Ťažká doba aj pre energetiku

Pandémia nového koronavírusu zasiahla spoločnosť vo všetkých sférach, energetický sektor nevynímajúc.

V snahe o zastavenie rozširovania ochorenia Covid-19 vydala vláda SR obrovské množstvo opatrení, ktoré sa priamo i nepriamo dotkli prakticky všetkých spoločenských sfér. Dôsledkom týchto obmedzení a kolektívnej uvedomelosti občanov došlo k zníženiu, respektíve pozastaveniu výroby niektorých produktov a zároveň i k redukcii rozsahu poskytovaných služieb. Niektoré podniky, v snahe o prežitie tohto obdobia s čo najmenšou stratou, pružne reagovali, iné túto možnosť ani nemali, prípadne by pre nich táto alternatíva bola ekonomicky nevýhodná. Všetky spomínané zmeny oproti bežnému podnikovému hospodáreniu sa plne prejavili i v  energetickom sektore, kde muselo tiež dôjsť k modifikáciám a prispôsobeniu sa súčasnej situácii.

Spotreba elektriny klesla

Zatvorenie veľkých výrobných podnikov, kde sa vplyvom veľkého počtu zamestnancov predpokladalo rýchle šírenie ochorenia, zatriaslo spotrebou elektrickej energie najviac. Jednalo sa hlavne o závody vyrábajúce automobily, či automobilové komponenty. V týchto výrobniach sa očakáva najväčší pokles spotreby energie oproti vlaňajšku. Nutné je i podotknúť, že znovuotvorenie výroby v týchto podnikoch nie je len záležitosťou našich národných opatrení. Mnoho z týchto firiem má cieľových zákazníkov v iných krajinách, v ktorých sa pri negatívnom vývoji pandémie dopyt po produktoch neobnoví, čo logicky negatívne ovplyvní výrobu.

Ďalšími signifikantnými odberateľmi elektriny sú obchodné centrá, ktoré boli povinne zatvorené. Spotreba klesla i v tzv. business centrách, keďže väčšina firiem povolila zamestnancom prácu z domu. Naopak, práve homeoffice zvýšil spotrebu elektrickej energie domácností, čo sa však podľa štatistických úradov generálne neprejaví, keďže tento charakter spotreby nemôže konkurovať tej z  výrobných podnikov. 

Konkrétne čísla spotreby elektrickej energie budú jasné až po medziročnom sčítaní a následnom porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku. Je však dôležité poznamenať, že na štatistiky bude mať vplyv i počasie, keďže tohtoročná zima bola slabšia v porovnaní s tou minuloročnou, ktorá zasiahla až do začiatku jari. Preto je napríklad podľa čiastočných údajov zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS) pokles spotreby elektriny za prvý štvrťrok 2020 oproti štvrťroku 2019 len o 1,65%.  

Prepad cien PHM

Zrejme neexistuje sledovanejšia komodita, akou sú pohonné hmoty (PHM). Každý slovenský motorista si určite všimol postupný úpadok cien, ktorý začal ešte pred príchodom koronavírusu do eurozóny. Tento pokles začal už začiatkom februára, keď vírus naplno úradoval v Číne. Najľudnatejšia krajina sveta je hlavným svetovým dovozcom a jej obmedzený dopyt sa naplno prejavil.

Ďalšou príčinou redukcie cien bola cenová vojna medzi dvomi hlavnými hráčmi, Ruskom a Saudskou Arábiou. Rijád navrhoval, aby všetci veľkí svetoví producenti ropy obmedzili jej ťažbu a tým stabilizovali svetové ceny. Rusko však z rokovaní so štátmi patriacimi pod OPEC konaných začiatkom marca odišlo. Saudská Arábia reagovala zvýšením produkcie a expanziou i na trhy s čisto ruskými zákazníkmi. Podľa viacerých expertov sa Rijád snaží takouto taktikou dostať Rusko späť k rokovaciemu stolu. Každopádne je možné, že tento konflikt bude držať nízku cenu ropy i dlho po odznení samotnej pandémie.

