Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
Sektorové charakteristiky sú dostupné na stránkach jednotlivých sektorových rád v časti o sektore. Odkazy na jednotlivé články sú uvedené na konci tohto článku.
Sektorové charakteristiky zachytili vývoj početnosti UoZ, ako aj mieru špecifickej nezamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI z rodového a regionálneho hľadiska. Na tento účel inovatívne vyvinutý a aplikovaný ukazovateľ „miera špecifickej nezamestnanosti“ vyjadruje podiel sektorovo špecifických UoZ vzhľadom na súčet sektorovo špecifických UoZ a sektorovo špecifických zamestnancov.
Z rozboru vývoja na trhu práce v rokoch 2019 a 2020 vyplýva, že pandémia COVID-19 sa v sektorovej štruktúre NSP/SRI prejavila najmä zvýšením počtu sektorovo špecifických UoZ a miery špecifickej nezamestnanosti:
- mužov v sektoroch:
- obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, hlavne vysokých počtov kuchárov, čašníkov, obchodných zástupcov,
- stavebníctvo, geodézia a kartografia, osobitne u početne zastúpených pomocných pracovníkov na stavbe budov, ako aj kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov,
- automobilový priemysel a strojárstvo, najmä montážnych pracovníkov,
- doprava, logistika, poštové služby, a to najmä pracovníkov v sklade a vodičov automobilov,
- žien v sektoroch:
- obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, a to predovšetkým vysoko početných čašníčok, servírok, predavačiek,
- administratíva, ekonomika, manažment, hlavne všeobecných a pomocných administratívnych pracovníčok, odborných administratívnych asistentiek,
- remeslá a osobné služby, najmä upratovačiek, kaderníčok, pomocných pracovníčok údržby budov a areálov,
- globálne mužov aj žien vykonávajúcich zamestnania s nízkou úrovňou zručností v rámci hlavnej triedy zamestnaní SK ISCO-08 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci,
- žien vykonávajúcich administratívne práce s nižšou a strednou úrovňou zručností na celom trhu práce,
- mužov aj žien v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji.
Celkový počet sektorovo špecifických UoZ v SR k 31. 12. 2019 predstavoval približne 111 tis. osôb. V tomto počte metodicky nie sú zahrnuté osoby v evidencii UoZ, ktoré nie je možné klasifikačne špecifikovať podľa konkrétnych sektorov NSP/SRI, pretože bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ nemali uvedené žiadne vykonávané zamestnanie. Ide najmä o dlhodobo nezamestnaných, absolventov škôl, ktorí nezískali prvé platené zamestnanie, iných pomocných pracovníkov inde neuvedených a pod. Z tohto počtu sektorovo špecifických UoZ, t. j. z približne 111 tis. osôb, bolo takmer 54,0 % žien a 46,0 % mužov.
K 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ najmä z dôvodu pandémie COVID-19 zvýšil na približne 160 tis. osôb.
Podiel mužov na tomto počte sa mierne zvýšil na približne 49,0 % a podiel žien poklesol na 51,0 %. V absolútnych číslach sa počet mužov UoZ zvýšil o približne 26,7 tis. osôb a počet žien UoZ vzrástol o 22,5 tis. osôb. Tento nárast počtu UoZ bol u mužov aj u žien najvýraznejší v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, kde pribudlo medzi sektorovo špecifických UoZ približne 5,5 tis. mužov a 9,8 tis. žien. Počet sektorovo špecifických UoZ mužov medziročne výrazne vzrástol aj v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia (približne o 4,9 tis.) a v sektore automobilový priemysel a strojárstvo, kde sa počet mužov UoZ zvýšil o 4,5 tis. U žien výrazne vzrástol počet UoZ aj v sektore administratíva, ekonomika, manažment (nárast približne o 3,7 tis.) a v sektore remeslá a osobné služby, kde zvýšenie predstavovalo cca 2,3 tis. osôb.
Sektory, ktoré zaznamenali najvyšší nárast počtu sektorovo špecifických UoZ v absolútnych číslach súčasne patrili aj medzi sektory s najvyšším počtom sektorovo špecifických UoZ (mužov a žien spolu) ku koncu roku 2020. Išlo najmä o sektory:
- obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch (cca 38,5 tis. osôb),
- administratíva, ekonomika, manažment (cca 18,5 tis. osôb) a
- automobilový priemysel a strojárstvo (18,3 tis. osôb).
Najmenej sektorovo špecifických UoZ (mužov aj žien spolu) bolo v tých sektoroch, ktoré patria medzi sektory s najnižším počtom sektorovo špecifických zamestnancov. Ide najmä o sektory:
- celulózo-papierenský a polygrafický priemysel (približne 440 osôb),
- sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály (približne 710 osôb) a
- hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo (približne 850 osôb).
