ANKETA: Aké zmeny spôsobila pandémia na trhu práce? Radšej koniec v práci ako byť bez „home officeu“ a pohroma pre gastro
Pre denník Pravda sme sa zapojili do ankety Aké zmeny spôsobila pandémia na trhu práce? Tu je znenie nášho príspevku:
Lucia Lednárová Dítětová (manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov) a František Foltán (špecialista úseku štatistík a prognózovania), štatisticko-výskumná spoločnosť Trexima Bratislava
Pandémia Covid-19 rapídne urýchlila inovačné trendy na trhu práce, významne sa urýchlil proces digitalizácie, robotizácie, automatizácie procesov a nástup umelej inteligencie. Snaha o elimináciu osobného kontaktu sa prejavila v snahe automatizovať a digitalizovať procesy vo všetkých oblastiach od administratívy, poskytovania služieb, obchodu a vlastne všade, kde je to možné. Veľká časť zamestnancov zvládla prácu z domu, tzv. home office. Vznikli nové pozície, ktoré by sme pred pandémiou hľadali v inzercii voľných pracovných miest len ťažko, napr. online lektor. Firmy významne napredujú v digitalizácii pracovných činností a samozrejme tento trend priniesol tiež významný posun v digitálnej gramotnosti pracujúcich, ale aj zvýšenie nákladov firiem do IT bezpečnosti. Tejto situácii sa museli prispôsobiť procesy riadenia ľudských zdrojov, priestor dostal virtuálny svet a nové techniky práce s ľuďmi v online priestore, tzv. e-manažment.
Je nevyhnutné zdokonaľovať zručnosti riadiacich zamestnancov v oblasti krízového manažmentu, riešenia krízových situácií (napr. riadenie hromadných absencií), zmena získavania a rozvoja talentov, monitorovanie dochádzky a pod. Vzhľadom na nutnosť reorganizácie práce a pracovného času sa ukázalo, že je nutné sformalizovanie legislatívnej stránky pri riešení krízovej situácie -flexibilita zákonníka práce. Aktuálny zákonník má limity, na ktoré kríza poukázala (príplatky, uzákonenie práce z domu, kolektívne vyjednávanie, dopady na nadčasy, konto pracovného času). Z pohľadu vývoja priemerných mesačných miezd bolo obdobie bezprostredne pred vypuknutím pandémie výnimočné. Boli dosahované najlepšie výsledky rastu miezd a zároveň miera nezamestnanosti bola na historických minimách. Nestabilné obdobie spôsobené pandémiou zasiahlo aj do tohto vývoja.
Dynamika nárastu priemernej hrubej mesačnej mzdy v SR v prvých troch mesiacoch kalendárneho roka spomalila z minuloročných 7,2 % na 4,9 % v tomto roku. Pandémia postihla hlavne svet umenia a gastro sektor. Zavreli sa divadlá, kiná, múzeá, galérie a zákaz zhromažďovania taktiež neprispel k ich rozvoju. Rok 2020 sa teda dá považovať za jeden z najhorších aj pre reštaurácie, bary a hotely, ktoré boli dlhé mesiace zavreté. V niektorých zamestnaniach z týchto sektorov došlo aj k medziročnému poklesu miezd. Priemerná mesačná mzda hercov alebo hudobníkov, spevákov a skladateľov klesla medziročne o viac ako 18 %, ale o 14 % si pohoršili aj tanečníci a choreografi. Mzdy šéfkuchárov a barmanov poklesli v priemere o 8 %, resp. 5 %. Rast miezd čašníkov a someliérov sa spomalil z 12 % v minulom roku na tohtoročných 0,5 %. Pozitívum je, že pandémia a technologický pokrok pomáhajú výraznému nárastu významu a miery rozvoja digitálnej ekonomiky, ktorá začína transformovať všetky sektory.
Vysoká miera využívania moderných a spoľahlivých komunikačných a manažérskych technológií a postupov pomohli viacerým veľkým podnikom manažovať pracovnú silu a podporiť ekonomickú aktivitu v čase pandémie COVID-19. Negatívom môže byť výraznejšia polarizácia na trhu práce, na tých, ktorí môžu pracovať počas riadených lockdownov a tých, ktorí nie. Zraniteľnými v tomto procese sú všetky ohrozené skupiny, ako napr. ženy samoživiteľky, absolventi, zamestnanci po päťdesiatke a pod. Taktiež je pre mnohých ťažšie zvládať prácu z domu. Je rozdiel čerpať home office jeden deň v týždni alebo pár týždňov.
Teraz niektorí z nás pracujú z domu už rok a pol a mnohé firmy sa netaja tým, že tento stav zotrvá a je pre ne vyhovujúci, ako nová forma práce. Tieto skutočnosti zanechávajú však stopy na kvalite práce, miere socializácie, schopnosti fungovať v tímoch, prežívaní a celkovom psychickom stave najmä vysokokvalifikovaných zamestnancov. Zároveň je možné očakávať aj zmenu a stratu pracovných návykov, čo bude vyžadovať aktívny tréning a pravidelné zaškolenia. Je nutné si uvedomiť, že je iné mať možnosť výberu alebo prijať rozhodnutie niekoho iného o forme a mieste výkonu vlastnej práce. U mnohých ľudí sa začínajú stierať rozdiely medzi pracovným a súkromným časom.
12/8/2021 – prevzaté z portálu ekonomika.pravda.sk