Prerušená aukcia na dodávku elektriny z OZE

Dopad koronakrízy spôsobil aj zrušenie rôznych akcií či podujatí. V energetickom sektore malo najväčší ohlas odloženie aukcie na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Malo ísť o prvé výberové konanie takéhoto typu, ktoré bolo vyhlásené Ministerstvom hospodárstva SR na začiatku februára tohto roku. Na Slovensku by vďaka tomu mali v najbližších rokoch pribudnúť zariadenia využívajúce OZE s celkovým inštalovaným výkonom 30 MW. Prevádzkovatelia týchto zariadení budú mať na 15 rokov garantované výkupné ceny elektriny. Plánovaná dražba však vzhľadom na epidemiologickú situáciu bola zrušená novou vládou SR a preložená na neurčito. Novo zložené Ministerstvo hospodárstva SR sa pre takýto postup rozhodlo preto, aby mimoriadna situácia žiadneho zo záujemcov nezvýhodnila. Podľa štátneho tajomníka ministerstva pána Galeka sa k aukcii rezort s určitosťou vráti. Dočasne pozastavené boli aj dotačné projekty na podporu kúpy elektromobilov a budovania nabíjacích staníc.     

Príležitosť na nový zelený štart?

Je viac než jasné, že súčasná situácia ovplyvní ciele Slovenska a ostatných krajín EÚ o dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050. Záleží však na jednotlivých štátoch európskeho spoločenstva, ako sa ku obdobiu po kríze postavia. Podľa niektorých odborníkov však ekonomický reštart môže byť skvelou príležitosťou na premyslené investovanie do infraštruktúr, ktoré budú v súlade so stanovenými klimatickými cieľmi.  

„Podľa mnohých odborníkov môže byť postpandemické obdobie skvelým štartovacím mostíkom pre zelenú vlnu.“ 

Projekt SRI 

Na vývojové zmeny na slovenskom trhu práce, najmä potreby jednotlivých odvetví hospodárstva ovplyvnené inováciami, digitalizáciou, novými technológiami a tiež globálnymi výzvami, akou nepochybne je aj pandémia koronavírusu, reaguje  projekt Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike, v skratke SRI. 

Jednou z hlavných úloh projektu je vypracovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov v horizonte do roku 2030, na ktorých finalizácii sa už pracuje. 

Stratégia za sektor energetiky ponúka strategický zámer a akčný plán, ktorý vyplynul zo vzájomnej spolupráce sociálnych partnerov z radov zamestnávateľov, vzdelávacích inštitúcií, ale aj orgánov územnej samosprávy, či orgánov štátnej správy. Medzi hlavné odporúčania patrí propagácia a „pozitívna diskriminácia“ technického vzdelávania, zadefinovanie nových vzdelávacích štandardov z oblasti energetiky so zameraním na využívanie nových inteligentných technológií. Kráčať tempom zelenej vlny a v rámci vzdelávania sa venovať obnoviteľným zdrojom, ale aj ďalším technológiám, ako napr. power to gas, výroba biometánu, zachytávanie a skladovanie CO2 a pod. Dôležité je pripraviť odborníkov, ktorí budú schopní v podmienkach SR bilancovať, projektovať, realizovať a efektívne prevádzkovať tieto technológie (zariadenia).

Apel je kladený najmä na zvýšenie spolupráce zamestnávateľov so školami, pretože firmy a zamestnávatelia napredujú technologicky oveľa rýchlejšie, ako školy. Podieľanie sa odborníkov z oblasti elektroenergetiky na pedagogickom procese sa javí ako nevyhnutnosť. 

„Pokiaľ teda chceme mať pracujúcu silu, ktorá je schopná prispôsobiť sa rýchlym zmenám v dnešnej dynamickej dobe, musíme zmeniť spôsob akým ju pripravujeme.„