášťov už 110 rokov. Dlhodobým cieľom skupiny Continental je zvýšenie bezpečnosti na cestách a zdokonaľovanie jej výrobkov. Medzi aktuálne inovácie patria napríklad: technológia samozaceľovania alebo zosilnenia bočníc, ktorá umožňuje pokračovanie v jazde aj v prípade defektu.
Moderný výrobný závod vyrába pneumatikové plášte pre osobné a pre ľahké nákladné autá. Prvým krokom pri výrobe gumy je extrúzia surového kaučuku za horúca. Gumové výrobky rôznych vlastností, behúne s textilnou či oceľovou výstužou a pogumované kovové lanká sa spájajú do celku – pneumatiky (plášťa). V priebehu niekoľkých hodín sa z peliet surového kaučuku stáva pneumatika s charakteristickým dezénom a žiadanými vlastnosťami. Posledným krokom pred balením výrobkov na vývoz je výstupná kontrola. Jej pracovníci sú pravidelne preškoľovaní v identifikácii výrobných chýb pomocou posudzovania zámerne vyrobených chybných kusov. Výrobný závod zapôsobí na návštevníka vysokou mierou automatizácie, či už robotizovaným výškovým skladom hotových výrobkov alebo využívaním autonómnych vozíkov. Samohybné vozíky prevážajú polovýrobky medzi jednotlivými technologickými krokmi, pričom sa navigujú pomocou optických senzorov.
Pri početných stanovištiach výrobnej linky pracovali aj žiačky a žiaci Spojenej školy Púchov. Škola v spolupráci s podnikom realizuje duálne vzdelávanie pre odbory Operátor gumárskej a plastikárskej výroby a Mechanik mechatronik. Majster duálneho vzdelávania nepracuje v priestoroch školy, ale je stále prítomný v Continental Matador Rubber, kde vzdeláva viaceré ročníky praxujúcich žiakov.
V záujme modernizácie vzdelávania a lepšieho prepojenia vzdelávacieho systému a potrieb zamestnávateľov je potrebné definovať konkrétne akčné kroky na zapojenie viacerých škôl a firiem do systému duálneho vzdelávania. Osloviť je potrebné aj odbornú verejnosť a ďalších zamestnávateľov, aby výstupy Sektorovej rady využívali. Vzdelávanie je čoraz modulárnejšie a čerpá vzdelávacie materiály z online zdrojov a vzdelávacích platforiem a i. Vzdelávacie materiály sa tak dajú rýchlejšie inovovať a dopĺňať o nové aktuálne poznatky. V kontexte tempa zmien sa osvedčilo aj zaraďovanie samoštúdia do vzdelávania, či prizývanie odborníkov z praxe. Celoživotné vzdelávanie by malo byť flexibilnejšie, aby absolventi škôl a aj zamestnanci dokázali získavať a meniť svoje uplatnenie spolu s dynamikou vzniku a zániku povolaní v budúcich desaťročiach.
Sektorová rada sa venovala aj potrebe prípravy absolventov (primárne stredných škôl) v odboroch súvisiacich s obehovým hospodárstvom a ochranou životného prostredia. Formulovala jednomyseľný zámer vytvoriť nové NŠZ pod názvami ,,Technik obehového hospodárstva v priemysle“ a ,,Technik aktívnej ochrany životného prostredia v priemysle“. Hoci momentálne nie sú tieto povolania v národnom hospodárstve rozšírené, predpokladá sa potreba ich vzniku v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov.
V závere rokovania boli prítomní inštruovaní, aby expertné práce na projekte ukončili do 30. novembra 2022.
Aktivity sa realizovali v rámci Národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“ v gescii MPSVR SR.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.