Tretie rokovanie Sektorovej rady pre chémiu a farmáciu
Jednou z misií sektorovej rady je aj prispieť k tvorbe ‚zmeny zdola nahor‘ a posilňovať výmenu informácií a ľudského kapitálu medzi podnikmi a poskytovateľmi vzdelávania.
Sektorová rada pre chémiu a farmáciu sa stretla na svojom treťom rokovaní dňa 11. februára 2020 v Hoteli Sorea Regia v Bratislave.
Garant Sektorovej rady pre chémiu a farmáciu Ing. Roman Karlubík, MBA vo svojej reči spomenul nové vedenie Európskej komisie a zvýšenú pozornosť ktorú venuje Európska únia environmentálnym otázkam. Rovnako zdôraznil stúpajúce environmentálne povedomie a angažovanosť najmladších generácií. V dôsledku inovácie a sprísnenia požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie a novelizovaných legislatívnych predpisov čaká európsky priemysel ďalšia priemyselná revolúcia. Napriek nárokom kladeným na európsky chemický a farmaceutický priemysel v súvislosti s týmito rozsiahlymi zmenami, pretrval tento výrobný segment vo svojej konkurencieschopnosti. Európska únia si vytýčila cieľ stať sa uhlíkovo neutrálnym priestorom do roku 2050. Konkrétne pre chemický priemysel je stanovený záväzok zníženia emisií oxidu uhličitého o 55 % už do roku 2030.
Najväčší priemyselní výrobcovia v sektore považujú toto vysoké tempo potrebné dekarbonizáciu výroby za ohrozenie svojej existencie, pretože v stredo- a východoeurópskom priemysle je ekonomická bilancia výroby krehká a udržanie konkurencieschopnej ceny produktov popri stúpajúcej cene práce a nákladoch na energie a bezpečnosť je pre podniky v našom regióne otázkou ,prežitia‘. Najlepšie šance na zvládnutie týchto výziev majú obrovské technologické komplexy, pokiaľ dokážu zabezpečiť zdieľanie svojich infraštruktúr. Garant sektorovej rady tiež poukázal na to, že v súčasnosti ešte neexistujú uhlíkovo neutrálne technológie, ktoré by zároveň boli ekonomicky viabilné. Druhou možnosťou zníženia nárastu priemernej globálnej teploty sú metódy záchytu, spracovania a uskladnenia oxidu uhličitého (carbon sequestration) napríklad v podzemných úložiskách. Momentálne existujú startupy, ktoré vyvíjajú takéto technológie, avšak ich implementácia pri súčasnom zachovaní objemu výroby by si vyžiadala až štvornásobný nárast spotreby energie v porovnaní so súčasným stavom v Európe. Svetová ekonomika sa taktiež v tomto období vysporadúva s otázkou ,,ako“ prestať ťažiť ropu, resp. čím ju nahradiť a ako naložiť s jestvujúcimi ropnými plošinami. Existujú projekty na transformáciu odstavených ropných plošín na mori na elektrárne vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov (slnečná, veterná či vlnová energia) a súčasnú desalináciu morskej vody, ako i na výrobu NaOH z morskej vody – lúh sodný je nezastupiteľným činidlom používaným v každej jednej chemickej výrobe a pri širokej škále iných technologických výrob.
Podľa slov garanta sektorovej rady ,,Európa sa kompletne zmení a je otázne, či to Slovensko vydrží“. Zákonodarcovia podporujúci dohodu tzv. New Green Deal nehovoria, akými konkrétnymi krokmi je potrebné dosiahnuť dekarbonizáciu priemyslu, ale to ani nie je ich povinnosťou. Transformácia priemyslu bude pre Slovensko mimoriadne náročná a predpokladá sa, že bude spojená s orientovaním sa na vývoj a výskum a s útlmom klasickej ‚ťažkej‘ výroby. Celkovo na Slovensku tvorí chemický priemysel cca 6 % všetkých emisií CO2, pričom priemyselná výroba ako taká zodpovedá za 20 % všetkých emisií tohto skleníkového plynu. Výraznejšou mierou sa na emisiách CO2 na Slovensku podieľa energetika (52 %), doprava (17 %) a poľnohospodárstvo (15 %). Na druhej strane, na rozdiel od energetiky sa dekarbonizácia priemyslu takmer vôbec nefinancuje (napríklad prostredníctvom fondu Just Transformation Fund).
