Od trendov vývoja sektora ku strategickým opatreniam v Stratégii rozvoja ľudských zdrojov v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu

Tretie rokovanie Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvo organizované 13. februára 2020 v priestoroch Lisztovho pavilónu Univerzitnej knižnice v Bratislave bolo zamerané na revíziu progresu prác predovšetkým na Stratégii rozvoja ľudských zdrojov v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu. Úvodom zasadnutia bolo vyhodnotené plnenie úloh z predchádzajúceho obdobia, a to: dopracovanie premís strategického smerovania sektora s príslušnými dopadmi na ľudské zdroje, navrhnutie kritérií ratingu poskytovateľov vzdelávania a revízia zoznamu garantovaných národných štandardov zamestnaní.

Nasledovný bod programu bol venovaný predstaveniu aktuálneho stavu prác na tvorbe sektorovej stratégie. Gro prác v predchádzajúcom období bolo sústredené na finalizáciu I. cyklu sektorovej stratégie, zahŕňajúceho charakteristiku a poslanie sektora, kľúčové trendy ovplyvňujúce sektor, základné premisy smerovania sektora, súvisiace dopady na ľudské zdroje a zoznam relevantných strategických dokumentov tvoriacich prílohu k I. cyklu. V súvislosti s aktuálnym začatím prác na III. a IV. cykle stratégie bola vykonaná revízia obsahového znenia I. cyklu. K zrevidovanej verzii textu I. cyklu stratégie boli na rokovaní prerokované finálne pripomienky členov Sektorovej rady a po ich zapracovaní bol jednohlasne schválený.

Následne bola predstavená obsahová štruktúru II. cyklu stratégie – „Spracovanie situačnej analýzy sektora a identifikácia vývojových tendencií“. Bol tiež zosumarizovaný aktuálny proces vypracovania tohto cyklu stratégie. V rámci diskusie rezonoval problém nekomplexnosti dát o pracovníkoch pôsobiacich v sektore KKP, nakoľko v štatistických zisťovaniach týkajúcich sa či už finančno-ekonomických ukazovateľov alebo priamo počtov osôb pracujúcich v sektore KKP nie sú zachytení freelanceri či slobodní umelci, čo skresľuje výsledné dáta a analytické výstupy. V tejto súvislosti bolo uvedené, že odhadovaný počet profesionálov pôsobiacich v sektore KKP fakticky ako slobodní umelci je približne 10 500, avšak mnohí z nich si tento štatút oficiálne nevykazujú, t.j. nie sú takto evidovaní, čo výrazne komplikuje ich zaradenie do podobných vyhodnocovaní. Je záujmom Sektorovej rady, aby sa do budúcnosti vypracovala taká metodika zberu údajov a ich vyhodnocovania, ktorá by poskytla komplexné a teda realite viac zodpovedajúce dáta. V súčasnosti je prvým pokusom o komplexnejší zber dát projekt MPSVR SR Stopa absolventov realizovaný v spolupráci so spol. TREXIMA Bratislava, z ktorého sú však k dispozícii iba prvé údaje za rok 2018, a pri ktorom bude potrebné odsledovať robustnosť dát a ich korektnosť a prípadne pre zber údajov v sektore KKP dopĺňať nové metodické požiadavky. Pri vyhodnocovaní údajov za sektor KKP je tiež potrebné zohľadniť otázku zaradenia jednotlivých pododvetví (napr. herný priemysel) do jednotlivých sektorov, pričom najvýraznejšiu úlohu môže zohrať prelínanie sektora kultúry a kreatívneho priemyslu so sektorom IKT.

Jedným z kľúčových bodov rokovania bolo predstavenie metodiky tvorby III. a IV. cyklu stratégie a následné prerokovanie príkladov prvých vypracovaných námetov strategických opatrení a aktivít na ich splnenie za vybrané dopady na ľudské zdroje. Po prezentácii metodického uchopenia tvorby III. a IV. cyklu boli predstavené konkrétne príklady strategických opatrení a aktivít na ich splnenie pre lepšiu predstavu, aký má byť ich obsah a akou formou ich koncipovať. V rámci strategických opatrení a aktivít na ich splnenie je možné definovať napr. požiadavky na vznik nových študijných programov, požiadavky na zmenu obsahu vzdelávania a vzdelávacieho procesu, vznik nových a transformácia či dokonca zánik niektorých povolaní a pod.

K príkladom aktivít uvedeným v metodickom usmernení prebehla diskusia týkajúca sa určovania zodpovednosti za ich splnenie. Vznikla dohoda na tom, že ak je to možné, mala by byť zodpovednosť daná na čo najnižšiu možnú úroveň, napr. preferovať prisúdenie zodpovednosti konkrétnej škole pred úrovňou ministerstva, a to z dôvodu, že doterajšia skúsenosť je, že ak sa zodpovednosť viaže na úroveň ministerstva, tak často sa v praktickej rovine dané opatrenie neimplementuje v dostatočnej miere.

Tiež bola otvorená diskusia k oprávnenosti stanovovať požiadavky na vzdelávací obsah vyučovaný na vysokých školách zhora, resp. z externého prostredia, keďže takéto zasahovanie do obsahu vzdelávania, príp. vzdelávacieho procesu by mohlo ohrozovať akademickú slobodu vzdelávacích ustanovizní. V tejto súvislosti by malo byť cieľom Sektorovej rady najmä dohliadať na relevantnosť obsahu študijných programov z hľadiska požiadaviek trhu práce a zapájať sa do procesov, ktoré budú napomáhať budovaniu prepojení medzi školami a zamestnávateľskými subjektami. Bola tiež predostretá myšlienka mať z pozície Sektorovej rady ambíciu stať sa relevantným subjektom vstupujúcim do rozhodovacích procesov Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, pričom v tejto otázke by sa mali realizovať ďalšie potrebné kroky, napr. angažovanie sa členov Sektorovej rady ako externých hodnotiteľov pre akreditácie vysokých škôl.

V nadväznosti na vyššie uvedenú diskusiu boli predstavené už vypracované námety strategických opatrení a aktivít na ich splnenie (pracovné verzie) za premisu „A. Zabezpečenie kvalifikovanej ochrany a udržateľné využitie kultúrneho dedičstva“ týkajúcu sa pamäťových a fondových inštitúcií a ochrany a obnovy kultúrnych pamiatok a premisu „C. Podpora mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania, rozvoj mediálnej, informačnej a digitálnej gramotnosti, schopnosti využívania a práce s novými médiami, komunikačnými prostriedkami a technológiami“ týkajúcu sa elektronických a printových médií a vydavateľstiev.

Členovia Sektorovej rady na rokovan&iacut
e; schválili doplnenie 7 národných štandardov zamestnaní do garancie Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvo a naopak vyradenie 11 NŠZ z garancie Sektorovej rady.

Záverom tajomník Sektorovej rady informoval členov Sektorovej rady o harmonograme činnosti a úloh na najbližšie obdobie, počas ktorého bude kladený dôraz na finalizáciu II. cyklu sektorovej stratégie rozvoja ľudských zdrojov a tvorbu III. a IV. cyklu stratégie. Zúčastnení členovia Sektorovej rady sa dohodli na termíne ďalšieho rokovania, ktoré sa uskutoční 10. júna 2020 v Bratislave. Konkrétne miesto rokovania bude určené.