Z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti mužov bola jej najvyššia hodnota na konci roku 2019 v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel, kde predstavovala 9,2 %. Z regionálneho hľadiska tu bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Košickom a Prešovskom kraji, kde to bolo 20,1 %, resp. 19,1 %. Podobne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti mužov bola v tomto roku aj v sektore voda, odpad a životné prostredie, kde to bolo 9,1 %. V rovnakých sektoroch bola aj najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien. V sektore voda, odpad a životné prostredie bola miera špecifickej nezamestnanosti žien až 23,4 %. Sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa vyznačoval mierou špecifickej nezamestnanosti žien na úrovni 22,8 %.
Na druhej strane najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov bola v roku 2019 evidovaná v sektore informačné technológie a telekomunikácie, kde to bolo iba 1,3 % a v sektore zdravotníctvo, sociálne služby s mierou 1,5 %. U žien boli v roku 2019 dosiahnuté najnižšie hodnoty miery špecifickej nezamestnanosti v sektore verejné služby a správa, s hodnotou 0,7 % a v sektore vzdelávanie, výchova a šport s mierou 1,5 %.
Rok 2020 sa u mužov vyznačoval najvyššou mierou špecifickej nezamestnanosti v sektore voda, odpad a životné prostredie, kde jej úroveň bola 11,8 %. Na druhom mieste sa v tomto roku nachádzal sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, kde bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti 11,7 %. Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, ktorý mal nízky počet UoZ, vykazoval vysokú mieru špecifickej nezamestnanosti z dôvodu nízkeho počtu sektorovo špecifických zamestnancov. V tomto malom sektore aj málo UoZ výrazne ovplyvňuje mieru špecifickej nezamestnanosti. U žien na prvých dvoch priečkach zostalo zachované poradie sektorov z roku 2019, pričom v sektore voda, odpad a životné prostredie bola miera špecifickej nezamestnanosti žien 27,1 %. Rovnako aj sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel mal vysokú mieru špecifickej nezamestnanosti žien, a to 26,3 %.
Poradie sektorov s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti u mužov aj žien bolo v roku 2020 zhodné s tým v roku 2019. V sektore informačné technológie a telekomunikácie to bolo u mužov 1,9 % a v sektore zdravotníctvo, sociálne služby bola miera 2,0 %. U žien boli v roku 2020 dosiahnuté najnižšie hodnoty miery špecifickej nezamestnanosti v sektore verejné služby a správa, a to 0,9 % a v sektore vzdelávanie, výchova a šport s hodnotou 1,9 %.
Najvýraznejší medziročný nárast miery špecifickej nezamestnanosti medzi rokmi 2019 a 2020 u mužov bol v sektore obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, kde nastalo zvýšenie o 4,6 p. b. Na druhom mieste bol sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, kde miera špecifickej nezamestnanosti mužov vzrástla o 4,2 p. b. V tomto malom sektore aj mierne zvýšenie počtu UoZ výrazne ovplyvnilo mieru špecifickej nezamestnanosti. Tretí najvýraznejší nárast bol v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia na úrovni 3,9 p. b. U žien táto miera najvýraznejšie vzrástla v sektore poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, a to o 4,3 %. Výrazný rast bol aj v sektore voda, odpad a životné prostredie (zvýšenie o 3,7 p. b.) a v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel (zvýšenie o 3,5 p. b.).
Sektory najmenej zasiahnuté zvýšením miery špecifickej nezamestnanosti počas pandémie COVID-19 medzi rokmi 2019 a 2020 u mužov boli celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, kde miera špecifickej nezamestnanosti vzrástla iba o 0,3 p. b. a ďalej sektor verejné služby a správa a sektor zdravotníctvo, sociálne služby. U žien najmenej vzrástla miera špecifickej nezamestnanosti v sektore verejné služby a správa, a to len o 0,1 p. b. Nízky rast miery špecifickej nezamestnanosti u žien bol aj v sektoroch s nízkym zastúpením žien, a to v sektore ťažba a úprava surovín, geológia a v sektore informačné technológie a telekomunikácie.
Spomedzi sektorovo špecifických zamestnaní s najvyššími prírastkami počtu UoZ v období pandémie COVID-19 u mužov prevažovali pomocní pracovníci na stavbe budov, manipulační pracovníci a pracovníci v sklade, kuchári, montážni pracovníci (operátori) v strojárskej výrobe, čašníci, pracovníci na čistenie verejných priestranstiev a pod. O všetkých týchto zamestnaniach možno hovoriť ako o nízko kvalifikovaných. U žien boli najpočetnejšími zamestnaniami medzi UoZ upratovačky, predavačky, všeobecné administratívne pracovníčky, čašníčky a servírky, pomocníčky v kuchyni a chyžné. Jednoznačne najnegatívnejšie ovplyvnila pandémia COVID-19 mužov aj ženy, ktorých vykonávané zamestnania boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, t. j. zamestnania s najnižšou úrovňou odborných zručností, vedomostí a schopností, a to naprieč celým spektrom sektorovej štruktúry NSP/SRI.