Prírodovedeckým a chemicko-technologickým fakultám sa vyčíta, že sa málo venujú ‚novej chémii‘ a ešte stále je ich výskumná činnosť orientovaná na produktovú a technickú chémiu. Málo diskutovaným aspektom nevyhovujúceho materiálneho vybavenia vysokých škôl je absencia zariadení na simuláciu nových procesov. Akademickí pracovníci môžu vyvinúť parciálne riešenia mnohých novodobých problémov, avšak celé technológie si na vznik vyžadujú kapitál a zázemie výrobného podniku.
Po úvodných príhovoroch vyhodnotila tajomníčka sektorovej rady plnenie úloh z predošlého obdobia tak, ako boli prijaté v záveroch z 2. rokovania Sektorovej rady pre chémiu a farmáciu, pričom zhodnotila mimoriadnu odbornosť a zanietenosť participujúcich odborníkov na tvorbe sektorovej stratégie a pri dodávaní užitočných informácií a materiálov do spoločných informačných databáz.
Členky a členovia sektorovej rady v období pred 3. rokovaním posudzovali aktuálny zoznam garantovaných národných štandardov zamestnaní (NŠZ) v súvislosti s pripravovanou revíziou národnej klasifikácie zamestnaní SK-ISCO 08. Zhromaždené návrhy na revíziu klasifikácie boli diskutované v pléne prítomnými odborníkmi.
Druhá časť rokovania po obednej prestávke bola venovaná problematike tvorby akčného plánu, tzn. III. a IV. cyklu sektorovej stratégie rozvoja ľudských zdrojov. Diskutované boli niektoré návrhy strategických opatrení, ktoré boli tajomníčke zaslané členmi a členkami sektorovej rady v období do 3. rokovania, ako i spôsob, ako ich formálne prispôsobiť metodiky tvorby stratégie a nevzdialiť sa cieľom projektu. Projektová manažérka SRI PhDr. Lucia Dítětová prítomným vysvetlila, že namiesto toho, aby v návrhu akčného plánu udeľovali úlohy jednotlivým zamestnávateľom alebo širš&iacut
e;m združeniami zamestnávateľov, ako rekvalifikovať svoju existujúcu pracovnú silu, je vhodné napríklad navrhnúť zavedenie daňového bonusu pre firmy realizujúce celoživotné vzdelávanie a rekvalifikačné kurzy pre svojich súčasných aj perspektívnych zamestnávateľov. Vzhľadom na technický pokrok a vývoj na trhu práce budú musieť zamestnávatelia v sektore tieto kroky realizovať tak či tak, avšak vytvorenie priaznivých podmienok pre ich realizáciu, ktoré by podporila vláda Slovenskej republiky, je jedným z možných dlhodobých výstupov projektu SRI.
Pre jednotlivé dopady na ľudské zdroje, definovaná pri tvorbe I. a II. cyklu sektorovej stratégie, boli určení zodpovední autori strategických opatrení, ktorí majú za úlohu formulovať návrh finálnej podoby akčného plánu (v zásade viac ako jeden autor pre jeden dopad na ľudské zdroje). Tieto návrhy budú v ďalšom období pripomienkované všetkými členmi a členkami sektorovej rady, ako i pracovných skupín pri nej zriadených.
Termín štvrtého rokovania sektorovej rady bol dohodnutý na 12. – 13. mája 2020 a dvojdňové štvrté rokovanie sa uskutoční v Šoporni.
